Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predkladá Návrh na zriadenie kontaktného miesta pre vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie.
Z predkladacej správy
Návrh reflektuje na článok 11 nariadenia, ktorý ustanovuje povinnosť všetkých členských štátov Európskej únie a Európskej komisie zriadiť kontaktné miesto pre vykonávanie nariadenia.
Cieľom nariadenia je ochrana členských štátov, ale aj Európskej únie ako celku pred priamymi zahraničnými investíciami, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť bezpečnosť a verejný poriadok.
Ide najmä o investície z tretích krajín smerujúce
- do oblastí kritickej infraštruktúry (napr. energetická infraštruktúra, infraštruktúra v oblasti bezpečnosti),
- kritických technológií a položiek s dvojitým použitím (napr. umelá inteligencia, robotika, kybernetická bezpečnosť),
- investície s možným vplyvom na dodávky kritických vstupov (napr. energia, potravinová bezpečnosť),
- na prístup k citlivým informáciám vrátane osobných údajov alebo na schopnosť ich kontrolovať,
- či na slobodu a pluralitu médií.
- Relevantným faktorom je tiež história zahraničného investora, prípadná kontrola vlády tretieho štátu nad zahraničným investorom a pod.
Prostriedkom dosiahnutia tohto cieľa je úzka spolupráca členských štátov a Európskej komisie zameraná predovšetkým na zdieľanie informácií týkajúcich sa realizovaných, ako aj identifikovaných plánovaných priamych zahraničných investícií.
„Európa, ktorá chráni, sa stáva realitou. Tento mechanizmus je konkrétnym krokom proti hrozbám voči nášmu priemyslu, technológiám a strategickým záujmom. Podarilo sa nám ho zriadiť rýchlo, a to napriek citlivosti témy, istej zdržanlivosti a bezprecedentnému tlaku,“ uviedol spravodajca návrhu Franck Proust (EPP, FR).
„Európa ostáva otvorená zahraničným investíciám, zároveň však preberá kontrolu nad svojim osudom,‟ zdôraznil.
Návrh na zriadenie kontaktného miesta – A. Úvod
Priame zahraničné investície (ďalej len „PZI“) zohrávajú zásadnú úlohu v rozvoji hospodárstva Slovenskej republiky. Ich pozitívny vplyv sa prejavuje okrem iného prínosom kapitálu, inovácií a nových odborných poznatkov, vytváraním pracovných miest a v konečnom dôsledku zvyšovaním konkurencieschopnosti.
Podpora PZI sa preto dlhodobo zaraďuje medzi priority vlády Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Porovnateľný prístup vo vzťahu k PZI uplatňujú aj ostatné členské štáty Európskej únie.
Členské štáty Európskej únie a Európska únia ako celok majú otvorené investičné prostredie, ktoré je zakotvené v Zmluve o fungovaní Európskej únie a ktoré je pevnou súčasťou medzinárodných záväzkov Európskej únie a jej členských štátov vo vzťahu k PZI.
Vo vzťahoch so zvyškom sveta Európska únia potvrdzuje svoje hodnoty a záujmy a prispieva k ochrane svojich občanov.
V tejto súvislosti, v súlade s medzinárodnými záväzkami prijatými vo Svetovej obchodnej organizácii, v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj v dohodách o obchode a investíciách uzatvorených s tretími krajinami, Európska únia a jej členské štáty môžu prijať reštriktívne opatrenia týkajúce sa PZI z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti alebo verejného poriadku.
Mechanizmy preverovania
Aktuálny vývoj a trendy v globálnom hospodárskom priestore na jednej strane a vzájomná otvorenosť ekonomík Európskej únie na strane druhej prispeli k tomu, že aj napriek pozitívnemu vplyvu prichádzajúcich PZI, bola identifikovaná nevyhnutnosť venovať im zvýšenú pozornosť a identifikovať ich potenciál a spôsobilosť negatívne ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok, a to priamo alebo nepriamo, či jednotlivo alebo v spojitosti s inými PZI.
