(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-31358206-1', 'auto'); ga('set', 'anonymizeIp', true); ga('send', 'pageview');
Vytlačiť túto stránku

Ústav polymérov SAV monitoruje a rieši plastový odpad v Dunaji

Autor CVTI apríl 2019 -
Ústav polymérov SAV monitoruje a rieši plastový odpad v Dunaji Pixabay (montáž)

Európsky projekt so slovenskou účasťou PlasticFreeDanube je zameraný na tzv. makroplastový odpad na úseku Viedeň – Bratislava – Gabčíkovo. Jeho súčasťou je aj čistenie brehov s pomocou dobrovoľníkov.

Hlavným cieľom projektu PlasticFreeDanube (Dunaj bez plastov) je zriadenie databázy vedecky podložených informácií a metodického prístupu k plastovému odpadu – kontaminantov väčších ako 5 mm – v rieke a pozdĺž nej, pokiaľ ide o vstupné miesta, množstvo, transportné vzory a ohrozenie životného prostredia. Oblasť záujmu projektu zahŕňa tok Dunaja a jeho ramien a územie pobrežných častí blízko metropolitných oblastí Viedne a Bratislavy až po vodnú elektráreň Gabčíkovo.

Kapacity a vedecký aparát SAV pre životné prostredie

Plastové ľahké a stabilné materiály sa zaradili medzi materiály vážne ohrozujúce životné prostredie a stali sa globálnym problémom. Plastový odpad v morskom ekosystéme je veľkým environmentálnym problémom na regionálnej aj globálnej úrovni. Jedným z hlavných zdrojov znečistenia sú rieky; pritom zdroje a pohyb plastov v riekach a ich vplyv na tamojšie životné prostredie nie sú dostatočne zmapované. Pritom rieky a ich odtokové oblasti patria medzi citlivé lokality, v ktorých sa nahromaďuje obrovské množstvo odpadových plastov.

Predpokladom efektívneho zvládania odpadov v podunajskom regióne je získanie znalostí o tomto odpade v Dunaji. Aj tu sú jeho zdroje a trasy pohybu stále do značnej miery neznáme. Cieľom projektu PlasticFreeDanube a jeho časti s názvom „Odpad z makroplastov v a pozdĺž Dunaja“ (Macro plastic waste in and along the Danube) je preskúmať tieto skutočnosti a tiež vplyvy odpadových plastov na prostredie a získať tak vedomosti o plastovom znečistení Dunaja na území pod Viedňou a Bratislavou.

Zodpovednou riešiteľkou spomínaného projektu v rámci programu ERDF (European Regional Development Fund) je Ing. Mária Omastová, DrSc., vedúca Oddelenia kompozitných materiálov Ústavu polymérov SAV. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou. Zapojené sú doň dve pracoviská ústavu – oddelenie kompozitných materiálov a oddelenie pre výskum biomateriálov. V projekte sa vytvoria štandardizované metódy pre hodnotenie zdrojov znečistenia, množstva odpadu, distribúcie a iných súvisiacich rizík pre životné prostredie.

zdroje znečistenia

Oblasti a ciele v rámci projektu

Projekt PlasticFreeDanube / Odpad z makroplastov sa zameriava na úsek Dunaja, v ktorom sa nachádzajú metropolitné oblasti Viedeň a Bratislava, vodné elektrárne Freudenau (Rakúsko) a Gabčíkovo (Slovensko), ako aj prieplav Dunaja cez národný park Donau-Auen východne od Viedne.

Cieľmi projektu sú:

  • vypracovanie metodológie a zberu údajov pre posúdenie a monitoring plastového znečistenia v riečnych ekosystémoch,
  • príprava akčného plánu pre nakladanie s plastovým odpadom,
  • pilotné opatrenia proti znečisteniu plastu v Dunaji a pozdĺž neho,
  • zvýšenie povedomia verejnosti a aktérov o znečistení odpadmi z plastov v rieke a spôsoboch predchádzania ich vzniku.

