Európsky parlament schválil zriadenie prvého mechanizmu EÚ na preverovanie priamych zahraničných investícií z hľadiska bezpečnosti a ochrany strategických sektorov Únie. Na základe nariadenia, ktoré plénum odobrilo pomerom hlasov 500 (za): 49 (proti): 56 (zdržalo sa), by sa pri priamych zahraničných investíciách smerujúcich z tretích krajín do EÚ malo preverovať, či môžu ohroziť strategické záujmy Únie.
Výsledkom hlasovania je tak historicky prvý mechanizmus na úrovni EÚ, ktorý by mal podporovať úsilie členských štátov v oblasti skúmania vplyvu konkrétnych priamych zahraničných investícií na bezpečnosť a verejný poriadok.
Ochrana strategických odvetví a spolupráca štátov
Nová právna úprava sa zameriava na ochranu kľúčových odvetví, napríklad v oblasti energetiky, dopravy, komunikácií, spracúvania údajov, vesmíru a financií, ako aj istých technológií vrátane polovodičov, umelej inteligencie a robotiky. Poslanci zoznam strategických sektorov rozšírili o vodné hospodárstvo, zdravotníctvo, obranu, médiá, biotechnológie a potravinovú bezpečnosť.
Parlament presadil posilnenie mechanizmu spolupráce členských štátov v oblasti výmeny informácií. V rámci nej sa napríklad jednotlivé krajiny EÚ budú môcť vyjadriť k priamym zahraničným investíciám smerujúcich do iného členského štátu.
Európska komisia bude oprávnená žiadať informácie a zasielať členským štátom, do ktorých investícia smeruje, svoje stanoviská. Konečné rozhodnutie o schválení alebo zablokovaní investičného zámeru však ostane v rukách daného členského štátu.
Stanoviská poslancov
„Európa, ktorá chráni, sa stáva realitou. Tento mechanizmus je konkrétnym krokom proti hrozbám voči nášmu priemyslu, technológiám a strategickým záujmom. Podarilo sa nám ho zriadiť rýchlo, a to napriek citlivosti témy, istej zdržanlivosti a bezprecedentnému tlaku,“ uviedol spravodajca návrhu Franck Proust (EPP, FR). „Európa ostáva otvorená zahraničným investíciám, zároveň však preberá kontrolu nad svojim osudom,‟ zdôraznil.
„Investície, ktoré do Európskej prichádzajú z krajín, ako je Rusko a Čína a týkajú sa energetických, informačných, či iných strategických odvetví, musia byť preverované aj z hľadiska možných bezpečnostných rizík. Posledné prípady investícií z Číny sú toho najlepším dôkazom,‟ komentoval poslanec Ivan Štefanec (EPP, SK).
Ďalší postup a súvislosti
Novú legislatívu, na ktorej znení sa poslanci vopred dohodli s ministrami členských štátov, musí okrem Európskeho parlamentu formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ. Zaoberať by sa ňou mohla na svojom zasadnutí dňa 5. marca. Nariadenie vstúpi do platnosti dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ, účinnosť nadobudne o 18 mesiacov neskôr.
Mechanizmom na kontrolu priamych zahraničných investícií disponuje v súčasnosti štrnásť členských štátov EÚ – Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Koncepcia a záber týchto mechanizmov sa však výrazne líši. Priame zahraničné investície smerujúce do EÚ majú pritom cezhraničné dopady, ktoré dosiaľ neboli posudzované.
Za ostatných dvadsať rokov sa štruktúra a pôvod priamych zahraničných investícií smerujúcich do Únie dramaticky zmenili, keď ich čoraz viac prichádza z krajín s rýchlo sa rozvíjajúcimi ekonomikami. Objem investícií z Číny vzrástol šesťnásobne, z Brazílie desaťnásobne a z Ruska viac ako dvojnásobne. Aktuálne ide najmä o investície do odvetví vyspelých technológií a často prostredníctvom spoločností, ktoré sú vlastnené štátom alebo majú väzby na vlády svojich krajín.
Eszter Balázs, Ján Jakubov, Európsky parlament