V tejto súvislosti je potrebné zvažovať všetky relevantné faktory vrátane vplyvov na kritickú infraštruktúru, na kritické technológie vrátane kľúčových podporných technológií a na kritické vstupy, ktorých dodávky sú zásadné z hľadiska bezpečnosti alebo zachovávania verejného poriadku a ktorých znefunkčnenie, zlyhanie, strata, alebo zničenie by mali v členskom štáte alebo v Európskej únii značný negatívny dopad.
Európska únia nedisponuje jednotným mechanizmom na preverovanie PZI či spoločným rámcom upravujúcim spoluprácu členských štátov v tejto oblasti. O to vážnejšie vyznieva skutočnosť, že hlavní obchodní partneri Európskej únie si už takéto mechanizmy vytvorili.
Identifikovaný bol rozdielny prístup členských štátov k preverovaniu PZI – časť členských štátov má vlastné mechanizmy preverovania zavedené dlhodobo, iné členské štáty ich zaviedli v ostatných rokoch, a taktiež je tu skupina členských štátov vrátane Slovenska, ktoré zatiaľ vnútroštátnym právnym základom na preverovanie PZI nedisponujú.
Zohľadnením uvedeného a skutočnosti, že PZI patria do oblasti spoločnej obchodnej politiky, v ktorej má Európska únia výlučnú právomoc, došlo v roku 2017 k začatiu prác na nariadení ustanovujúcom základný rámec pre preverovanie PZI do Európskej únie z dôvodov bezpečnosti a verejného poriadku.
„Investície, ktoré do Európskej prichádzajú z krajín, ako je Rusko a Čína a týkajú sa energetických, informačných, či iných strategických odvetví, musia byť preverované aj z hľadiska možných bezpečnostných rizík. Posledné prípady investícií z Číny sú toho najlepším dôkazom,‟ komentoval poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
B. Nariadenie na preverovanie PZI do Únie
Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie PZI do Únie (ďalej len „nariadenie“), nadobudlo účinnosť 10. apríla 2019. V zmysle článku 17 nariadenia sa nariadenie začne uplatňovať počnúc 10. októbrom 2020.
Vzhľadom na svoju povahu sú z pôsobnosti nariadenia vylúčené greenfieldové a portfóliové investície, t. j. investície bez úmyslu získať vplyv a kontrolu nad riadením podniku. S ohľadom na zachovanie právnej istoty sa nariadenie neaplikuje na PZI zavŕšené pred nadobudnutím jeho účinnosti.
Nariadenie je výsledkom prirodzenej integrácie Európskej únie, a to s predpokladom budúceho posilňovania nastolených mechanizmov spolupráce v danej oblasti.
Ako bolo uvedené, nariadenie vytvára rámec na preverovanie PZI a na spoluprácu medzi členskými štátmi v tejto oblasti. Rámec ustanovený nariadením sa týka PZI prichádzajúcich do Európskej únie. Investíciami v zahraničí a prístupom na trhy tretích krajín sa zaoberajú iné nástroje obchodnej a investičnej politiky. Od nariadenia je nutné odlišovať samotné preverovanie PZI, ktoré nariadenie ponecháva v kompetencii členských štátov.
Kompetencie členských štátov
S poukázaním na článok 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého je zaistenie národnej bezpečnosti vo výlučnej zodpovednosti členských štátov, nariadenie ponecháva v kompetencii členských štátov rozhodovanie o:
- zavedení vnútroštátneho mechanizmu preverovania PZI vrátane stanovenia pravidiel fungovania tohto mechanizmu,
- preverovaní, resp. nepreverovaní konkrétnej PZI na vlastnom území.
Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, táto v súčasnosti nedisponuje vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá by bola základom na preverovanie PZI. Vzhľadom na trendy a vývoj PZI prichádzajúcich do Európskej únie v ostatnom období však ministerstvo vníma potrebu zavedenia vnútroštátneho mechanizmu preverovania PZI z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku.
Ministerstvo už preto začalo práce na príprave vnútroštátnej legislatívy s výhľadom jej dokončenia do konca septembra 2020, kedy bude legislatíva predložená na predbežné neformálne pripomienkovanie v rámci rezortu, ako aj ostatným relevantným subjektom štátnej správy.
