Výkon predpisov ovplyvňujúcich podnikanie a efektívnosť verejnej správy sa v rámci krajiny líšia. Najväčšie rozdiely vo výsledkoch analýzy regulácií sú medzi slovenskými mestami v oblastiach vybavenia dodávok elektrickej energie, získania stavebných povolení a vo vymáhaní zmluvných záväzkov. Uvádza sa to v správe Doing Business v Európskej únii 2018: Chorvátsko, Česká republika, Portugalsko a Slovensko. Ide o špecializovanú občasnú tzv. subnárodnú správu, ktorá preskúmala podnikateľské prostredie vo vybraných väčších mestách v uvedených štyroch krajinách. Vydali ju spoločne Svetová banka a Európska komisia a na Slovensku porovnáva pomery v piatich mestách, ktorými sú Bratislava, Košice, Prešov, Trnava a Žilina.
Správa zistila zaujímavé rozdiely. Napríklad zabezpečenie novej prípojky do elektrickej siete v Žiline trvá 56 dní a náklady sa rovnajú 55,2 % priemerného príjmu obyvateľa. Ten istý proces v Bratislave a Trnave trvá o mesiac dlhšie a stojí štyrikrát viac. Rozdiely sú aj v dĺžke vybavovania stavebného povolenia. V Žiline s 320 dňami je tento proces najzdĺhavejší a o dva mesiace dlhší ako v Prešove a v Trnave. Na súdne konanie sa v Košiciach čaká 15 mesiacov, čo je o dva mesiace kratšie ako v Bratislave – to nie je prekvapujúce, vzhľadom na počty prípadov.
Súťaživosť vedie k zlepšeniam
Možno kvôli vzájomnej súťaživosti o investície sú menšie slovenské mestá priaznivejším prostredím pre podnikanie. S výnimkou Bratislavy každé z piatich miest porovnávaných v štúdii stojí na čele v aspoň jednej oblasti. Založenie spoločnosti je ľahšie v Žiline, kde trvá zápis spoločnosti ako platcu DPH 5 dní v porovnaní s desiatimi dňami v Bratislave. Stavebné konanie je efektívnejšie v Prešove a zabezpečenie dodávok elektriny v Žiline. Trnava vyniká pri prevode vlastníctva nehnuteľnosti a Košice majú náskok vo vymáhaní zmluvných záväzkov.
Všetky slovenské mestá prekonávajú priemer Európskej únie v oblastiach prevodu vlastníctva nehnuteľností, vo vymáhaní zmluvných záväzkov a okrem Trnavy aj v zaistení dodávok elektrickej energie. Napriek tomu však existuje priestor na zlepšenie v oblastiach založenia spoločnosti a vybavovania stavebných povolení, pretože všetky mestá v nich majú komplikovanejšie a zdĺhavejšie procesy ako priemer v členských štátoch EÚ. Aj v Prešove, v ktorom je vybavenie stavebného povolenia v praxi najrýchlejšie spomedzi piatich miest, musí stavebník čakať v priemere o dva a pol mesiaca dlhšie ako priemer EÚ a o šesť mesiacov dlhšie ako členské štáty EÚ, ktoré majú najrýchlejšie postupy (Dánsko a Fínsko).
Dobrá prax v regiónoch – inšpirácia pre Bratislavu
Ďalšie zlepšenie podnikateľského prostredia v regiónoch nebude mať vplyv len na relatívny úspechom z pohľadu jednotlivých miest na Slovensku, ale môže výrazne ovplyvniť globálne hodnotenie krajiny. Tí, ktorí majú záujem o reformy na miestnej úrovni, môžu docieliť výrazné zlepšenia napodobením postupov, ktoré sú úspešné v iných slovenských mestách. A pretože Bratislava reprezentuje Slovensko v celosvetovom rebríčku Doing Business, zlepšenia v hlavnom meste by sa odrazili aj v poradí krajiny. Ak by v Bratislave zaviedli všetky pozitívne reformy z iných slovenských miest, Slovensko by sa značne priblížilo k celosvetovým lídrom v najlepších postupoch. Znamenalo by to zlepšenie v celosvetovom hodnotení jednoduchosti podnikania v 190 ekonomikách o 9 priečok – z 39. na 30. pozíciu. Napríklad mestá by mohli nasledovať prax v Žiline, kde distribučná spoločnosť zaviedla viaceré kroky na zvýšenie efektívnosti: zrušila podmienku pre získanie vyjadrenia k projektovej dokumentácii, namiesto ktorej vydáva detailnejšie technické podmienky na začiatku procesu, a tým sa minimalizuje nejednoznačnosť krokov pre projektantov. Vymenila tiež revíznu správu za čestné vyhlásenie, v ktorom podnikateľ potvrdí, že prípojka bola vybudovaná v súlade s technickými podmienkami.
Ako sa pohnúť vyššie
Aj napriek tomu, že táto správa dokumentuje viaceré úspešné príklady, nedostatky pretrvávajú. Pohľad za slovenské hranice, či už v rámci EÚ alebo vo svete, je ďalšou možnosťou pre zvýšenie konkurencieschopnosti. Slovensko by mohlo napríklad zvážiť konsolidáciu registrácie platcu DPH s registráciou platcu dane z príjmu do jedného úkonu, na jednotnom kontaktnom mieste. Tým by nasledovalo príklad Maďarska, kde predstavuje registrácia za účelom platby DPH jednoduché oznámenie, ktoré sa vyhotoví počas procesu registrácie spoločnosti na súde. Slovensko by mohlo zjednodušiť vybavovanie stavebných povolení prostredníctvom posilnenia postavenia autorizovaných odborníkov počas procesu stavebného konania, konsolidovať jednotlivé vyjadrenia a stanoviská k projektovej dokumentácii a zaviesť elektronizáciu systému v stavebnom konaní. Aby sa zjednodušilo vymáhanie zmluvných záväzkov, Slovensko by mohlo zmierniť záťaž súdov prostredníctvom širšieho využitia alternatívneho spôsobu riešenia sporov, napríklad rozšírením typov prípadov, ktoré je možné predložiť na arbitrážne konanie a posilnením platnosti arbitrážnych doložiek.
Štúdie Doing Business na Regionálnej úrovni zachytávajú rozdiely v reguláciách podnikania a ich implementácii v praxi v rámci skupiny miest v jednej krajine. Správy poskytujú údaje o ľahkosti podnikania v jednotlivých oblastiach, zaraďujú každé mesto do rebríčka a odporúčajú reformy na zlepšenie výsledkov na regionálnej úrovni. Najnovšia štúdia bola pripravená Skupinou Svetovej Banky, pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva financií SR, a je financovaná Generálnym riaditeľstvom pre regionálnu politiku Európskej komisie. Skupina „Doing Business na regionálnej úrovni“ analyzovala od roku 2005 viac ako 400 miest v 65 krajinách.
ZEK/JF
