(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-31358206-1', 'auto'); ga('set', 'anonymizeIp', true); ga('send', 'pageview');
Vytlačiť túto stránku

Na Slovákov dopadla koronakríza v zamestnaní tvrdšie ako na Čechov

Autor Grafton október 2020 -
Na Slovákov dopadla koronakríza v zamestnaní tvrdšie ako na Čechov Pixabay / Gerd Altmann

Ukázala to analýza pracovného trhu, ktorá zaznamenala zmeny v správaní zamestnancov.

Personálna agentúra Grafton Recruitment uskutočnila v Českej a Slovenskej republike prieskum, ktorý mapuje nielen nálady a priority na pracovnom trhu, ale aj správanie zamestnancov pred a počas koronakrízy.

Podľa Graftonu dopadla kríza spojená s korona vírusom na slovenských zamestnancov oveľa tvrdšie, ako na kolegov v Českej republike.

Zmeny zamestnania a prepúšťanie

„Na Slovensku sa v oveľa väčšej miere znižovala mzda a siahalo sa na benefity. Rozdiel robí v oboch prípadoch až 10 percentuálnych bodov,“ vysvetľuje Miroslav Garaj, managing director personálnej agentúry Grafton Recruitment.

Zatiaľ čo v Českej republike pandémia vzala ľuďom chuť meniť zamestnanie, na Slovensku sa masovo prepúšťalo a vyvolalo to oveľa vyšší záujem o novú prácu. To sa odrazilo aj v rozdieloch na prvý pohľad významných.

„Na Slovensku intenzívne hľadalo prácu až 17 % ľudí a 26 % zisťovalo možnosti zmeny pozície, pričom v Českej republike si muselo prácu intenzívne hľadať len 6 % a možnosti zmeny zisťovalo 13 % opýtaných,“ dodáva Garaj.

Oba národy však prejavili zhodu v kľúčových parametroch, čo by ich motivovalo k zmene zamestnania – sú to výška mzdy a istota dlhodobého zamestnania.

Spôsoby hľadania práce

Rozdiely sú aj v tom, ako si Slováci a Česi hľadajú prácu. Na Slovensku využívame viac internet a v oveľa vyššej miere dôverujeme profesionálom z personálnych agentúr.

V Čechách zas dajú viac na odporúčanie známych a inzerciu v médiách. Česi oveľa viac využívajú aj úrady práce. Slováci na internete preferujú Linked In s relatívne veľkým náskokom pred sociálnou sieťou Facebook a v Čechách to je úplne naopak.

Prieskum tiež ukázal, že v oboch krajinách rastie podiel ľudí, ktorí hľadajú prácu na webových stránkach zamestnávateľov. Firmy, ktoré aktívne budujú svoju značku, sú dnes vo výhode.

Lákavé pracovné smery a potreby v zamestnaní

Na Slovensku sú najlákavejšími odbormi IT, manažment a logistika a doprava. Česi preferujú sofistikovanejšie odbory – najviac ich priťahuje IT, vzdelávanie, výskum a vývoj.

Veľké rozdiely ukázal prieskum aj v potrebách ľudí v oboch krajinách. Zatiaľ čo najsilnejšie potreby v Čechách sú dobrý plat, stabilita a to, aby práca ľudí bavila, na Slovensku to sú stabilita a rovnováha medzi prácou a oddychom (work-life balance).

Plat je najdôležitejším parametrom až pre 44 % opýtaných Čechov, na Slovensku je to prekvapujúco až piata kľúčová priorita (22 % opýtaných).

Na Slovensku sú zamestnávatelia k ľuďom ústretovejší

Prieskum ukázal aj ďalší zaujímavý rozdiel na oboch pracovných trhoch – na Slovensku zamestnávatelia vychádzajú v ústrety zamestnancom vo vyššej miere ako v Česku. Rrozdiel je až 10 percentuálnych bodov.

Na Slovensku sú zamestnávatelia ústretovejší pri spolurozhodovaní o postupoch a harmonograme na pracovisku či v podpore osobného rozvoja a vzdelávania zamestnancov. V Česku zasa pri nastavení flexibilnej pracovnej doby.

Slovenskí zamestnávatelia boli oveľa pružnejší aj pri umožnení práce z domu (rozdiel až 20 percentuálnych  bodov). Pre obe krajiny platí, že ľudia, ktorým zamestnávateľ vychádza v ústrety, sú v práci spokojnejší, nie sú vystavení zbytočnému stresu a nepremýšľajú tak často o odchode do inej firmy.

Čo (de)motivuje zamestnancov

Zhoda panuje v tom, čo motivuje zamestnancov v oboch krajinách v ich práci – na prvom mieste je výška mzdy a potom s miernymi odchýlkami osobný rozvoj, zmysluplnosť práce a pracovný kolektív. V oboch prípadoch sa ukázalo, že benefity momentálne nepatria medzi hlavné motivátory.

Veľmi podobné výsledky priniesol prieskum aj pri otázke, čo zamestnancov najviac demotivuje. V oboch krajinách to je nízka mzda, zlá organizácia práce, zlý šéf či pracovný kolektív.

TS Grafton Recruitment

 

Pracovný trh na Slovensku a v Českej republike

Kľúčové zhody:

  • motivácia k zmene zamestnania,
  • motivácia v práci,
  • demotivácia v práci.

Kľúčové rozdiely:

  • dopad korony: znižovanie mzdy a obmedzenie benefitov,
  • nutnosť hľadať novú prácu,
  • spôsob, ako ľudia hľadajú prácu,
  • odbory, ktoré ľudia uprednostňujú,
  • potreby ľudí v práci,
  • ústretovosť zamestnávateľov.

 

Mohlo by vás zaujímať:

Čo chcú zamestnanci v časoch pandémie a po nej a aká je budúcnosť práce

Práca z domu a povinnosti zamestnávateľa po novom

Zo života úspešných firiem: Benefity, motivácia a perspektíva

Firmy a zdravie zamestnancov: Šampiónmi sú Telekom, Volkswagen a Aon

HR recepty od Najlepšieho zamestnávateľa: vekový mix zamestnancov a nijaký open space