V súvislosti s prípravou a vykonávaním nariadenia a za účelom hodnotenia súvisiacej budúcej aplikačnej praxe Európska komisia zriadila rozhodnutím z 29. novembra 2017 C(2017) 7866 expertnú skupinu pre preverovanie PZI do Európskej únie, ktorá Európskej komisii poskytuje poradenstvo a odborné poznatky. Na tejto platforme pokračuje diskusia o záležitostiach týkajúcich sa PZI, výmena skúseností, poznatkov a najlepších postupov, ako aj názorov na trendy a záležitosti spoločného záujmu týkajúce sa PZI. Zástupcovia ministerstva sú členmi tejto skupiny.
C. Kontaktné miesta pre vykonávanie nariadenia
S cieľom zabezpečiť výmenu informácií o PZI smerujúcich do Európskej únie, článok 11 nariadenia ukladá členským štátom a Európskej komisii povinnosť zriadiť kontaktné miesta, ktoré sa zapoja do všetkých záležitostí súvisiacich s vykonávaním tohto nariadenia.
S ohľadom na dátum začatia uplatňovania nariadenia, ktorým je podľa článku 17 nariadenia 11. október 2020, je povinnosťou každého členského štátu a Európskej komisie zriadiť funkčné kontaktné miesto najneskôr do 11. októbra 2020.
Návrh predpokladá zriadenie kontaktného miesta pre vykonávanie nariadenia na ministerstve, ktoré sa ako gestor podieľalo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky na príprave nariadenia. Ministerstvo disponuje cennými poznatkami a know-how z oblasti výkladu ustanovení nariadenia, jeho očakávanej budúcej implementácie a žiadúcej praxe. Popri uvedenom ministerstvo nadobudlo nenahraditeľné teoretické poznatky a príklady z dobrej praxe týkajúce sa uplatňovania mechanizmov preverovania PZI, ktoré zdieľali príslušné členské štáty Európskej únie a niektoré tretie štáty, napr. USA a Japonsko. Tieto poznatky a skúsenosti sú ďalej rozvíjané v rámci prípravy vnútroštátnej legislatívy v oblasti preverovania PZI. Napokon, témy rozvoja investícií a podnikateľského prostredia patria medzi kľúčové kompetencie ministerstva.
Zriadením kontaktného miesta pre vykonávanie nariadenia na ministerstve sa tak zabezpečí kontinuita procesov v tejto na Slovensku pomerne novej, ale o to aktuálnejšej, oblasti.
Situovanie kontaktného miesta v rámci organizačnej štruktúry ministerstva podporuje pomerne rozšírená prax medzi členskými štátmi Európskej únie. V členských štátoch Európskej únie, ktorých mechanizmy preverovania PZI sa ukazujú ako najprepracovanejšie, je súvisiaca agenda zverená do kompetencie partnerských ministerstiev hospodárstva (napr. v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku, Fínsku).
Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, zriadenie kontaktného miesta v súčasnosti nepredpokladá prijatie novej vnútroštátnej právnej úpravy v tejto oblasti. Kompetencie kontaktného miesta vrátane príslušných povinností a oprávnení vyplývajú priamo z nariadenia.
