Ľudstvo dosiahlo stav, keď ovplyvňuje okolitý svet nielen lokálne, ale aj globálne. V porovnaní s globálnym priemerom sa klíma na Slovensku otepľuje asi dvojnásobne rýchlejšie,“ upozornil v príspevku Jozef Pecho, klimatológ SHMÚ v Bratislave. „Ak do konca tohto storočia vzrastie priemerná ročná teplota vzduchu o 4 až 5 °C, klimatické podmienky na Slovensku sa budú v mnohom ponášať na pomery, ktoré dnes prevládajú v južnej Európe, na Balkáne, v horšom prípade v oblasti východného Stredomoria,“ priblížil. Podľa klimatológa bude preto potrebné a nevyhnutné, aby sa mestá a budovy pripravili na úplne odlišný typ klímy a navrhovali ich už dnes tak, aby v nich ľudia dokázali v budúcnosti prežiť vyššiu záťaž zo strany počasia.
Európska iniciatíva za zdravé budovy
Medzinárodná konferencia na tému zdravého bývania s názvom „Bývanie v mestách 21. storočia“ sa uskutočnila 14. marca 2019 v Bratislave v rámci kampane „Bývajme zdravo“. Kampaň zahŕňala od konca minulého roka sériu diskusií a prezentácií v hlavnom meste, ktoré koordinoval tím hlavnej architektky. Témami boli tvorba obytného prostredia, jeho kvalita a energetickej a materiálovej udržateľnosti v prepojení na adaptáciu mesta na klimatickú zmenu a kvalitný urbanizmus a architektúru.
Kampaň „Bývajme zdravo“ sprevádza záver európskeho projektu EU-GUGLE – Green Urban Gate towards Leadership in Sustainable Energy (Európske mestá ako lídri smerom k udržateľnej energii), ktorého cieľom bola príkladná obnova bytových domov v európskych mestách. Bratislava sa do neho zapojila už v roku 2013 a počas obdobia trvania projektu vyvíja rôzne aktivity smerom k energeticky udržateľnej obnove bytových domov. Hlavnými predstaviteľmi kampane sa stali jej štyria ambasádori – hlavná architektka Ingrid Konrad, profesorka Zuzana Sternová, klimatológ Jozef Pecho a architekt Pavol Pokorný.
Energetické hľadisko je na programe dňa
„Dlho, až po energetickú krízu v 70. rokoch, sme si nepriznali dva problémy – blízkosť ropného zlomu, že raz sa ropné zdroje vyčerpajú, a postupný nárast znečistenia životného prostredia. Dnes už poznáme príčiny aj dôsledky nášho konania, vieme využívať alternatívne zdroje energie; musíme však zmeniť naše správanie aj ako výrobca a konzument priemyselných výrobkov, tvorca a užívateľ budov a miest,“ povedala Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy. „Koncipovanie urbánneho a architektonického priestoru, ako aj materiály a technológie používané pri výstavbe a prevádzke budov vo veľkej miere ovplyvňujú energetickú hospodárnosť samotných budov a nakoniec aj celého mesta,“ dodala.
Partnermi projektu Bývajme zdravo / EU-GUGLE na území mesta sú Technický a skúšobný ústav stavebný (TSÚS,. n. o.) a Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC).
Panelák v D. N. Vsi nastavený na štandardy budúcnosti
V rámci projektu sa v Bratislave zrealizovala modernizácia bytového domu na ul. P. Horova 17 – 19 v Devínskej Novej Vsi, ktorá spĺňa požiadavky projektu EU GUGLE na ultranízkoenergetickú úroveň výstavby.
„Bytový fond v Bratislave a rovnako aj na Slovensku je relatívne mladý, ale stále starší ako 30 rokov. Je na ňom potrebné vykonať obnovu vedúcu nielen k zdravšiemu bývaniu, ale rozhodne bezpečnejšiemu – staticky, protipožiarne i užívateľsky,“ komentovala riaditeľka TSÚS, n. o., Zuzana Sternová. „Dnes už nehovoríme iba o zatepľovaní budov, ale o ich hĺbkovej obnove, ktorá zahŕňa aj výmenu inštalácií a aplikovanie inteligentných technológii založených na využití obnoviteľných zdrojov energie,“ vysvetlila.
Ukážky zahraničných skúseností a študentské projekty
Na konferencii v Bratislave 14. marca vystúpili aj renomovaní európski architekti so zameraním na ekologickú a udržateľnú výstavbu. Na príkladoch svojich realizácií ukázali, že ekologicky a energeticky udržateľná architektúra môže mať vysokú estetickú kvalitu.
Stéphane Malka z Paríža sa venuje transformácii mesta v rôznych polohách – vo vzťahu k človeku, k prostrediu, k funkcii. Ateliér Malka Architecture tvorí originálnu, súčasnú a inovatívnu architektúru aj v oblasti obnovy bytových domov. Jakob Dunkl z rakúskeho ateliéru Querkraft predstavil vysokú latku v tvorbe kvalitného obytného prostredia pri zohľadnení princípov energeticky udržateľnej architektúry. Viedenský architekt Rüdiger Lainer priblížil projekty svojho tímu v novej štvrti mesta v Asperne, budovanej na ploche bývalého letiska. Ide o komplex polyfunkčného, sociálne diferencovaného centra a 24-poschodovú drevostavbu Hoho, ktorá bude so svojimi 84 metrami výšky najvyššou drevostavbou na svete.
Do kampane sa zapojila aj Slovenská technická univerzita v Bratislave. V spolupráci s Fakultou architektúry a Stavebnou fakultou pripravil Útvar hlavnej architektky (ÚHA) mesta Bratislava workshop Panel LUCK, v rámci ktorého študenti v zmiešaných tímoch navrhovali alternatívne obnovy panelového bytového domu ako aj revitalizácie okolitých verejných priestorov v Petržalke. Súčasťou konferencie bola výstava študentských prác na tému obnovy bytového domu na Jankolovej ulici v petržalskom Ovsišti.
Architekti by mali zvažovať aj materiály
„Udržateľná architektúra a udržateľnosť vo výstavbe nie je výsadne témou technológie a inteligentných domácností. Vplyv na udržateľnosť a zdravé bývanie majú aj použité stavebné materiály,“ upozornil architekt Pavol Pokorný, jeden z ambasádorov kampane „Bývajme zdravo”. Priomenul, že podľa správy o globálnom stave – Global Status Report za rok 2017 až 36 % produkcie skleníkových plynov v Európe za posledných 10 rokov má na svedomí stavebníctvo. Z toho celkovo 9 % zastupuje narábanie s materiálmi ako oceľ a betón, zvyšných 27 % prevádzka budov. „Prioritou aj pri rozvoji bývania je obnoviteľná a udržateľná materiálová základňa v stavebníctve a architektúre,“ zdôraznil P. Pokorný.
Ing. arch. Ingrid Konrad, Ing. Ľubica Šimkovicová, Ing. arch. Viktor Kasala, Útvar hlavnej architektky mesta Bratislava
