(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-31358206-1', 'auto'); ga('set', 'anonymizeIp', true); ga('send', 'pageview');
Vytlačiť túto stránku

Zelený trend v architektúre: vertikálny porast a stromy na balkóne

Autor JF/Boeri Studio august 2018 -
Il Bosco Verticale – Vertikálny les v Miláne Il Bosco Verticale – Vertikálny les v Miláne Kent Wang via Flickr

Model pre mestá budúcnosti? Osadiť fasády výškového domu stromami a krovinami je prínosné po mnohých stránkach. Takéto domy stoja v Miláne, ďalší bude v Bratislave.

Komplex Vertikálny les v Miláne („il Bosco Verticale“) vybudovaný v roku 2014 tvoria dve veže s výškou 80 a 112 metrov. Na ich fasádach sa nachádza 480 veľkých a stredných stromov, 300 malých stromov, 11-tisíc trvalých a popínavých rastlín a 5 000 krov. Dokopy je to ekvivalent dvoch hektárov lesného porastu.

Živšia architektúra, zdravšie prostredie

Tento koncept prináša o. i. premenlivý vzhľad stavieb; namiesto bežných povrchov stavia do popredia rastliny s ich sezónnymi zmenami farby listov. Asi najväčší prínos však predstavuje vplyv takejto stavby na životné prostredie a zdravé bývanie. Rastliny zlepšujú mikroklímu svojou produkciou vlhkosti, absorpciou CO2 a škodlivých častíc. Vytvárajú tony kyslíka a chránia obyvateľov pred hlukom a slnečným žiarením.

Budovy so zeleňou zvyšujú biodiverzitu; priťahujú stovky vtákov a motýľov vyhľadávajúcich rozmanité druhy rastlín. Výber druhov a ich rozloženie zohľadňuje orientáciu fasád a výškovú polohu; je výsledkom troch rokov štúdií realizovaných s účasťou botanikov a etológov. Domy sú, pravda, náročnejšie na údržbu a fungovanie zavlažovacích systémov. Parametre pre zavlažovanie sú vypočítané podľa mikrometeorologických faktorov takisto pre každú fasádu a poschodie.

Aj Bratislava, Praha a Viedeň

Budovy s vertikálnym porastom sa zapáčili spoločnosti Greefin, ktorá stavia podobný objekt v bratislavskom Ružinove. Na jeho fasáde má byť viac ako 80 listnatých stromov, 130 tují, 60 borovíc, vyše 520 kríkov a 150 popínavých rastlín. Táto flóra potom ročne vyprodukuje 30 ton kyslíka a obyvateľom sa vďaka nej zníži úroveň hluku prichádzajúceho zvonka približne o osem decibelov.

Pozadu neostávajú ani blízke hlavné mestá. V Prahe pripravuje zelenú fasádu na jednej administratívnej budove vo štvrti Karlín záhradný architekt Josef Němec. Vertikálne záhrady sú podľa neho súčasťou ekologických trendov v architektúre a životnom štýle.

„Zeleň má subjektívny, ťažko merateľný, ale nepopierateľne priaznivý a upokojujúci vplyv na psychiku človeka,“ konštatuje. Symbiózu budov so zeleňou dlhodobo riešia aj vo Viedni – podľa jej magistrátu dokonca vedenie mesta podporuje zeleň na fasádach najviac z hlavných miest v Európe.

JF

Spracované podľa materiálov Boeri Studio a Greefin.