Záplavy, ktoré v júni 2018 - nie po prvý raz - postihli viacero slovenských miest, sú podľa ministerstva pôdohospodárstva spôsobené najmä pribúdaním betónu na úkor zelene. V zastavaných územiach tiež chýba práca s dažďovou vodou, ktorá namiesto toho, aby ostávala v území, odchádza do kanalizácie. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) pritom podáva regiónom pomocnú ruku a na zelenú infraštruktúru vyčlenilo 33,3 milióna eur.
Mestá potrebujú lepšie a viac funkčné prostredie
„Ak chceme mať v mestách príjemné životné prostredie, je potrebné zastaviť úbytok zelene a premyslene budovať prvky zelenej infraštruktúry. Znamená to viac trávnikov a parkov, zelených striech, fontán, jazierok, nádrží či živých plotov,“ uviedla vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. Agrorezort upozornil, že každá nová budova, nové parkovisko alebo nová asfaltová cesta znamená zväčšovanie plochy, z ktorej sa odvádza voda do kanalizácie a zvyšuje tiež prehrievanie mestského prostredia, ktoré potom nezriedka v lete dosahuje aj 50 stupňov.
„Zaplavené ulice, ale aj extrémne horúčavy sú dôsledkom nielen globálnej zmeny klímy, ale aj konkrétnej ľudskej činnosti v mestách,“ zdôraznila ministerka Matečná. Ministerstvo vyzvalo mestá a obce, aby sa nespoliehali len na eurofondy, ale aby sa starostlivosť o zeleň a adaptácia na globálnu zmenu klímy stali trvalou súčasťou územného plánovania aj mestských stratégií.
Rezort preplatí samosprávam náklady na zelené projekty
Agrorezort ešte v apríli 2017 v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) vyhlásil výzvu na zlepšenie environmentálnych aspektov v mestách a mestských oblastiach. Oprávnenými žiadateľmi sú organizácie štátnej správy, obce, mestá, samosprávne kraje, subjekty verejnej správy, mimovládne organizácie a subjekty zo súkromného sektora.
Vyčlenených je 33,3 milióna eur a financie sú určené na desať oblastí. MPRV SR nimi podporuje budovanie prvkov drobnej infraštruktúry urbánneho dizajnu, zelených parkov, zelených stien a zelených striech i aktivít v oblasti dopravnej infraštruktúry ako sú zelené koridory pozdĺž cyklotrás, čiže aleje, živé ploty, remízky. Veľký priestor sa venuje aj využitiu dažďovej vody, budovaniu dažďových nádrží, predčisťovaniu dažďových vôd a zavedeniu osobitných zberných systémov na odpadovú a dažďovú vodu. Týka sa to regiónov so zvyšujúcim sa úhrnom zrážok a obdobiami dažďa.
Ďalšími dôležitými oblasťami, na ktoré možno žiadať financie, sú zazelenanie miest, opatrenia na zníženie znečistenia ovzdušia, multifunkčné zóny na ekologické využívanie krajiny a tiež na regeneráciu vnútroblokov sídlisk s uplatnením ekologických princípov tvorby a ochrany zelene. Financovať možno projekty na znižovanie hluku v mestách a na tvorbu prirodzených krajinných prvkov ako napríklad malé vodné toky, ostrovčeky lesa, živé ploty alebo nášľapné kamene pre voľne žijúce organizmy.
V troch kolách rozdelili 22 miliónov
„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dosiaľ vyhodnotilo tri kolá výziev a schválilo 71 projektov za viac ako 22 miliónov eur. Mestá a obce prevažne žiadali financie na skrášľovanie verejných priestranstiev, revitalizáciu vnútroblokov a nové parky. Zostatok alokácie na túto výzvu do ďalšieho kola je vyše šesť miliónov eur,“ spresnil Marek Mitošinka, generálny riaditeľ sekcie programov regionálneho rozvoja MPRV SR.
MPRV