Dobrou východiskovou lokalitou k starovekým pamiatkam je mesto Kusadasi len 90 kilometrov južne od významného tureckého mesta Izmir.
Názov Kusadasi (Kuşadası) znamená „vtáčí ostrov“. Toto prímorské mesto návštevníkom ponúka všetko, čo má mať pravá dovolenka – pieskové pláže, krištáľovo čistú vodu, 300 slnečných dní v roku, palmové aleje, reštaurácie, bary a výlety do blízkeho okolia.
Vtáčí ostrov v Kusadasi (Foto: Wikimedia / Lutz Langer)
Toto územie má bohatú históriu; jeho osídlenie siaha tisíce rokov pred náš letopočet. Preto niet divu, že tu cítiť atmosféru dávnych čias, hoci dnes už v kontraste s modernou tureckou kultúrou a húfmi turistov z celého sveta. V Kusadasi nájdete hlavne prvky osmanskej architektúry v podobe niekoľkých mešít.
Výlet do Efezu
Nadšenci staroveku aj bežní dovolenkujúci ľudia s obľubou navštevujú len 18 km vzdialenú archeologickú lokalitu – mesto Efez (Efezos), ktoré bolo najvýznamnejším obchodným centrom starovekej západnej Anatólie. Susedí s mestom Selçuk, v ktorom môžete navštíviť Artemidin chrám, ktorý patrí medzi 7 antických divov sveta, alebo baziliku sv. Jána Evanjelistu.
Na milovníkov starovekej kultúry archeologických vykopávok však čaká oveľa viac ďalších pozoruhodností.
Z histórie – od Chetitov po Grékov
Efezos bol známy už v 2. tisícročí pred našim letopočtom; v chetitských textoch ho nazývali Apasa a bolo dôležitým strediskom pod vplyvom chetitskej a mykénskej kultúry. Asi v 10. storočí pred Kristom sa začalo osídľovanie a iónskymi Grékmi. Mesto pôvodne ležalo pri morskom pobreží a malo prístav; pobrežie sa však potom postupne od neho vzďaľovalo.
K mestu priliehal chrámový okrsok Artemidinho chrámu (Artemision), jedného zo siedmich divov starovekého sveta s najväčším chrámom na svete. Vo vojnách bol zničený, ale v roku 296 pred Kristom bol obnovený a rozšírený tráckým kráľom Lysimachom. V tej dobe bol Efez dôležitým centrom s rozlohou takmer 350 ha.
Od roku 189 do roku 133 pred našim letopočtom patril Efez Pergamonskému kráľovstvu, od roku 133 pred Kristom potom Rímskej ríši.
Rimania a kresťania
Efezos bol jedným z najdôležitejších miest Rímskej ríše, bol sídlom prokonzula a centrom provincie Ázia (Asiana). V neskorej antike po nástupe kresťanstva bol tiež dôležitým pútnickým miestom a sídlom biskupstva. Jeho divadlo bolo vraj najväčšie na svete – zmestilo sa doň až 24-tisíc divákov. V meste boli kúpele (thermae), v ktorých boli inštalované zrejme aj prvé kryté toalety s kanalizačným odpadom.
Efez sa spomína aj v Novom zákone (Novej zmluve). Známy je list sv. Pavla Efezanom, teda miestnym kresťanom. Podľa legendy sa v Efeze usídlila po Ježišovom ukrižovaní jeho matka Mária spoločne s učeníkom Jánom. Ich údajné bydlisko 7 km od Selcuku má byť miestom odchodu Panny Márie zo života a pútnickým miestom.
V roku 431 sa v Efeze uskutočnil aj Efezský koncil zvolaný cisárom Theodosiom II.
Monumenty a pamiatky
Efez je jedným z najväčších rímskych archeologických nálezísk vo východnom Stredomorí. Viditeľné ruiny stále dávajú predstavu o pôvodnej kráse mesta a s nimi spojené názvy evokujú obraz o jeho pôvodnom živote.
Celsova knižnica, ktorej fasádu starostlivo zrekonštruovali z pôvodných kúskov, je dnes vizuálnym symbolom Efezu. Pôvodne ju postavili okolo roku 125 nášho letopočtu na pamiatku Tiberia Júlia Celsusa Polemaeanusa, pôvodom Gréka a guvernéra provincie Ázia v rokoch 105 – 107. Knižnica vtedy uchovávala takmer 12 000 zvitkov.
Veľké divadlo pod holým nebom s 24 až 25 tisíc miestami sa v rímskych časoch využívalo aj na gladiátorské súboje.
Hadriánov chrám pochádza z 2. storočia, bol takisto zrekonštruovaný z dochovaných fragmentov. V reliéfoch je znázornených niekoľko postáv, napríklad aj cisár Theodosius I. s manželkou a synom. Tento chrám bol vyobrazený na tureckej 20-miliónovej lírovej bankovke z roku 2001 a na novej 20-lírovej bankovke z roku 2005.
Artemidin chrám, jeden zo siedmich divov starovekého sveta, kedysi stál na ploche 112 x 52 metrov s viac ako 100 mramorovými stĺpmi vysokými 17 metrov. Dnes z neho však nezostalo skoro nič – len jeden nenápadný stĺp, ktorý odhalili počas archeologického výskumu pracovníci Britského múzea okolo roku 1870. Nachádza sa trochu bokom od ostatných pamiatok, priamo na území mesta Selcuk.
Efezos mal tiež niekoľko veľkých kúpeľných komplexov, ktoré boli postavené v rôznych obdobiach, keď bolo mesto pod rímskou vládou. Mesto malo vyspelý systém rozvodu vody; najmenej šesť akvaduktov zásobovalo rôzne oblasti mesta vodou.
Ďalšími pozoruhodnými stavbami Efezu sú napríklad Domiciánov chrám, pôvodne kryté divadlo Odeon pre asi 1500 divákov, Mazeova (Mazeus) a Mitridatova brána hneď vedľa knižnice, Herkulova brána, Trajánova fontána a Polliova fontána. V susednom Selcuku je navštevovaný aj Dom Panny Márie.
Bazilika sv. Jána v Selçuku bola postavená v 6. storočí nášho letopočtu, za cisára Justiniána I., nad domnelým miestom hrobky apoštola. Po stáročia je dôležitým pútnickým miestom pre kresťanov z celého sveta.
Z antického Efezu zostali iba ruiny. Návštevník si však dokáže predstaviť pôvodnú majestátnosť a veľkoleposť stavieb – svedkov života, ktorý tam kedysi panoval. Kapitoly histórie, ktoré vytvoril, pretrvali tisícročia.
Paolo Fumare
Foto: autor, Wikimedia, Pixabay
Centrálna Cesta kurátov v Efeze je dláždená mramorom.