V týchto májových dňoch sa v mnohých mestách a obciach tak na Ukrajine, ako aj v Slovenskej republike konajú pamätné podujatia pri príležitosti pripomínania si ďalšieho výročia ich oslobodenia. Tisíce príslušníkov rôznych etník a národov, mladí ľudia aj staršia generácia prinášajú vence a kvety k pomníkom padlým vojakom, ktorí oslobodzovali Európu.
Ôsmeho mája, pri príležitosti výročia kapitulácie nacistického Nemecka, si pripomíname Deň spomienok a zmierenia. Práve tento deň sa pokladá za Deň víťazstva nad fašizmom.
Diskusie na Ukrajine
Za roky nezávislosti sa na Ukrajine téma oslavovania Dňa víťazstva často stávala predmetom kontroverzných diskusií. Aj vzhľadom na komplikovanú históriu ukrajinsko-ruských vzťahov v 20. storočí, aj preto, že v Rusku 9. máj premenili na nástroj propagandy.
Preto je samozrejmé, že sa Ukrajina snažila dištancovať od tohto sviatku v jeho „sovietskej“ podobe. Podľa Rozhodnutia prezidenta Ukrajiny z roku 2015 je cieľom pripomínania si Dňa spomienok a zmierenia „dôstojné uctievanie hrdinského činu ukrajinského národa, jeho významného prínosu do víťazstva protihitlerovskej koalície v Druhej svetovej vojne a vyjadrenia úcty všetkým, kto bojovali proti nacizmu“.
Dva prechody frontu, vysoké materiálne straty
Ukrajina zaplatila za víťazstvo mimoriadne vysokú cenu. Jej straty sú mimoriadne vysoké v porovnaní so stratami iných krajín a národov. Tým viac je dôležité, aby v dnešných dňoch pravda o úlohe a význame Ukrajiny, jej odvážnych synov a dcér vo víťazstve nad fašizmom nebola zatienená politickými ambíciami a zahrávaním sa krajiny, ktorá sa snaží monopolizovať dejiny, privlastniť si výsledky obetovania sa a boja všetkých krajín protihitlerovskej koalície.
Územie Ukrajiny bolo zasiahnuté nepriateľským útokom už počas prvých hodín vojny a stala sa bezprostredným bojiskom. Počas Druhej svetovej vojny sa bojové udalosti dvakrát prevalili po celom území Ukrajiny.
V dôsledku bojových akcií na Ukrajine bolo zničených viac ako 700 väčších a menších miest, desiatky tisíc malých obcí. Kyjev bol zničený na 85 %, Charkov na 70 % – pritom prechádzal z rúk do rúk štyrikrát. Veľké ničenie zažili Dnepropetrovsk, Záporožie, Poltava, úplne zničený bol Ternopiľ. Boli zdevastované dva milióny obytných domov, v dôsledku čoho viac ako 10 miliónov ľudí ostalo bez strechy nad hlavou. Celkovo sa materiálne straty Ukrajiny v časoch vojny odhadujú na 285 miliárd rubľov alebo 100 miliárd USD podľa vtedajšieho výmenného kurzu.
Navyše, sovietske úrady počas ústupu v roku 1941 vyviezli z Ukrajiny 550 priemyselných podnikov, majetok a dobytok tisícov kolchozov, sovchozov, desiatky vedeckých a vzdelávacích inštitúcií, kultúrnych centier a množstvo historických hodnôt. Čo nemohlo byť vyvezené, bolo zámerne zničené. Z krajiny odišlo okolo 3,5 miliónov obyvateľov – kvalifikovaní pracovníci a odborníci, významné osobnosti kultúry, vedci, ktorí venovali svoje pracovné a intelektuálne schopnosti rozvoju vojenského a ekonomického potenciálu Sovietskeho zväzu.
Ukrajinské obete tvorili dve pätiny strát celého ZSSR
Pokiaľ ide o straty ľudských životov, demografi dodnes pokračujú vo výskumoch zameraných na počty obetí medzi vojakmi a civilným obyvateľstvom v rokoch Druhej svetovej vojny (1939 – 1945).
Podľa odhadov z rôznych zdrojov predstavujú straty Sovietskeho zväzu asi 10,5 milióna vojenských obetí a 18 miliónov obetí z civilného obyvateľstva, vrátane 6,3 milióna vojnových zajatcov, z ktorých 4 milióny zomreli v zajatí a stovky tisíc už po oslobodení – v sovietskom GULAGu.
