Brutto príjmy ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve sú skoro v celej EÚ pod úrovňou priemerného príjmu v hospodárstve danej krajiny. Spoločná poľnohospodárska politika (SPP – CAP) cieli aj na tento problém v rámci svojho komplexného dotačného systému. Graf rozloženia príjmov poľnohospodárov podľa jednotlivých krajín nedávno v Bratislave predstavil Dušan Chrenek, vedúci oddelenia (Head of Unit) na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Príjmy poľnohospodárov v EÚ a ich zdroje
(EUR/pracovník/rok)
Zdroj: EEA 2013 – 2015; ESTAT
Ako vidno, dotácie od EÚ a jednotlivých štátov tvoria takmer všade významnú zložku príjmov poľnohospodárskych jednotiek a následne aj zamestnancov. V niektorých prípadoch dokonca najväčšiu. V prípade Fínska a Luxemburska dokonca dotácie pokrývajú aj záporné príjmy z trhovej činnosti (hoci výsledné sumy príjmov môžu kolegom z týchto krajín naši farmári závidieť). Viac ako priame platby z EÚ hrajú v prípade najlepšie situovaných poľnohospodárov v Európe úlohu národné platby od ich vlád.
Aj o desať rokov budeme zaostávať
Ani plánované prostriedky z nového dlhodobého rozpočtu pre SPP na roky 2021 – 2017 v objeme 365 miliárd eur pritom nevyrovnajú úroveň európskych platieb v západnej a východnej Európe. Slovensko by malo byť na konci tohto obdobia na úrovni 84 % priemeru EÚ, teraz je na 78 %. „Proces vyrovnávania pokračuje, nastal v tomto období a pokračuje ďalej. V roku 2027 stále budú rozdiely, no budú sa postupne znižovať,“ povedal D. Chrenek na stretnutí so slovenskými novinármi.
Konštatoval o. i., že veľkostná štruktúra podnikov v slovenskom poľnohospodárstve je nevyvážená v prospech tých veľkých. Aj preto potom podľa neho chýbajú ľudia v takých segmentoch, ako je ovocinárstvo a zeleninárstvo. EÚ podľa neho kladie dôraz na zamestnávanie mladých ľudí v tomto odvetví.
Dostať mládež späť do kravína
V rámci priority spravodlivejšieho riešenia pomocou lepšieho zacielenia podpory budú krajiny musieť aspoň 2 % prostriedkov vyčlenených na priame platby vynaložiť na pomoc začínajúcim mladým poľnohospodárom. Bude to dopĺňať finančná podpora na rozvoj vidieka a rôzne iné opatrenia na uľahčenie prístupu k pôde a k prevodom pôdy.
V rozhovore pre denník Pravda sa potom Dušan Chrenek bližšie vyjadril k problematike zamestnanosti v agrorezorte na Slovensku. Upozornil, že zamestnáva príliš málo pracovníkov. „Zoberme si priame platby, keď ich prerátame na počet poľnohospodárov, Slovensko je pri 50-tisícoch ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve takmer dvojnásobne nad európskym priemerom, čo znamená, že na roky 2014 – 2020 vychádza na jedného poľnohospodára pri priamych platbách podpora okolo 60-tisíc eur. To sú veľké finančné prostriedky, ale neodráža sa to v produkcii ani v tvorbe nových pracovných miest,“ konštatoval.
Agrorezort kritizuje nový rozpočet
Pripomeňme, že slovenské ministerstvo pôdohospodárstva nie je s navrhnutou štruktúrou rozpočtu pre SPP spokojné, a to práve pre pomalé vyrovnávanie úrovne platieb. „Ťažko môžeme konkurovať iným krajinám, ak majú vyššie platby na plochu. Návrh, ktorý predstavila Európska komisia, síce počíta s istým zvýšením, ale je oneskorený a nedostatočný,“ povedala nedávno ministerka Gabriela Matečná.
„Farmári u nás budú dostávať naďalej nižšie platby v prepočte na hektár. Ak zoberieme do úvahy aj prísne pravidlá, ktoré budú musieť dodržiavať na celej ploche, je pravdepodobné, že nebudú mať záujem vstupovať do intervencií. Zjednodušene povedané, od poľnohospodárov sa očakáva viac povinností za menej peňazí,“ vyhlásila ministerka.
JF
Prečítajte si k téme: