Ocenenie vedcov pozná svojich nových laureátov. V kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy sa laureátom stal Fedor Šimkovic, v kategórii Výnimočný mladý vedec do 35 rokov je laureátom Tamás Csanádi a laureátom kategórie Výnimočný vysokoškolský pedagóg sa stal Ivan Varga.
Cieľ a kritériá ocenenia
Cieľom ocenenia ESET Science Award je vyzdvihnúť osobnosti slovenskej vedy, ktorých prínos je významný nielen pre Slovensko, ale aj v medzinárodnom vedecko-výskumnom priestore. Laureátov vedeckých kategórií Výnimočná osobnosť slovenskej vedy a Výnimočný mladý vedec do 35 rokov vybrala medzinárodná komisia na základe náročných kritérií. Na čele komisie bol v tomto ročníku nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Kip Thorne.
Medzi ne patria napríklad aktuálne vedecko-výskumné výsledky a publikácie, merateľné scientometrické údaje, zapojenie do medzinárodných vedeckých projektov, komunikácia a popularizácia, spolupráca s inými vedeckými odbormi, princípy vedeckej etiky, potenciálny dopad vedeckej práce na ďalšie oblasti života a aj ohlas blízkych spolupracovníkov či študentov.
Hlavné ocenenie pre výskumníka neutrín
Profesor RNDr. Fedor Šimkovic, CSc., pôsobí na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie tím zložený z mladých vedcov a doktorandov.
V rámci vedeckej činnosti sa zaoberá vlastnosťami neutrín, ktoré patria medzi najrozšírenejšie elementárne častice vo vesmíre. Vznikajú v jadrových reakciách vo hviezdach, pri zrážkach kozmického žiarenia s našou atmosférou, pri rozpade ťažkých jadier vo vnútri Zeme, ale aj v našom tele.
Svojimi aktivitami pokrýva F. Šimkovic oblasti atómovej fyziky, jadrovej fyziky a fyziky častíc, s expanziou do astrofyziky. Tieto oblasti výskumu sú prepojené unikátnym procesom bezneutrínového dvojitého beta rozpadu jadier (0vββ), ktorý doposiaľ nebol pozorovaný a je predmetom obrovského záujmu vedeckej spoločnosti. Jeho cieľom je komplexný teoretický opis tohto procesu v spojitosti s problematikou teórií veľkého zjednotenia, štruktúrou jadier a atómov.
V portfóliu Fedora Šimkovica je aj množstvo medzinárodných spoluprác. Pracoval na univerzite v Tübingene, spolupracuje s ústavom v Dubne a s Ústavom technickej a experimentálnej fyziky ČVUT v Prahe. Publikoval články spoločne s kolegami z Caltechu, univerzít v Ioannine a Valparaise, University College v Londýne, z ústavu v ITEP v Moskve a ďalšími. Je jedným z hlavných organizátorov medzinárodných Letných škôl Bruna Pontecorva v oblasti fyziky neutrín.
Tamás Csanádi rieši keramiku pre strojárstvo
MSc. Tamás Csanádi, PhD., z Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach začal svoje doktorandské štúdium na Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE) v Budapešti a vo výskumnej činnosti pokračoval v Ústave materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied v Košiciach.
Skúma deformačné správanie keramiky v mikro/nano škále s cieľom vyvinúť novú pokročilú štrukturálnu keramiku s vylepšenou plasticitou. Vďaka tomu by bola spoľahlivejšia, a tým by mohla slúžiť ako alternatíva kovov, no s vyššou teplotou topenia a lepšou tvrdosťou a pevnosťou.
Nová štrukturálna keramika by mohla zlepšiť kvalitu a životnosť mnohých kovových strojov. Navyše, mohla by byť používaná ako ochranná vrstva pre materiály, ktoré zvyknú byť vystavené extrémne vysokým teplotám (nad 2 000 °C), keďže kovové materiály takéto teploty neznesú.
Jedným z jeho najväčších úspechov bolo zistenie, že na mikroskopickej škále a za špecifických podmienok sa zrná keramického materiálu môžu deformovať. Pomocou mikro/nanomechanického testovania zistil, že keramika nie je taká krehká, ako sa myslelo a s najväčšou pravdepodobnosťou sa môže ohýbať. T. Csanádi sa snaží prísť na to, ako toto správanie docieliť aj vo väčších dimenziách.
Ivan Varga, medicínsky výskumník a pedagóg
Profesor RNDr. Ivan Varga, PhD., pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a jeho výskumný tím ako jeden z prvých na svete opísal široké lymfatické priestory v stene vajíčkovodov a výskyt špecializovaných buniek imunitného systému potláčajúcich obranné reakcie vo výstelke vajíčkovodov.
Na tieto základné výskumy teraz nadväzuje a zisťuje, ako by sa dali nové poznatky využiť pri liečbe neplodnosti žien. Podarilo sa im tiež potvrdiť súvislosť medzi niektorými vrodenými chybami srdca a zmenenou mikroskopickou stavbou detskej žľazy. Venuje sa aj inovácii medzinárodného názvoslovia pre oblasť mikroskopickej anatómie.
Pedagogickú a vedeckú prácu na výskumných univerzitách vníma profesor Varga ako spojené nádoby, keďže učitelia študentom sprostredkúvajú najnovšie poznatky, ku ktorým svojím výskumom aj sami prispievajú. Stotožňuje sa s myšlienkou, že žiaci majú raz byť múdrejší od svojho učiteľa.
Medzinárodná komisia
Okrem predsedu komisie Kip Thorneho boli jej členmi česká odborníčka na chémiu Hana Dvořáková, britská biologička Fiona Watt, nemecký fyzik Rolf-Dieter Heuer, nemecký chemik Ralf Riedel a maďarský matematik Tibor Krisztin. Vybrali laureátov v kategóriách Výnimočná osobnosť slovenskej vedy a Výnimočný mladý vedec.
O laureátovi kategórie Výnimočný vysokoškolský pedagóg rozhodli zástupcovia slovenských vedeckých univerzít. Laureátov spoznala verejnosť prostredníctvom online vyhlásenia v stredu 14. októbra 2020.
Nositeľ Nobelovej ceny Kip Thorne
Predseda medzinárodnej komisie ESET Science Award profesor Kip Thorne získal v roku 2017 Nobelovu cenu za fyziku ako jeden z trojice vedcov za prvú priamu detekciu a pozorovanie gravitačných vĺn.
Kip Thorne je jedným z popredných svetových odborníkov na astrofyzikálne implikácie Einsteinovej teórie relativity. V súčasnosti sa aktívne venuje popularizácii vedy, spolupracoval pri tvorbe filmu Interstellar režiséra Christophera Nolana.
„Veda a technológie založené na vedeckom výskume sú kľúčom pri riešení problémov ako sú pandémie alebo globálne otepľovanie. Môžu zachrániť svet,“ pripomenul Kip Thorne v príhovore k vedeckej komunite na Slovensku.
„Za rovnako dôležité považujem podnecovať rešpekt politikov a verejnosti k vede a k názorom vedcov. Potrebujeme tiež nové generácie svetových lídrov, ktorí budú viesť svet k zodpovedným riešeniam založeným na vedeckých poznatkoch,“ zdôraznil.
TS