(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-31358206-1', 'auto'); ga('set', 'anonymizeIp', true); ga('send', 'pageview');
Vytlačiť túto stránku

Lokálne zdroje energie a energetické siete budúcnosti podľa spíkrov Cleantechsummitu

Autor JF / TS február 2020 -

Implementácia konceptu lokálneho zdroja na Slovensku trochu predbieha dobu. V rozvoji obnoviteľných zdrojov energie pôsobia výrazné bariéry.

Na podujatí Cleantechsummit, ktoré sa konalo 4. februára v Košiciach, diskutovali slovenskí a zahraniční odborníci o inovatívnych energetických technológiách a službách budúcnosti. Tretí diskusný panel bol o opatreniach pre zapojenie obnoviteľných zdrojov energie.

Riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) Ján Karaba poukázal v tejto problematike najmä na dôležitosť aktívneho formovania  lokálneho zdroja, ktorú sa asociácii podarilo presadiť aj v slovenskej legislatíve.

Prosumeri a regulácia

Lokálny zdroj spĺňa charakteristiky, ktoré vidíme v európskej legislatíve ako koncept prosumera (producer + consumer), ale od reality má stále ďaleko aj napriek tomu, že ho SAPI tvorila v spolupráci s ministerstvom a distribučnými spoločnosťami. Ak sa však dopracujú legislatívne podmienky tak, aby poskytovali príležitosť firmám aj jednotlivcom, potom bude koncept prosumerov ľahšie presaditeľný.

„Kľúčová je však stále úloha distribútora a nedostatkom je, že jeho činnosť striktne podlieha pravidlám regulácie,“ uviedol Branislav Sušila, vedúci regulačného riadenia Východoslovenskej distribučnej.

Problém so zapojením obnoviteľných zdrojov energie však môže spočívať aj v doteraz neprekonaných bariérach vyplývajúcich z nevhodného nastavenia ešte z roku 2009. Vtedy došlo k spoplatneniu tohto rámca už v momente, keď bolo potrebné dať priestor vývoju a so samotným spoplatnením chvíľu počkať.

Cenové a administratívne bariéry

„Implementácia konceptu lokálneho zdroja na Slovensku trochu predbieha dobu. V oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie máme výrazné bariéry,“ povedal Rastislav Hanulák, advokát a expert na energetické právo zo spoločnosti Capitol.

„Stále pociťujeme vysoké výkupné ceny pre solárne a kogeneračné jednotky, vysoké ceny pre konečného spotrebiteľa či absenciu poskytovania štátnej pomoci, čoho následkom je aj prehĺbenie energetickej chudoby,“ dodal.

„Cieľom je, aby v budúcnosti mohli na trhu pôsobiť malí výrobcovia elektriny vyrábajúci energiu z lokálnych zdrojov pre vlastnú spotrebu, ale aj veľkí výrobcovia, ktorí by elektrinu lokálne vyrábali aj predávali, čo je v súčasnosti nemožné,“ poznamenal Ján Karaba.

„Otázka odblokovania lokálneho zdroja aj pre veľkých spotrebiteľov je preto namieste. Najväčším problémom veľkých výrobcov energie už pritom nemusí byť ani tak absencia štátnych dotácií, ako chýbajúce povolenie na výrobu a dodávku energie do sústavy,“ poukázal J. Karaba na aktuálny stav.

Náklady na pripájanie OZE: Pohľad distribútorov

V rámci druhého diskusného panela predseda Združenia dodávateľov energií na Slovensku Michal Hudec prezentoval pohľad týchto dodávateľov. Z hľadiska obnoviteľných zdrojov energie považuje za dôležité uvedomiť si, pozíciu distribučných spoločností v prípade, ak veľká časť konečných užívateľov bude vlastniť decentralizovaný obnoviteľný zdroj energie.

Podľa ďalšieho zástupcu Východoslovenskej distribučnej Ivana Trpčevského je však potrebné pozerať sa na celú transformáciu najmä z finančného hľadiska. „Investície distribučných spoločností by sa v prípade budovania inteligentných sietí vyšplhali aj na horizont 80 rokov,“ upozornil.

„Celý prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku  tak môže prejsť do enormných nákladov distribučných spoločností, ktoré sa v konečnom dôsledku výrazne premietnu do cien pre spotrebiteľa. Ten sa však, žiaľ, ešte príliš často pozerá len na finálnu cenu faktúry,“ dodal Ivan Trpčevski.

Energetické prebytky: Využije ich doprava?

Jedna z hlavných otázok tohto panelu sa týkala aj využitia prebytku energie z obnoviteľných zdrojov. Ten môže vzniknúť a rásť v súvislosti s otepľovaním a zvyšujúcim sa počtom teplých dní.

 „Otázne je, či je možné tento prebytok využívať napríklad na dobíjanie elektrických vozidiel,“ uviedol Ján Dzurdženík z Východoslovenskej rozvojovej agentúry v Košiciach.

Práve elektromobily totiž predstavujú jedno z riešení pre smart a udržateľnú mobilitu v mestách. „Doprava sa na celkovom objeme emisií skleníkových plynov v mestách podieľa až 90%-ným podielom,“ upozornil energetický manažér Matúš Škvarka.

„Práve preto by najväčší objem dotácií mal smerovať do výstavby a prevádzky dobíjacích staníc pre elektromobily. Vhodným riešením z pohľadu znižovania emisií a dostupnosti riešení pre samosprávu však môže byť aj elektrifikácia vozových parkov samospráv,“ uviedol.

JF / TS

Titulný obrázok: Pixabay / Peggy & Marco Lachmann-Anke

rsz 1kpKonferencia Cleantechsummit o inovatívnych energetických technológiách a službách budúcnosti sa uskutočnila 4. februára 2020 v priestoroch Východoslovenskej galérie v Košiciach.