Členské štáty sabotujú boj proti praniu špinavých peňazí, tvrdia poslanci Európskeho parlamentu

Autor John Schranz, Ján Jakubov marec 2019 -
Členské štáty sabotujú boj proti praniu špinavých peňazí, tvrdia poslanci Európskeho parlamentu Pixabay

Ministri národných vlád predtým vetovali návrh Európskej komisie pridať na čiernu listinu ďalšie krajiny vrátane ostrovných teritórií USA.

Európsky parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že členské štáty nepodporili snahu Komisie rozšíriť zoznam rizikových jurisdikcií. Toto uznesenie EP je reakciou na rozhodnutie Rady (ministrov) EÚ zamietnuť návrh aktualizovaného zoznamu, na ktorom sa malo ocitnúť 23 pôvodných i nových krajín a teritórií. Tie všetky vykazujú podľa EK strategické nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Nový zoznam rizikových krajín vypracovala Komisia na základe smernice proti praniu špinavých peňazí a mali byť medzi nimi aj štyri americké zámorské teritóriá.

Nemiešajte do tejto témy politiku, odkazujú poslanci

Parlament ocenil úsilie Komisie zamerané na zostavenie čiernej listiny na základe prísnych kritérií. Pripomenul, že tento prístup bol v minulosti akceptovaný ako poslancami, tak aj ministrami členských štátov. V uznesení konštatoval, že krajiny, ktoré sa majú ocitnúť na zozname, vyvíjajú diplomatický a lobistický tlak, aby sa tak nestalo. Takýto tlak by však podľa poslancov nemal oslabiť schopnosť EÚ bojovať proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. 

Parlament presadzuje, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky.

Pre Rusko zatiaľ len žltá karta 

Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na Komisiou navrhovanú čiernu listinu. Poslanci však pripomínajú, že opatrenia tejto krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú nedostatky, ktoré vyvolali znepokojenie viacerých parlamentných výborov.

Európska komisia by po zamietavom stanovisku ministrov mala navrhnúť nový zoznam vysoko rizikových krajín so strategickými nedostatkami v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Európsky parlament a Rada budú mať následne mesiac na to, aby čiernu listinu prípadne vetovali, inak vstúpi do platnosti.

Rizikové jurisdikcie

Navrhovaná čierna listina z dielne Európskej komisie obsahuje 23 krajín a území. Z nich časť sa na nej nachádza už dnes, a to konkrétne:

  • Afganistan
  • Etiópia
  • Irak
  • Irán
  • Jemen
  • Kórejská ľudovodemokratická republika
  • Pakistan
  • Srí Lanka
  • Sýria
  • Trinidad a Tobago
  • Tunisko.

Zoznam sa mal rozšíriť o nové krajiny, ktorými sú:

  • Americká Samoa
  • Bahamy
  • Botswana
  • Ghana
  • Guam
  • Líbya
  • Nigéria
  • Panama
  • Portoriko
  • Samoa
  • Saudská Arábia
  • Americké Panenské ostrovy.

Zaradenie krajiny či územia na čiernu listinu neznamená uvalenie hospodárskych alebo diplomatických sankcií. Tento krok však núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by tiež zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín.

Podľa členských štátov však bol proces aktualizácie čiernej listiny nejasný a potenciálne právne napadnuteľný. Objavili sa však informácie o intenzívnom lobistickom tlaku na členské štáty, najmä zo strany USA a Saudskej Arábie.

John Schranz, Ján Jakubov

Partneri

fintech blackmarketingovoeducationliga proti rakovinegebruder weisswustenrotSOPKKK blue1