Tuhé zimy, na aké si mnohí pamätajú zo 60. alebo 80. rokov, sa na Slovensku s najväčšou pravdepodobnosťou už nebudú opakovať. Ani tohtoročná zima nebude mať takýto charakter. Pre internetovú televíziu to povedal klimatológ a literárny historik Pavel Matejovič.
Klimatické kalamity minulých desaťročí
Posledným obdobím, keď sa v našej zemepisnej oblasti vyskytovali tuhé zimy, bol začiatok 60. rokov. Napríklad v januári 1963 zamrzol Dunaj od Viedne až k Čiernemu moru. Starší ľudia si tiež spomenú na prudké ochladenie po 1. januári 1979, ktoré školákom prinieslo trojtýždňové uhoľné prázdniny. Posledné studené zimy potom boli v rokoch 1984/85 a 1986/87. Práve na 11. január 1987 sa viaže spomienka na kalamitu v Bratislave, ktorá ochromila dopravu v hlavnom meste aj v iných kútoch Slovenska. Zima s výraznou zápornou teplotnou odchýlkou bola aj v rokoch 1995/96.
V minulosti sa bežne vyskytovali zimy, keď pretrvávalo studené počasie so snežením od decembra, prípadne už od novembra, až do začiatku jari. Navyše, všetky tri zimné mesiace, teda december, január aj február boli studené. „To je už nepravdepodobné, lebo na severnej pologuli nie sú vytvorené podmienky preto, aby sa takáto zima celé tri mesiace udržala,“ povedal P. Matejovič. „Ani táto zima už taká nemôže byť, pretože očakávame oteplenie, prípadne sa môžu striedať chladnejšie a teplé obdobia,“ dodal.
V nížinách sú biele Vianoce už zriedka
V rámci Slovenska sú veľké rozdiely v počasí medzi horskými a nížinnými oblasťami. „Na juhozápade Slovenska to štatisticky vychádza tak, že sú Vianoce biele len v 30 percentách prípadov. Naopak, v horských oblastiach čím ideme vyššie, tým sa pravdepodobnosť bielych Vianoc zvyšuje. Na severe Slovenska a v oblastiach nad 1 000 metrov nad morom je to 90-percentná pravdepodobnosť, v Oravskej Lesnej alebo na Štrbskom Plese až 99-percentná. Tam sa za 30 rokov stalo len raz, že nemali biele Vianoce,“ povedal Matejovič.
Podľa neho sa navyše často stáva, že aj keď už v novembri alebo decembri nastúpi zimné počasie, práve vo vianočnom období dôjde k otepleniu a odmäku. Túto skúsenosť intuitívne odráža známe ľudové príslovie o Kataríne na ľade a Vianociach na blate.
Meteorológovia majú pre tento jav pomenovanie „vianočné oteplenie“ a vedia ho aj vysvetliť. Na začiatku zimy totiž pretrváva teplotný kontrast medzi Atlantickým oceánom, ktorý chladne pomalšie, a pevninou. Oceánsky vzduch je teplejší než kontinentálny. Ak práve ten prúdi do Európy, môže spôsobiť prechodné oteplenie a prekaziť bielu vianočnú idylu.
Mechanizmy ochladenia
„Studený vzduch v zime k nám môže prísť z oblasti Arktídy a Severného ľadového oceánu. Ak prúdi odtiaľ, musí prejsť aj ponad teplejšie moria, kde sa v prízemných vrstvách ohreje a v nižších polohách už neprinesie také výrazné ochladenie ako vo vyšších. Ak však vzduch prenikne zo severnej Škandinávie, severného Ruska alebo všeobecne od východu, je oveľa chladnejší aj v nižších polohách. Prechádza totiž cez pevninu a neohreje sa, teda aj v prízemnej vrstve si zachováva svoje pôvodné vlastnosti,“ vysvetlil klimatológ.
Pri takomto type počasia môžu aj v nížinách klesnúť teploty pod mínus 20 stupňov alebo vzácne aj pod mínus 30. Slovensko zažilo takéto obdobie silných mrazov napríklad pred rokom, v januári 2017. Vo všeobecnosti pri chladnom počasí klesajú nočné teploty najnižšie vtedy, keď je jasno, utíši sa vietor a nechýba ani snehová pokrývka, ktorá utlmuje vyžarovanie tepla zo zemského povrchu.
Sneh na Vianoce? Predpovedať to je ťažké
V protiklade so spomínaným obdobím 60. až 80. rokov sa od 90. rokov čoraz častejšie vyskytujú zimy teplejšie, „normálne“, teda s teplotami zodpovedajúcimi dlhodobému priemeru. Podľa P. Matejoviča môžu nastať kratšie obdobia so silnými mrazmi a takisto situácie, keď napadne veľmi veľa snehu. „Nechcem povedať, že sa zima vytratí úplne a že už nebudeme mať sneh ani mrazy. Ale tuhé zimy patria minulosti,“ povedal.
Za súčasných podmienok je ťažké odhadnúť, či bude v určitom roku sneh aj počas Vianočných sviatkov. „Posledné biele Vianoce na celom území Slovenska boli v roku 2002. Odvtedy síce niekde mali sneh na Vianoce, ale nikdy nie všade,“ doplnil klimatológ.
Dodajme, že tradícia bielej zimy a bielych Vianoc ako určitého ideálu, po ktorom zrejme túži väčšina ľudí, sa formovala najmä počas 19. storočia. Stačí spomenúť aj u nás obľúbené zasnežené romantické krajinky českého maliara Josefa Ladu (1847 – 1904). Podľa P. Matejoviča to súvisí s obdobím romantizmu a s tým, že práve druhá polovica 19. storočia, teda obdobie, v ktorom Lada vyrastal, sa vyznačovalo tuhými zimami.
TT
Sneženie v Bratislave 7. februára 2018 – foto MB