Z toho demografické straty Ukrajiny predstavujú 5,5 – 6 miliónov obetí na civilnom obyvateľstve a viac ako 2,5 milióna Ukrajincov zahynulo na frontoch. Teda celkové straty Ukrajiny sa v tejto vojne odhadujú na 8 až 10 miliónov životov. To znamená, že v druhej svetovej vojne Ukrajinci utrpeli väčšie straty ako Veľká Británia, Kanada, USA a Francúzsko dokopy a počty ukrajinských obetí by sa dali porovnať s počtom obyvateľov dnešného Rakúska.
Straty ukrajinského národa tak predstavujú 40 až 44 % z celkového počtu ľudských strát ZSSR. Zo 41,7 milióna ľudí, ktorí pred vojnou bývali v Ukrajinskej SSR, ostalo do roku 1945 len 27,4 milióna ľudí. (Ak pripočítame do predvojnových čísel viac ako 5 miliónov Ukrajincov žijúcich vtedy v Poľsku a ďalších susedných krajinách, vidíme, že súčasná Ukrajina stále nedosahuje počet obyvateľov celého územia spred vojny.)
Historická pamäť: Na nikoho sa nezabúda, na nič sa nezabúda!
Ukrajinci mimoriadne výrazne prispeli k víťazstvu nad nacizmom, a tak sa stali jedným z víťazných národov.
Ukrajinci tvorili podstatnú časť najvyššej veliteľskej štruktúry Ozbrojených síl ZSSR. Počas vojny alebo po jej skončení sa maršalmi Sovietskeho zväzu stali P. P. Košovyj, I. M. Kožedub, A. I. Jeriomenko, R. J.Malinovskyj, K. S. Moskalenko, P. S. Rybalko, S. I. Rudenko, V. O. Sudec a S. K. Tymošenko. Medzi generálmi a admirálmi v časoch vojny je okolo 300 Ukrajincov. Maršali a generáli ukrajinského pôvodu boli vymenovaní za veliteľov viac ako polovice z 15 frontov.
Komplexný výskum archívnych dokumentov naznačuje, že za roky vojny si uniformu Červenej armády obliekalo dovedna nie 4,5 miliónov ľudí, ako sa to predpokladalo predtým, ale viac ako 7 miliónov občanov USSR. Celkový charakter mobilizácií výrazne zvýšil podiel Ukrajincov v zostave štyroch ukrajinských a dvoch bieloruských frontov, ktoré na 50 – 80 % tvorili obyvatelia Ukrajiny. Koncom roka 1943 bolo medzi dôstojníkmi vojenského letectva 28-tisíc ukrajinských príslušníkov, v tankových a mechanizovaných vojskách to bolo 14 136 ukrajinských vojakov.
Ukrajinskí vojaci poctivo splnili svoju vojenskú povinnosť voči príbuzným a blízkym, významne prispeli k oslobodeniu európskych národov, ktoré sa ocitli v otroctve nacistov. Ukrajinská SSR bola druhou v poradí počtom zastúpenia v sovietskych ozbrojených silách po Ruskej federácii.
Ukrajincov vyznamenaných za hrdinstvo sú stotisíce
Spomedzi 9 284 199 vyznamenaní, udelených do 1. novembra 1947 príslušníkom 133 národov a národností ZSSR, patrilo 1 710 766 radov a medailí Ukrajincom. Titulom Hrdina Sovietskeho zväzu bolo vyznamenaných 2 069 ukrajinských rodákov.
Pôvodom Ukrajinci bojovali a preukazovali hrdinstvo na rôznych frontoch, aj mimo Ukrajiny. Dvadsať Ukrajincov si zaslúžilo titul Hrdinu v boji pod Moskvou, 68 v bojoch o Leningrad, 15 pod Stalingradom, 30 v bitke pri Kursku, 200 za oslobodenie Bieloruska, 143 na území Pobaltia, pritom siedmi vojaci tu získali druhé najvyššie vyznamenanie. Stovky Hrdinov sa zúčastnili na bojoch za oslobodenie Rumunska, Poľska, Bulharska, Československa, Maďarska, Juhoslávie a Rakúska; spomedzi 589 nositeľov Zlatej Hviezdy bolo ňou vyznamenaných 100 Ukrajincov v boji o Berlín.
