(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-31358206-1', 'auto'); ga('set', 'anonymizeIp', true); ga('send', 'pageview');
Vytlačiť túto stránku

Zložitosť obstarávania a goldplating: Čo brzdí čerpanie európskych peňazí pre slovenské mestá a obce

Autor TS jún 2020 -
Jozef Viskupič, Milan Muška, Ladislav Miko a Milan Ftáčnik Jozef Viskupič, Milan Muška, Ladislav Miko a Milan Ftáčnik ITAPA

Spôsoby financovania komunálnej sféry – ako prebrať funkčné modely a dobrú prax z iných členských krajín EÚ. To bola téma druhého zasadnutia jarnej konferencie ITAPA 2020.

V poslednom riadnom roku programového obdobia 2014 – 2020 zostávajú na Slovensku stále nevyčerpané dve tretiny európskych peňazí na projekty rozvoja miest a obcí. Dôvodom je, že doterajší spôsob ich čerpania je prebyrokratizovaný.

Diskutujúci na Itape poukázali na byrokraciu, zložitosť a slabú flexibilitu existujúcich mechanizmov. Pritom takéto podmienky nie sú vyžadované Európskou komisiou, čo potvrdil aj vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko.

„Je to tzv. fenomén goldplatingu, keď k podmienkam a požiadavkám, ktoré nastavila EK, si národné štáty pridávajú svoje vlastné zložitosti a mechanizmy, ktoré nie sú nevyhnutné. To sa týka aj Slovenska. A práve z tohto dôvodu sa mnohé obce a mestá rozhodli vôbec nepodávať žiadosti, hoci by peniaze potrebovali a mali záujem,“ povedal.

Obstarávanie pre projekt = X kontrol na krku

Zložitosť schvaľovacích mechanizmov komplikujú aj organizačná štruktúra riadiacich a sprostredkovateľských orgánov a rozsah administratívnych kontrol a kontrol verejného obstarávania.

„Napríklad priemerná doba od podania žiadosti o NFP po podpísanie zmluvy je 680 dní, na cyklotrasu sme museli absolvovať 11 kontrol verejného obstarávania,“ konštatoval predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

Účastníci privítali zámer novej vlády, deklarovaný v jej programovom vyhlásení, že v  budúcom období počíta už len s jedným Národným programom Slovenska a výrazným zredukovaním riadiacich orgánov na jeden SORO.

Jeho podobu predstavil moderátor diskusie Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti. V „Integrovaných územných stratégiách“ bude opäť spracovaný plán rozvoja každého kraja, teda popísané potreby jeho obyvateľov, no musí už obsahovať aj spôsob, ako budú naplnené a financované.

EÚ uvoľnila pravidlá

Okrem politického cieľa EÚ „Európa bližšie občanom“ a jeho zdrojov môžu mestá a obce čerpať peniaze aj z ostatných štyroch politických cieľov: Inteligentnejšia Európa, Ekologickejšia Európa, Mobilnejšia Európa a Sociálna Európa.

Ladislav Miko upozornil, že už teraz EK uvoľnila pravidlá pre súčasné operačné programy, umožnila flexibilitu v ich zameraní a odstránenie kofinancovania. Mestá a obce tak získali obrovský priestor pre čerpanie z mnohých zdrojov.

Aké regióny sú optimálne

Všetko však brzdí nedoriešené nastavenie územných jednotiek a najmä zlaďovanie všetkých potrieb a priorít v rámci krajov. Do hry prichádza nový fenomén – strategicko-plánovacie regióny, čo sú jednotky o niečo väčšie ako mesto, ale menšie ako VÚC. Mali by byť  vhodnejšie na plánovanie rozvojových projektov.

„Treba si dobre nastaviť územné jednotky, základný stavebný prvok je mesto a obec, kde sa odohrávajú hlavné udalosti ľudí – ich život, bývanie, cestovanie do práce...,“ vysvetľuje Miroslav Kollár, primátor Hlohovca a výkonný viceprezident Únie miest Slovenska.

Podľa niektorých diskutujúcich hrá negatívnu úlohu aj to, že hranice niektorých krajov boli stanovené administratívne a nezodpovedajú prirodzenému fungovaniu obyvateľov.

Účastníkmi panelových diskusií konferencie ITAPA priamo v Bratislave alebo cez telekonferenciu boli aj výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Milan Muška a predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová.

Dva dni jarnej Itapy

Podujatia ITAPA (informačné technológie a verejná správa) už 19 rokov prinášajú nové impulzy a inšpirácie pre slovenský eGovernment a stali sa vrcholnou kongresovo-diskusnou platformou (nielen) IT komunity.

Konferencia Jarná ITAPA sa špecializuje na témy lokálneho, prípadne európskeho zamerania. Na jeseň sa každoročne koná niekoľkodňový medzinárodný kongres ITAPA zameraný na podporu trendov v eGovernmente a riešenia pre digitalizáciu spoločnosti z celého sveta.

Prvý konferenčný deň Jarnej Itapy 2020 sa uskutočnil 27. mája 2020 a bol venovaný stavu eGovernmentu na Slovensku. Zúčastnila sa na ňom aj podpredsedníčka vlády SR pre investície a informatizáciu Veronika Remišová.

TS

rsz itapa financovanie img 6425

 

Ďalšie články k téme:

Remišová na Itape vymenovala všetky hriechy nezvládnutého eGovernmentu; rozbieha audit projektov

Asociácia ITAS ponúka vízie eGovernmentu a digitálneho hubu, podporuje transparentnosť

Parlament schválil zákon o informačných technológiách vo verejnej správe

Audit odbornosti a finančnej efektivity verejného obstarávania vo vašej obci

Slováci sa zaujímajú o svoje mesto, ale nepodávajú veľa podnetov na zlepšenie

Prvých 52 obcí už má zmluvu na európsku dotáciu pre vlastnú wifizónu; spolu ich môže byť vyše 700