Patrí Zuckerberg za mreže alebo: Kto zreguluje sociálne siete?

Autor JF február 2019 -
Patrí Zuckerberg za mreže alebo: Kto zreguluje sociálne siete? Pixabay

Tradičné médiá zomierajú a svet „nových“ médií vymazáva pojem občianskej verejnosti, ako sme ho doteraz poznali. Po internete kolujú zmanipulované informácie, ktoré sú často súčasťou politickej propagandy.

Tieto tvrdenia, ktoré dnes už, bohužiaľ, nikoho neprekvapujú, odzneli, popri iných, na medzinárodnom sympóziu o regulácii sociálnych médií, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave. Malo podtitul „Lessons Learned, Policies Suggested, Trends Forecasted“ (Získané poučenia, navrhnuté politiky, predpovedané trendy).

M. Podumljak: Sociálne médiá sa vyvíjajú nekontrolovane, je to hrozba

Medzi atraktívnymi zahraničnými hosťami vystupujúcimi počas prvého dňa sympózia boli renomovaní odborníci Munir Podumljak z Partnerstva pre sociálny rozvoj v Záhrebe a Nelson Ribeiro z Katolíckej univerzity v Lisabone. „Médiá, ako sme ich poznali, umierajú. Ak s tým do niekoľkých rokov niečo neurobíme, nebude tu už žiadna verejnosť,“ varoval vo svojom vystúpení M. Podumljak s odkazom na fragmentáciu komunikácie na sociálnych sieťach, ktoré celosvetovo prevzali úlohu najpopulárnejšieho informačného zdroja. Problém podľa M. Podumljaka predstavujú najmä dve najsilnejšie internetové spoločnosti, respektíve prostredia – Facebook a Google. Vo svojej práci sa venuje najmä problematike prvej z nich. „Facebook porušuje pravidlá po prvé tým, že je súčasne producentom, distribútorom aj správcom obsahu, po druhé tým, že je to monopol. V každej inej oblasti podnikania by proti takej spoločnosti zakročili,“ tvrdí chorvátsky mediálny analytik. Šéf Facebooku Mark Zuckerberg by mal podľa neho čeliť trestnému stíhaniu, namiesto toho sa však pri vyšetrovaní v Kongrese alibisticky vyvlieka z nepríjemných otázok, hoci neetické postupy najväčšej sociálnej siete sú každému zrejmé.

zuckerberg 2

Problém je širší a jeho podstatou je, že sociálne médiá sa vyvíjajú príliš nekontrolovane a ich prevádzkovatelia ich v prvom rade vidia ako biznis, bez pocitu spoločenskej zodpovednosti. „Čo sa stane, ak nebudeme vývoj konceptualizovať? Prichádza cunami,“ prorokuje M. Podumljak. Silu vplyvu sociálnych sietí na reálny politický vývoj ilustroval príkladmi zvolenia Donalda Trumpa za prezidenta USA a hlasovaním Britov za brexit. V obidvoch udalostiach zohrali úlohu cielené aktivity organizovaných a odborne fundovaných skupín na sociálnych sieťach.

N. Ribeiro: Chýba nám kvalitná žurnalistika, ktorá by prevážila „fake news“

Nelson Ribeiro bol spíkrom v rámci tematického bloku s názvom Fake News / Hoaxy a regulácia sociálnych médií. Fenomén falošných informácii podľa N. Ribeira neprišiel s internetom, ale tie boli charakteristickým javom napríklad v období Studenej vojny. Podľa portugalského experta nie je v záujme prevádzkovateľov sociálnych sietí dôsledne potláčať dezinformácie, pretože obvykle sú atraktívne, používatelia ich vo veľkej miere preposielajú ďalej a v konečnom dôsledku sa tak sociálnym sieťam zvyšuje biznis. „Používatelia sami rozširujú falošné informácie. Nie sú dostatočne skeptickí, necítia varovanie ani obavy,“ konštatoval Nelson Ribeiro. Jedným z krokov prevencie je podľa neho presadzovanie edukačných programov na zvyšovanie mediálnej gramotnosti.

