V niektorých európskych krajinách dosiahli nové politické strany a hnutia úspech tým, že protestujú proti tradičnému politickému establišmentu. Konštatuje sa to v úvode k štyrom otázkam prieskumu zameraným na túto tému. Z odpovedí vyše 27-tisíc respondentov zo všetkých členských krajín vyplynulo, že väčšina sa tohto fenoménu neobáva.
Volanie po zmene
„Potrebujeme skutočnú zmenu a to môžu priniesť tieto strany a hnutia.“ S týmto tvrdením v ankete Eurobarometra úplne súhlasí alebo má sklon súhlasiť dovedna 56 % respondentov z EÚ28. Najväčší podiel vykazuje Chorvátsko, ktoré je tesne pred Talianskom, Slovensko je v strede rebríčka. Názorové rozloženie ukazuje graf.
Potrebujeme skutočnú zmenu a to môžu priniesť tieto strany a hnutia
(%)
Dokážu skôr nájsť nové riešenia, myslí si nespokojný volič
Nové strany a hnutia môžu lepšie nájsť nové riešenia, pripúšťa 53 percent opýtaných v EÚ, pričom v rámci nich 13 % celkového počtu s takýmto názorom úplne súhlasí. Najväčší podiel tých, čo odobrili nové subjekty, je opäť v Chorvátsku (68 %), ďalej v Česku a Maďarsku (po 67 %). Hneď za nimi nasleduje Taliansko (65 %), ktoré dokázalo svoju inklináciu k netradične profilovaným politickým hnutiam aj prakticky v nedávnych parlamentných voľbách. Slovensko je v podpore pri takto položenej otázke až na 12. mieste s 56 %, okrem iných ešte napríklad za Poľskom (7.), Rakúskom (8.) či trochu prekvapivo aj Írskom (9.).
Naopak, s odstupom najnižšiu podporu pre nové strany a hnutia vyjadrili Francúzi (36 %), ktorí zrejme medzi ne nezaraďujú Macrona a jeho stranu, ale vari skôr lepenistov alebo koho. Nízka tolerancia pre protisystémové strany je aj v Luxembursku (44 %) a Nemecku (45 %), z čoho majú Angela Merkelová a Jean-Claude Juncker určite radosť.
Byť proti nestačí
„Iba byť proti niečomu, to nič nezlepší.“ Tento názor, ktorý tiež naráža na pôsobenie nových politických subjektov, má v Európe veľkú podporu respondentov – až 70 % (rovnako aj v samotnej SR). Pravda, ich veľká časť si zrejme nemyslí, že protestné strany končia pri pasívnom deklarovaní nesúhlasu s existujúcim systémom. Napokon, poznáme populárne bilbordové heslo hnutia ANO Andreja Babiša „Nekecáme, makáme“.
Ohrozujú demokraciu?
S názorom, že nástup protisystémových strán a hnutí znamená ohrozenie demokracie, viac alebo menej súhlasí 38 % respondentov v EÚ; na Slovensku až 41 %. Viac ako polovičný podiel dosiahol tento názor v Nemecku (53 %) a vo Švédsku (52 %). Odpovede na uvedenú otázku sú po celej EÚ veľmi nevyrovnané, navzájom sa líšia aj krajinách s inak podobnými charakteristikami. Napríklad v nových členských štátoch sa pohybuje podpora názoru o ohrození demokracie od 20 % v Bulharsku po 45 % v susednom Rumunsku a 44 % v Maďarsku (ťažko však povedať, čo si tam pod tým predstavujú). V ČR dosahuje 29 %, v Poľsku 38 %. Je zrejmé, že pri odpovediach respondentov na túto otázku, ako aj ďalšie otázky v tomto balíku, hrá úlohu to, kto predstavuje v tej-ktorej krajine spomínané „nové politické strany a hnutia“.
JF