Výskum podporili: Friedrich-Ebert-Stiftung a Euractiv Slovensko v rámci projektu spolufinancovaného Európskym parlamentom.
Zber dát na reprezentatívnej vzorke oprávnených voličov (1 017 respondentov) realizovala agentúra FOCUS bezprostredne po voľbách - od 1.6. do 11.6. 2019.
Pokiaľ nie je uvedené inak, všetky dáta sú z povolebného výskumu 2019 a sú uvádzané v %.
Účasť a dôvody neúčasti
Na nedávnych voľbách do Európskeho parlamentu sa na Slovensku zúčastnilo 22,7 % oprávnených voličov. Nadpriemerná volebná účasť bola medzi ľuďmi s univerzitným vzdelaním (35 %) najmä oproti ľudom so základným vzdelaním (15 %).
Rozdiely sa ukázali aj podľa veku – nižšia účasť bola medzi najmladšími voličmi – 18-24 rokov – 11 %, na voľbách sa v nadpriemernej miere zúčastnili voliči vo veku 25-55 rokov, vo vyšších vekových skupinách mierne klesla.
K účasti boli viac motivovaní pro-európsky naladení občania, spomedzi tých, ktorí si myslia, že projekt európskej integrácie by mal ďalej pokračovať a integrácia by sa mala prehlbovať volilo až 37 %. Z tých, ktorí nevidia v EÚ budúcnosť, iba 11 %.
Nevoliči v otvorenej otázke uvádzali dôvody, prečo sa na voľbách nezúčastnili (Tabuľka 1). Najčastejšie to boli praktické osobné dôvody, ako napr. zahraničná cesta, choroba, pracovná zaneprázdnenosť a pod. Tieto dôvody však mohli byť aj spätnou racionalizáciou neúčasti, resp. prejavom slabej motivácie ísť voliť.
Druhou najčastejšou odpoveďou bol všeobecný nezáujem o politiku a tretím faktorom boli dôvody, ktoré sa viazali špeciálne k týmto voľbám. Vyjadrujú nezáujem o EÚ, ale aj neznalosť fungovania EP, pocit zbytočnosti voliť vzhľadom na nízky počet poslancov za Slovensko a pod.
Zdôvodnenia mnohých nevoličov sú euroskeptické alebo proti-EÚ (napr.: nesúhlasím vnútorne s tým, že nám diktuje EÚ čo má Slovensko robiť; som euroskeptik; nedôverujem EU), čo ukazuje, že viacerí svoj negatívny postoj k EÚ vyjadrili neúčasťou a nie hlasovaním v prospech niektorej z euroskeptických politických strán.
Tabuľka 1: Mohli by ste uviesť, čo bol hlavný dôvod, pre ktorý ste sa na týchto voľbách nezúčastnili? Skúste odpovedať čo najkonkrétnejšie (otvorená otázka, kódované odpovede v %).
Kampaň
Necelých 30 % opýtaných uviedlo, že kampaň vôbec nesledovali, 15 % opýtaných môžeme označiť za pozornejších „konzumentov“ predvolebnej kampane (Tabuľka 2).
S mierou záujmu o kampaň lineárne rástla aj miera účasti na voľbách. Medzi tými, ktorí označili mieru svojho záujmu 7 – 10, dosahovala až okolo 70 %.
Tabuľka 2: Do akej miery ste sledovali kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu v médiách alebo na sociálnych sieťach? Odpovedzte na škále od 0 do 10, pričom “0” znamená, že ste kampaň nesledovali vôbec a “10” znamená, že ste ju sledovali veľmi pozorne.
Z jednotlivých foriem kampane najviditeľnejšou boli diskusie kandidátov za jednotlivé strany v televízii, v rozhlase alebo na internete, s ktorými sa bližšie oboznámilo 13 % respondentov (čo v prepočte na absolútne čísla znamená okolo 500-tisíc všetkých oprávnených voličov). Ďalších 50 % túto kampaň aspoň zaregistrovalo.
Relatívne vysoký impakt mali aj informačné a mobilizačné kampane – špeciálne prílohy denníkov, rôzne kampane európskych inštitúcií, podujatia v mestách k eurovoľbám – ktoré celkovo registrovala minimálne cca tretina opýtaných (Tabuľka 3).
Na druhej strane je fakt, že samotná volebná účasť bola nakoniec nižšia ako podiel tých, ktorí prišli do kontaktu s niektorou z kampaní.
Tabuľka 3: Prečítam vám teraz niektoré konkrétne kampane a akcie, ktoré sa konali pred voľbami do Európskeho parlamentu. Ku každej mi povedzte, či ste danú kampaň/akciu zaregistrovali a ak áno, či ste sa s ňou aj bližšie oboznámili.
Voliči
Aj tieto európske voľby potvrdili, že euro-voliči, sa rozhodujú konzistentne s voľbou, ktorú by v danom čase realizovali aj v prípade volieb do NR SR. Inými slovami, voliči strán v eurovoľbách sú mobilizovanou podmnožinou priaznivcov daných strán, nevidíme výraznejšie presuny v prospech iných strán.