Na druhej strane, vinu vidí aj v tradičných médiách, v ktorých chýba tzv. zodpovedný žurnalizmus. „Ľudia si často overujú informácie na mediálnych platformách. V súčasnosti sú však tradičné médiá vo veľkej kríze; ich obchodný model sa prakticky zrútil. Potrebujeme nový model, s ktorým by mal pomôcť aj štát,“ konštatoval mediálny expert. To by malo viesť ku kvalitnejšej žurnalistickej ponuke v médiách, takže riešením problému šírenia falošných správ v sociálnych sieťach je podľa N. Ribeira „nielen regulácia, ale aj poctivé spravodajstvo“.

Je možné eliminovať neetický obsah a opäť urobiť z webu dôveryhodného pomocníka?

V druhej časti poskytlo sympózium priestor na predstavenie konkrétnych krokov a snáh v tejto oblasti, predovšetkým na európskej úrovni. Počas druhého dňa vystúpili v dvoch blokoch zástupcovia novinárskych organizácií, regulačných orgánov, akademickej sféry a mediálneho výskumu.

Regulácia obsahu umiestňovaného na internete a osobitne na sociálnych sieťach je pálčivým a diskutovaným problémom v globálnom meradle, vzhľadom na hojný výskyt príspevkov s pochybným, neetickým či priamo škodlivým obsahom z hľadiska rôznych aspektov. Z faktorov, ktoré sťažujú ich elimináciu, vystupuje najmä protiklad medzi ekonomickými záujmami súkromných prevádzkovateľov internetových služieb a záujmami občianskych spoločenstiev najmä v oblasti všeobecnej etiky a bezpečnosti. Európska únia je v tomto smere aktívnym hráčom a jej postupne prijímaná legislatíva často stanovuje celosvetovo rešpektované štandardy. Na bratislavskom sympóziu rezonovala najmä nová smernica o audiovizuálnych mediálnych službách AVMSD prijatá v novembri 2018.

filmstrip 600054 1920

Z hľadiska dosahu na sociálne siete, ktorých súčasťou je aj videoobsah, vysvetlil význam smernice AVMSD jeden z najpovolanejších – riaditeľ Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu Ľuboš Kukliš, ktorý je zároveň predsedom európskeho združenia audiovizuálnych regulátorov ERGA (The European Regulators Group for Audiovisual Media Services). „Doteraz tu bol klasický model, keď zákon poskytoval právomoci regulátora voči médiám, ktoré boli zodpovedné za svoj obsah. Ak tie niečo vymazali, nikto sa o to nestaral. Ale teraz je tu aj používateľ, ktorý uploaduje vlastný obsah. Po prvýkrát máme legislatívny nástroj, ktorý chráni aj toho používateľa v prípade, že mu služba zmazala jeho obsah. V direktíve sú zakódované mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť, aby používateľ vedel, prečo mu sociálna sieť do toho zasahuje a bude mať opravné prostriedky vrátane sťažnosti na nezávislý orgán,“ vysvetlil Ľ. Kukliš. Pravda, smernica sa týka videoobsahu – v praxi najmä služieb Youtube a Facebook – ale riaditeľ Kancelárie RVR v nej vidí dobrý model a možnosti aj pre reguláciu textového obsahu.