Vybrané kompetencie kontaktného miesta:
1. za Slovenskú republiku zabezpečuje komunikáciu týkajúcu sa PZI medzi členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou v zmysle nariadenia,
2. vyhodnocuje potrebu dopytovať sa na konkrétne PZI na území iných členských štátov. V prípade potreby náležite odôvodní akúkoľvek žiadosť o informácie týkajúce sa konkrétnej PZI v inom členskom štáte, ako aj akúkoľvek pripomienku k danej PZI, ktorú adresuje členskému štátu,
3. vypracováva a zasiela pripomienky k PZI v iných členských štátoch, ak sa domnieva, že:
- konkrétna investícia môže ohroziť bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenska, alebo
- disponuje relevantnými informáciami týkajúcimi sa danej investície,
4. prijíma a spracováva žiadosti iných členských štátov a Európskej komisie o informácie týkajúce sa PZI na Slovensku,
5. za účelom získania informácií vyplývajúcich z nariadenia na národnej úrovni komunikuje s dotknutými spoločnosťami a zahraničnými investormi, s príslušnými orgánmi štátnej správy a orgánmi verejnej moci a s prípadnými tretími stranami,
6. každoročne predkladá výročnú správu o implementácii nariadenia za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá obsahuje súhrnné informácie o:
- PZI na Slovensku,
- žiadostiach iných členských štátov a Európskej komisie o zdieľanie dostupných informácií o PZI na Slovensku,
7. zabezpečuje účasť v expertnej skupine, ktorá poskytuje poradenstvo a odborné poznatky Európskej komisii,
8. vykonáva oznamovaciu povinnosť voči Európskej komisii v prípade prijatia vnútroštátneho mechanizmu preverovania PZI a akýchkoľvek jeho zmien,
9. v prípade prijatia vnútroštátneho mechanizmu preverovania PZI oznamuje začatie preverovania konkrétnej PZI na Slovensku,
10. v prípade zavedenia vnútroštátneho mechanizmu preverovania PZI kontaktné miesto predkladá Európskej komisii taktiež súhrnné informácie o uplatňovaní tohto mechanizmu.
S ohľadom na kompetencie kontaktného miesta možno konštatovať, že pri vykonávaní nariadenia bude žiadúca spolupráca kontaktného miesta s ostatnými orgánmi štátnej správy a orgánmi verejnej moci.
Efektívna súčinnosť uvedených orgánov bude pre plnenie účelu kontaktného miesta rozhodujúca, pričom voľba spolupracujúcich orgánov sa bude líšiť od prípadu k prípadu, predovšetkým podľa segmentu, do ktorého PZI smeruje, podľa výstupov činnosti dotknutého podniku a zahraničného investora, lokality, v ktorej bude/je daná investícia situovaná, podľa povahy a histórie zahraničného investora atď.
V súvislosti so získavaním potrebných informácií nariadenie kontaktnému miestu ukladá a zároveň ho oprávňuje dopytovať sa na základné informácie týkajúce sa priamej zahraničnej investície na území Slovenska, a to v rozsahu ustanovenom článkom 9 ods. 2 nariadenia. Uvedenému zodpovedá povinnosť dotknutého podniku a zahraničného investora bezodkladne poskytnúť informácie požadované kontaktným miestom podľa článku 9 ods. 3 nariadenia.
Ochrana informácií
Pri výkone pôsobnosti kontaktného miesta je kladený veľký dôraz na ochranu zdieľaných informácií. Kontaktné miesto je povinné zachovávať dôvernosť informácií získaných pri uplatňovaní nariadenia v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou a právnou úpravou Európskej únie. Informácie, ktoré kontaktné miesto získa v rámci implementácie nariadenia môžu byť použité výlučne na účel, na ktorý mu boli poskytnuté.
Za účelom podpory priamej a efektívnej spolupráce a bezpečnej výmeny informácií medzi kontaktnými miestami Európska komisia zabezpečí bezpečný šifrovaný systém.
V budúcnosti sa predpokladá rozšírenie kompetencií kontaktného miesta – s ohľadom na predpokladané posilnenie spolupráce členských štátov a Európskej komisie na základe nariadenia a s ohľadom na pripravované zavedenie mechanizmu preverovania PZI na Slovensku.
D. Záver
Kontaktné miesto vytvorené na ministerstve v zmysle návrhu zabezpečí plnenie úloh vyplývajúcich z nariadenia.
Do budúcnosti sa predpokladá zvýšenie dôležitosti preverovania PZI a s tým súvisiacej potreby efektívnej komunikácie a koordinácie postupov medzi členskými štátmi Európskej únie navzájom ale aj s Európskou komisiou za účelom zabezpečenia bezpečnosti a verejného poriadku.
Novovytvorené kontaktné miesto bude mať nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní týchto úloh za Slovenskú republiku.
MH SR
(Prevzaté z podkladov na rokovanie vlády SR o Návrhu na zriadenie kontaktného miesta pre vykonávanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie, zaradeného na program schôdze vlády 16. septembra 2020)
Zdroj: https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25226/1
K téme: