Od marca tohto roku prakticky každý obyvateľ Slovenska pocítil dôsledky karanténnych opatrení. Obmedzenie cestovania, vzdelávania, podnikania aj nákupov malo zásadný vplyv na život na Slovensku. Respondenti aprílovej vlny prieskumu Ako sa máte, Slovensko? sa vyjadrili k tomu, ako súčasná slovenská vláda postupuje pri zvládaní epidémie koronavírusu.
Sériu zisťovaní Ako sa máte, Slovensko? uskutočnili prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame, Sociologický ústav SAV a Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV. Respondenti mali vyjadriť svoju spokojnosť známkami ako v škole.
Nadpolovičná podpora
Viac ako polovica (53,4 percenta) respondentov bola veľmi alebo skôr spokojná s tým, ako vláda postupuje pri zvládaní epidémie. Každý štvrtý respondent však na počínanie vlády nemal vyhranený názor a každý piaty respondent bol s počínaním vlády skôr alebo veľmi nespokojný.
Čím viac sa respondenti domnievali, že väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov, a že spoločenský systém na Slovensku funguje, ako má, tým viac boli spokojní s počínaním vlády.
Rebríček opatrení
Respondenti sa vyjadrovali aj k jednotlivým karanténnym opatreniam, ktoré vláda zaviedla na boj proti koronavírusu. Prevažná väčšina súhlasila so všetkými zavedenými karanténnymi opatreniami.
Najvyšší súhlas vyjadrili s uzavretím niektorých rómskych osád (86 percent zvolilo možnosť 8 až 10 na desaťbodovej škále) a s povinným nosením rúška na verejnosti (83 percent).
Najmenej súhlasili respondenti so zákazom voľného pohybu cez veľkonočné sviatky, s ktorým nesúhlasilo 11 percent (súčet hodnôt 1 až 3 na desaťstupňovej škále) a s uzavretím obchodov a obchodných centier (okrem potravín, drogérií a lekární), s ktorým nesúhlasil každý desiaty respondent.
Pohľad na obmedzenie slobody
Čím viac respondenti považovali koronavírus za ohrozenie zdravia pre nich osobne i pre ľudí na Slovensku vo všeobecnosti, tým viac súhlasili s karanténnymi opatreniami. Podobne čím viac boli respondenti spokojní s doterajším počínaním vlády, tým viac súhlasili s karanténnymi opatreniami, pričom tento vzťah bol najsilnejší v prípade obmedzenia slobody pohybu počas veľkonočných sviatkov.
Takisto tí respondenti, ktorí sa domnievali, že väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov, a že spoločenský systém na Slovensku funguje, ako má, najviac súhlasili práve s obmedzením slobody pohybu počas veľkonočných sviatkov.
Napokon sa respondentom vyjadrili k výrokom, ktoré sa týkali vnímania karanténnych opatrení ako obmedzujúcich osobnú slobodu na jednej strane a ochraňujúcich verejné zdravie na druhej strane.
Až 60 percent respondentov sa stotožnilo s tým, že vláda má právo obmedziť slobodu pohybu ľudí, aby zastavila šírenie koronavírusu (odpovede 1 a 2 na päťbodovej škále).
Nadpolovičná väčšina sa prikláňala k tvrdeniam, že karanténne opatrenia je nevyhnutné dodržiavať tak dlho, kým trvá riziko ochorenia na koronavírus (56 percent, odpovede 4 a 5 na päťbodovej škále), a že je vo verejnom záujme, aby politici počas pandémie viac sledovali a kontrolovali občanov (52 percent, odpovede 1 a 2 na päťbodovej škále). Každý piaty, resp. každý štvrtý (v prípade sledovania a kontroly) respondent však na tieto otázky nemal vyhranený názor.
Podobne približne každý piaty respondent sa stotožňoval s výrokmi, ktoré sa týkali zachovania osobnej slobody jednotlivca aj za cenu ohrozenia verejného zdravia.
Komentáre odborníkov
„Respondenti boli teda ochotní v mene ochrany verejného zdravia prijať aj opatrenia, ktoré zasahovali do ich osobnej slobody, pretože ich vnímali ako nástroj na zmiernenie rizika šírenia pandémie,“ povedala Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
„A to najmä vtedy, ak súhlasili s počínaním vlády a verili, že spoločenský systém na Slovensku funguje tak, ako má a väčšina opatrení vlády slúži v prospech občanov,“ dodala.
„Odpovede svedčia o relatívne vysokej ochote respondentov obmedziť právo na normálny život v mene spomalenia šírenia pandémie. Dá sa však predpokladať, že táto ochota bude postupne slabnúť,“ nazdáva sa Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Podľa neho to bude najmä v dôsledku klesajúceho pocitu ohrozenia koronavírusom a výraznejšieho poklesu nových prípadov, ktorý nastal po realizácii výskumu.
Koho považujeme za hrozbu?
Respondenti hodnotili, kto podľa nich predstavuje najväčšiu hrozbu z hľadiska šírenis koronavírusu na Slovensku.
Za najväčšiu hrozbu považovali ľudí, ktorí nerešpektujú karanténne opatrenia (85,8 percenta zvolilo možnosť 4 alebo 5). V poradí druhou skupinou boli občania, ktorí vracajúci sa na Slovensko zo zahraničia (77,6 percenta).
Len o niečo menej opýtaných, 75,7 percenta, za hrozbu z hľadiska koronavírusu považovalo Rómov.
„Vzhľadom na vysokú deklarovanú mieru dodržiavania karanténnych opatrení u našich respondentov aj na vysokú mieru súhlasu so zavedenými opatreniami neprekvapí, že za najväčšie ohrozenie boli považovaní ľudia, ktorí nedodržiavajú karanténne opatrenia,“ konštatovala Barbara Lášticová.
„Ďalej boli ako najviac ohrozujúce vnímané tie skupiny, ktoré sa v súvislosti s koronavírusom najviac medializovali,“ vysvetlila.
TS SAV
Ilustračný obrázok: Pixabay
Ďalšie články k téme:
Vývoj nákazy a opatrení proti nej v 20 krajinách
Štúdia: Kde najviac využívajú hydroxychlorochín a kto má nárok na pľúcny ventilátor
Vírusy, vakcíny, imunita, epidémie – ako sa naše telo bráni pred útokmi; čo mu pomáha či škodí
EÚ vydala usmernenie pre bezpečný návrat zamestnancov na pracovisko
Ako bratislavskí epidemiológovia a medici bojujú s koronavírusom