Z hľadiska sociálnodemografického a hodnotového profilu majú mladších voličov najmä PS/SPOLU a ĽSNS, ťažiskovými voličmi strán Smer-SD a KDH sú starší voliči.
Napriemerné zastúpenie voličov s univerzitnými vzdelaním je v elektoráte PS/SPOLU a SaS.
Voliči opozičných strán sú pravicoví v ekonomických otázkach, kým voliči Smeru-SD sú väčšinovo ľavicoví, k liberálnemu pólu sa hlásia voliči PS/SPOLU a SaS, ku konzervatívnemu voliči KDH, ĽSNS, ale aj Smeru-SD.
Krajné body pro- proti EÚ osi vymedzujú voliči PS/SPOLU a ĽSNS (Tabuľka 4).
Tabuľka 4: Zloženie elektorátov strán zvolených do EP podľa vybraných charakteristík (1/).
Znenie otázky (ľavica/pravica): „V politických otázkach ľudia často hovoria o “ľavici” a “pravici”. Kam by ste sa zaradili Vy?“ (5-stupňová škála odpovedí.)
Znenie otázky (liberálne/konzervatívne postoje): „V kultúrno-etických otázkach sa považujete za liberálne alebo konzervatívne zmýšľajúceho človeka?“ (5-stupňová škála odpovedí.)
Voličov sme sa pýtali na hlavný dôvod, ktorý rozhodol ich voľbu. Vidíme, že s výnimkou PS/SPOLU, kde viac rozhodovala programová pozícia, v iných prípadoch to bola dlhodobejšia väzba na stranu a/alebo jej lídrov a kandidátov.
Tabuľka 5: Mohli by ste uviesť, aký bol hlavný dôvod, pre ktorý ste volili práve túto stranu? Z nasledujúcich dôvodov, vyberte len jeden hlavný dôvod:
- Pozitívny názor strany na prehlbovanie európskej integrácie
- Negatívny názor strany na prehlbovanie európskej integrácie
- Sympatie a dôvera ku kandidátovi/kandidátom tejto strany
- Dlhodobo volím túto stranu, aj v iných voľbách
- Mali dobrú predvolebnú kampaň
- Postoje tejto strany k prisťahovalectvu, migrácii
- Presadzovanie záujmov Slovenska v Európskej únii
Záujem o prácu poslancov a poslankýň EP
Viditeľnosť práce europoslancov je často predmetom kritiky médií i občanov, na druhej strane europoslanci tvrdia, že nemajú dostatok možností byť prítomní vo verejnom a politickom priestore na Slovensku, resp. že ak aj prítomní sú, nie je o ich prácu záujem.
Ako je to teda podľa nášho výskumu? Na jednej strane je fakt, že až dve tretiny opýtaných deklarovali nezáujem o prácu poslancov (Tabuľka 6), zároveň však iba 8 % opýtaných hovorí, že ich v médiách zaznamenali viackrát, ďalších 47 % hovorí, že iba ojedinele a 43 % vôbec (Tabuľka 7).
Korešponduje to aj s výsledkami výskumov v minulom období o znalosti politikov a političiek, ktorí nás v EP zastupujú. Ak sa však pozrieme optikou zaujímajúcich sa, stále ostáva nezanedbateľná časť tých, ktorí majú záujem (minimálne občasný), ale nemajú dostatok informácií (Tabuľka 8).
Tabuľka 6: Do akej miery/ ako často sa vy osobne zaujímate o prácu slovenských europoslancov?
Tabuľka 7: Do akej miery ste v priebehu uplynulých piatich rokov zaznamenali informácie o práci slovenských poslanov a poslankýň v Európskom parlamente – stačí aj krátka zmienka v médiách, rozhovory, vyjadrenia k domácej politickej situácii a pod.
Tabuľka 8: Dopyt vs. ponuka informácií
Očakávania vývoja ekonomickej situácie a spokojnosť s demokraciou
V porovnaní s rokom 2009 sa výrazne zvýšila miera ekonomického optimizmu (po EP v roku 2009 až takmer 80 % !!! respondentov očakávalo zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku v horizonte jedného roka). Aktuálne je pesimistov „len“ 28 % (Tabuľka 9).
Na druhej strane spokojnosť s fungovaním demokracie, či už na Slovensku, ale aj v EÚ za uplynulých desať rokov klesla (Tabuľky 10 a 11).
Tabuľka 9: A aká bude podľa vás ekonomická situácia na Slovensku o rok?
Tabuľka 10: Do akej miery ste celkovo spokojný/á s fungovaním demokracie na Slovensku?
Tabuľka 11: Do akej miery ste celkovo spokojný/á s fungovaním demokracie v Európskej únii?
Pripravila: Oľga Gyárfášová
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.