Ťažká úloha pre vedcov

„Našou úlohou je identifikovať niektoré druhy plastov laboratórnymi metódami,“ priblížila Mária Omastová. „Je dôležité vedieť, čo všetko sa k nám po Dunaji dostane, zosumarizovať výsledky zberov na slovenskej a rakúskej strane a porovnať ich. Z výslednej štatistiky vieme, koľko kilogramov plastu zozbierame, ale najmä aké plasty sú tam, aby sme vedeli, čo s týmto odpadom ďalej. Žiaľ, recyklácia je ďalšia veľmi náročná časť, tam sme boli úspešní len v niektorých polyméroch,“ konštatovala.

Tie plasty, ktoré nevedia určiť „na prvý pohľad“, potom pracovníci Ústavu polymérov SAV skúmajú vedeckými metodikami, akými sú infračervená spektroskopia, röntgenová fotoelektrónová spektroskopia a ďalšie. Takým spôsobom môžu rýchlo identifikovať aspoň základné zloženie materiálu, aby ho vedeli správne zaradiť na účely recyklácie. Ide napríklad o to, rozlíšiť PET fľaše a iné materiály. V rámci projektu využívajú v ústave nový optický mikroskop s veľmi vysokým rozlíšením.

Pri realizácii projektu sa zistilo, že v Dunaji sa vyskytuje veľa tzv. stavebných plastov, najmä polystyrénu a polyuretánu.

Práca v teréne a čistenie brehov

Súčasťou činností v rámci projektu PlasticFreeDanube / Odpad z makroplastov sú aj aktivity v teréne vrátane fyzického zbierania plastových odpadov. Doteraz zorganizovali päť zberov v Rakúsku a tri na slovenskej strane a pripravujú sa ďalšie. Zapojili sa do nich dobrovoľníci a tiež žiaci základných škôl. Išlo o aspekt zvýšenie povedomia verejnosti a osobitne detí a žiakov aj stredných škôl o problematike a ich motivácie chrániť životné prostredie.

Počas jedného zberu sa podarí vyzbierať okolo 100 až 200 kilogramov odpadu. Účastníci najskôr odpad zbierajú a zhromaždia, potom nasleduje triedenie.

Plastový odpad v zónach, ktoré sú verejne prístupné, pochádza najmä od ľudí, ktorí ich navštevujú a nechávajú tam fľaše a obaly z rôznych materiálov. Okrem spomínaného stavebného odpadu sa našiel odpad z domácnosti, ale aj sanitárne plasty, pravdepodobne pochádzajúce zo zdravotníckych zariadení. Okrem toho aj materiály, ktoré pochádzajú z prístavov a prechádzajúcich lodí. Riešitelia chcú hľadať spôsoby, ako vplývať na pôvodcov týchto plastov, aby neodhadzovali odpad do rieky alebo do prírody.

Partneri projektu

Bilaterálny projekt PlasticFreeDanube realizuje päť hlavných partnerov z Rakúska a zo Slovenska a 18 strategických partnerov. Hlavnými prijímateľmi sú za Rakúsko: Ústav odpadového hospodárstva (ABF), Univerzita prírodných zdrojov a života vo Viedni (BOKU), Ústav vodného hospodárstva, hydrológie a hydraulickej technológie (WHW), Via donau – Rakúska spoločnosť pre vodné cesty, Národný park Donau-Auen. Za Slovensko: Ústav polymérov SAV a RepaNet o. z. Medzi partnerov na slovenskej strane patria aj spoločnosti Natur-Pack a Bonavita.

Ústav polymérov Slovenskej akadémie vied v Bratislave predstavuje významné výskumné a vzdelávacie centrum pre základný a aplikovaný výskum v aktuálnych oblastiach polymérovej chémie. Jeho výskum patrí k európskej špičke.

CVTI SR

(Prevzaté zo stránky Veda na dosah)