(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-31358206-1', 'auto'); ga('set', 'anonymizeIp', true); ga('send', 'pageview');
Vytlačiť túto stránku

K byrokracii prispievame všetci, nielen v komplexných oblastiach, akou je compliance

Autor RP máj 2019 -
K byrokracii prispievame všetci, nielen v komplexných oblastiach, akou je compliance Pixabay / Mudassar Iqbal

Tzv. compliance programy patria k tým, ktoré v živote firiem často nie sú pre svoju komplexnosť ešte zavedené alebo nefungujú efektívne.

Advokátska kancelária Ružička and Partners analyzovala príčiny, ktoré vedú k väčšiemu objemu byrokracie pri nových alebo veľmi komplexných legislatívach. Tvrdí, že problémy vznikajú zbytočne už na začiatku pri interpretácii práva.

Lucie Schweizer, z advokátskej kancelárie Ružička and Partners sa dlhodobo špecializuje na oblasť compliance. O compliance programoch hovorí: „Podstatou compliance programov, resp. vnútorných procesov spojených s compliance, je súlad s predpismi a dodržiavanie pravidiel. Pre rozvoj podnikateľského prostredia ide o kľúčovú hodnotu, ktorá formuje náš trh a vedie ho k transparentnosti a férovosti. Práve compliance programy tomu napomáhajú. Paradoxne, firmy sa do ich implementácie púšťajú nerady a nevidia v nich biznis potenciál.“

V USA idú k podstate veci

V apríli 2019 aktualizovala Trestná divízia Ministerstva spravodlivosti USA (DOJ) smernicu týkajúcu sa posudzovania kvality a efektivity compliance programov. A to v kontexte pomoci prokurátorom a vyšetrovateľom pri prijímaní rozhodnutí o tom, či a do akej miery je taký program účinný.

V americkej smernici sú obsiahnuté 3 jednoduché otázky, ktoré by si mal prokurátor či vyšetrovateľ položiť pri určovaní, či má vzniesť obvinenia, vyjednávať dohodu o vine a treste alebo iné dohody vo vzťahu k vyšetrovanej firme. Tieto otázky sú: Je firemný compliance program dobre navrhnutý? Je program implementovaný efektívne? Skutočne daný program v praxi funguje? K týmto trom základným otázkam poskytuje smernica dôležitý a obsiahly kontext smerujúci k tomu, aby odpovede na tieto otázky skutočne viedli k relevantným posúdeniam alebo zisteniam.

Lucie Schweizer komentuje: „Osobne považujem DOJ za autoritu, ktorá uplatňuje zatiaľ najsofistikovanejší prístup ku compliance. Smernica môže byť pre naše zemepisné šírky inšpiráciou v tom, ako rozmýšľať o efektívnej implementácii compliance. Na Slovensku sa totiž často stretávame s prístupom, ktorý je veľmi odlišný od prístupu DOJ – byrokratický, formálny a, žiaľ, často aj neprofesionálny.“

U nás sa zákony vykladajú často len mechanicky

Za jednu z hlavných príčin, prečo je tento stav na Slovensku taký, Lucie Schweizer považuje doslova bezúčelné a gramatické výklady zákona: „Úprimne, dopúšťame sa ich aj my, právnici, tiež zamestnanci firiem poverení agendou compliance, ale najmä príslušné kontrolné orgány. Práve ich rozhodovacia činnosť určuje mantinely aplikácie právnych noriem v súkromnom sektore. Ak do rozhodnutí prenášajú len mechanickú interpretáciu právnych noriem, čelíme tak naozaj vážnemu problému.“

Ak je interpretácia právnych noriem príslušnými orgánmi, či súdmi vytrhnutá z kontextu a nesleduje pôvodný účel, potom aj implementácia compliance programov a legislatívnych povinností na strane súkromného sektora je bez účelu. „Často je to kvôli nezmysleným požiadavkám, ktoré sa od firiem vyžadujú, nehovoriac o kvalite samotných právnych noriem,“ dopĺňa Lucie Schweizer.

K molochu prispievajú všetci hráči

Výsledok stavu v súkromnom sektore potom nie je prekvapujúci. Mnohé firmy vydávajú stovky interných predpisov a ich priebežných aktualizácií, aby boli v súlade so súčasnou legislatívou a jej aplikáciou. Legislatívci následne reagujú na ďalší vývoj a tvoria ďalšie úpravy, ktorými len „utužujú“ byrokraciu. Na to opätovne reaguje súkromný sektor implementovaním nových predpisov.

„To je jedna stránka veci. Tou druhou sú dôsledky. Z vnútorného prostredia firmy sú dôsledky najmä o tom, že zamestnanci nie sú ochotní naozaj poznať a spoznávať pravidlá alebo ich dodržiavať, prípadne je u nich tendencia marginalizovať vzniknuté porušenia. Dôsledky to má aj pre kontrolné orgány. Ak majú pri výkone kontroly prechádzať stovky predpisov, riešiť porušenia, vykladať normy, podľa ktorých má firma postupovať, a rozhodovať ešte o sankciách, tak účel normy sa v takto preexponovanom prostredí, bohužiaľ, úplne stratí,“ dôvodí Lucie Schweizer.

Na záver Lucie Schweizer zhodnocuje, že absolútnou povinnosťou všetkých compliance manažérov je, aby začali zavádzať do života firmy také compliance, ktoré bude naozaj efektívne. A je absolútnou povinnosťou kontrolných orgánov aj súdov hľadať vždy ten správny účel, na ktorý firma predpis vytvorila, a iba v súlade s účelom môžu ďalej normu posudzovať a sankcionovať jej prípadné porušenia.