Medzi 113 dvojnásobnými Hrdinami Sovietskeho zväzu je 32 synov Ukrajiny, medzi trojnásobnými nositeľmi Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR sa vyníma slávny Ukrajinec Ivan Mykytovyč Kožedub. Medzi dvoma tisícmi nositeľov Radu slávy boli viacerí rodáci z Ukrajiny, avšak celkovo len štyria boli pritom vyznamenaní aj najvyšším titulom Hrdinu Sovietskeho zväzu. Traja z nich Ukrajinci – I. H. Dračenko, P. Ch. Dubynda a S. A. Polovynec.
Ukrajinci v spojeneckých armádach, podzemí a na pracovnom fronte
Ukrajinci pritom bojovali nielen v Červenej armáde. Okolo 120-tisíc Ukrajincov čelilo nacistom v septembri 1939 v zostave poľskej armády. Počas ďalších rokov viac ako 130-tisíc Ukrajincov bojovalo v ďalších armádach protihitlerovskej koalície (USA, Britské impérium, Francúzsko). Stovky tisícov Ukrajincov bojovali proti nacizmu v partizánskom Hnutí odporu.
Boli zaznamenané aj hrdinské činy a sebaobetovanie sa v tyle, keď milióny Ukrajincov pracovali v závodoch a továrňach často bez spánku a odpočínku; obetovali všetko pre front a víťazstvo nad nepriateľom.
V časoch okupácie ukrajinský národ nestratil pre neho príznačné črty – odvahu a ľudskosť, ochotu prísť na pomoc v núdzi dokonca za cenu vlastného života. Podľa údajov Národného pamätníka katastrofy a hrdinstva Jad Vašem bol 2 472 Ukrajincom, ktorí počas holokaustu zachránili život Židom, udelený titul Spravodlivý medzi národmi.
Ukrajinec podpísal kapituláciu Japonska
Dňa 8. mája sa boje Druhej svetovej vojny neskončili ani pre Ukrajincov, ale na protijaponskom fronte pokračovali najmenej do 2. septembra 1945, keď na palube americkej bojovej lode Missouri bola podpísaná kapitulácia Japonska za účasti Japonska, USA, Číny, Veľkej Británie a ZSSR. Za sovietsku stranu akt kapitulácie podpísal pôvodom ukrajinský generálporučík Kuzma Derevianko.
Je škoda, že si nemôžeme pripomenúť každého hrdinu, ktorý bojoval proti fašizmu a bránil nielen svoju zem, ale upevňoval mier na celej planéte. Tu sú len niektoré mená známe aj ďaleko za hranicami Ukrajiny.
Poručík Červenej armády Vasyľ Poryk: Ušiel z nemeckého zajatia a stal sa veliteľom partizánskeho oddielu vo Francúzsku. Získal titul Národný hrdina Francúzska, Hrdina Sovietskeho zväzu.
Poručík Červenej armády Olexij Berest: Vztýčil vlajku víťazstva nad Reichstagom.
Poddôstojník Zboru Námornej pechoty Spojených štátov Michael Strank: Rodák z východného Slovenska bol jedným zo 6 vojakov zachytených na kultovej fotografii Vztýčenie vlajky nad Ivodžimou. Bol vyznamenaný bronzovou hviezdou a purpurovým srdcom.
Kapitán vojenského letectva Kanady Bohdan Pančuk: Účastník vylodenia v Normandii, nositeľ radu Britského impéria.
Maršal letectva Ivan Kožedub: Trojnásobný Hrdina Sovietskeho zväzu. Vo vzdušných bitkách zostrelil najväčší počet nemeckých lietadiel – 62.
Teda príbeh každého Ukrajinca a Ukrajinky, ktorí bojovali v Červenej armáde, Ukrajinskej povstaleckej armáde, poľskom vojsku, francúzskych, britských, kanadských ozbrojených silách a armáde USA – je to príbeh odvahy a sebaobetovania v mene spoločného víťazstva nad agresorom.
Uznaním prínosu Ukrajincov k víťazstvu nad nacizmom sa stalo začlenenie Ukrajiny medzi zakladajúce členské štáty OSN v roku 1945.
Bohdan Charčuk, vojenský atašé Veľvyslanectva Ukrajiny v Slovenskej republike
(Titulok a medzititulky: redakcia. Foto: Pixabay / Bobby Barker)
Mohlo by vás zaujímať:
Identita a história v Európe
Tanky a múzeum vo Svidníku sú prístupné celoročne