Rozvoj technických možností a umelá inteligencia

Snahu účinne regulovať obsah na internete / sociálnych sieťach by mali podľa ďalších diskutujúcich podporiť nové nástroje a prístupy, ktoré sa objavujú v praxi i v teórii, prípadne sú predmetom technického vývoja. V súčasnosti, keď posudzovanie obsahov stojí primárne na moderátoroch – ľuďoch pracujúcich pre internetové firmy – je dôsledná efektivita nemožná. „Regulátori sú obvykle pozadu za technickým vývojom,“ konštatoval mediálny analytik a riaditeľ Školy komunikácie a médií (SCM) v Bratislave Andrej Školkay. Riešením pre zvýšenie efektivity je podľa neho širšie nasadenie umelej inteligencie na sociálnych sieťach. V prvom pláne možno považovať za neželaný obsah predovšetkým cielené dezinformácie, označované aj ako hoaxy a „fake news“. Na ich automatizovanú identifikáciu sa sústreďuje už niekoľko desiatok rôznych softvérových systémov v menšej či väčšej miere využívajúcich umelú inteligenciu. A. Školkay predstavil výsledky sumarizačného prieskumu, ktorý nedávno uskutočnila SCM. V rámci neho vyhodnotila vlastnosti ôsmich najvyspelejších systémov, ktorých funkcionality a vlastnosti sú v dostatočnej miere zverejnené a dostupné pre hodnotenie.

arrow 3897251 1920

Možný smer vývoja predstavuje aj technologicky podložený redizajn sociálnych sietí z aspektu komunikácie, využívajúci virtuálnu realitu (VR). Podľa Lukasza Porwola z Centra pre dátovú analytiku Írskej národnej univerzity v Galwayi sa môžu sociálne siete prepojené s prostriedkami VR zamerať na vyššiu kvalitu a hĺbku medziľudských kontaktov. Poľsko-írsky expert sprostredkoval poznatky z nedávnej konferencie spoločnosti Oculus v Bostone, na ktorej vystúpil aj šéf Facebooku Mark Zuckerberg a ďalší predstavitelia internetovej brandže. Na tomto podujatí bolo podľa neho cítiť snahu zmeniť charakter sociálnych médií. „Sme preťažení informáciami, máme tisíce priateľov, ale táto komunikácia nie je vždy konštruktívna a zmysluplná. A to je problém a tiež dôvod, prečo je tam veľa nenávisti, útokov a bezobsažných príspevkov. Povedali, že chcú ponúknuť menší rozsah komunikácie, ktorá však bude hlbšia a zmysluplnejšia,“ priblížil L. Porwol konsenzus z podujatia v USA.

Treba ukončiť anonymitu na sieťach?

Prevenciou proti dezinformáciám a nenávistným prejavom môže byť aj obmedzenie anonymity v sociálnych sieťach. „Anonymita na internete je zastaraný koncept z 90. rokov,“ vyhlásil Munir Podumljak. Anonymita a ochrana súkromia sú pritom podľa neho dve rozdielne témy. „Ak chcete v reálnom živote vyhodnotiť informáciu, ktorú dostanete, vždy sa zaujímate, od koho pochádza. Je to niekto, kto má osobnú minulosť a nejaké názory. Podobnú informáciu by ste mali mať aj o zdrojoch informácií na internete,“ povedal. Odanonymizovanie subjektov uverejňujúcich informácie, odkrytie ich pozadia a záujmov podľa M. Podumljaka pomôže potlačiť šírenie dezinformácií. Okrem toho vidí aj odvrátenú stranu využívania umelej inteligencie na sociálnych sieťach; ako pripomenul, s pomocou tejto technológie možno nielen odhaľovať, ale aj fabrikovať falošné správy a materiály vrátane videa. Rovnako ako A. Školkay upozornil aj chorvátsky mediálny expert na absenciu etických princípov resp. kódexov, ktoré by limitovali aktivity na internete, osobitne s ohľadom na využívanie umelej inteligencie.

Dvojdňové Regionálne sympózium o regulácii sociálnych médií usporiadala Škola komunikácie a médií 20. a 21. februára 2019 v priestoroch Slovenského syndikátu novinárov a Goetheho inštitútu v Bratislave.

JF

facebook 143790 1920

Partneri

fintech blackmarketingovoeducationliga proti rakovinegebruder weisswustenrotSOPKKK blue1