„Balli, Balli – to je tu jedným z najdôležitejších obchodných princípov,“ hovorí Roman Müller, generálny riaditeľ divízie Air & Sea Logistics Korea spoločnosti Dachser. „Hrubý preklad znie ,Rýchlejšie, rýchlejšie!‘, čo stručne vysvetľuje niektoré juhokórejské ekonomické úspechy,“ dodáva s tým, že toto rýchle tempo je spojené s efektivitou, inováciami a kvalitou.
Švajčiarsky rodák vie, o čom hovorí – v Ázii žije 15 rokov a posledné dva vedie obchody Dachseru v Južnej Kórei. Na Kórejskom polostrove sa cíti ako doma: „Ťažko tomu veriť, ale Južná Kórea a Švajčiarsko nie sú až také odlišné. Krajina je podobná; v lete môžete robiť pešiu turistiku, v zime lyžovať. Okrem toho je tu množstvo kultúrnych pamiatok a, mimochodom, aj fenomenálne jedlo.“
Od rozbitej krajiny k ekonomickej veľmoci
Rýchle tempo krajiny, veľká sila inovácií a technologická progresivita sú faktory, ktoré vývoj ovplyvnili najviac. Pomohli Kórejskej republike vymaniť sa z pozície opomínaného národa poľnohospodárov a stať sa štvrtou najsilnejšou ekonomikou v Ázii – a to len za 40 rokov. V roku 1960 tu bolo HDP nižšie ako v Mozambiku, Kongu alebo Senegale a podiel na celkovom svetovom obchode dosahoval sotva 0,2 %. Od tej doby sa ekonomický výkon zvýšil 150-násobne.
Vývoz lacného tovaru dal Južnej Kórei prostriedky na vývoj high-tech priemyslu až do podoby, ako ho poznáme teraz. V roku 1996 mala krajina dvanásty najvyšší HDP na svete, stala sa členom OECD a jej podiel na celosvetovom obchode prekročil 2 %. V roku 2015 činil HDP takmer 1,4 bil. USD. Ročný rast sa pohybuje okolo troch percent.
Tento úspech, nazývaný „Zázrak na rieke Han“, má meno po rieke, ktorá preteká hlavným mestom Soulom. Pre Juhokórejčanov je Han symbolom vôle k životu. V roku 1953, na konci kórejskej vojny, kedy národ ležal v troskách, sa vláda pri budúcom smerovaní inšpirovala Nemeckom a Japonskom. Od svojho ázijského suseda si vzala príklad z úzkej spolupráce medzi štátom a biznisom. Stručne povedané, prostredníctvom vládou kontrolovaných ekonomických programov a dôslednej orientácie na export prispeli tamojší ľudia k obratu krajiny na ekonomickú veľmoc.
Sila voľného obchodu
V tejto chvíli sú na exportnom zozname Južnej Kórey spolu so spotrebnou elektronikou a polovodičmi tiež chemické a oceľové výrobky, automobily alebo ropné produkty. Firmy Samsung a Hyundai zaujímajú vysoké pozície na zozname najväčších svetových spoločností.
Z hľadiska importu sú najdôležitejšie produkty pre automobilový priemysel, ale aj spotrebný tovar, stroje a strojné vybavenie, elektronické zariadenia, dopravné prostriedky, ropa, minerály a potraviny.
Svojou agresívnou politikou voľného obchodu vyšliapal prezident Ro Mu-hjon (Roh Moo-Hyun; 2003 – 2008) svojej krajine cestu k tomu, aby sa stala kľúčovým obchodným uzlom. Od tej doby bola uzavretá dohoda s Európskym združením voľného obchodu (EFTA), so združením krajín ASEAN, s Európskou úniou, USA, Indiou, Tureckom, Peru a Čile. Od roku 2014 tiež platí dohoda o voľnom obchode s Čínou – najväčším obchodným partnerom.
Táto politika bola – a stále je – postavená na fakte, že Južná Kórea funguje aj ako ekonomický prostredník medzi ázijskými veľmocami Japonskom a Čínou. Vláda sa snaží vybudovať zo Soulu tiež preferované centrum východnej Ázie pre výskum, technológie a dokonca aj finančné centrum.
Infraštruktúra pre plynulú logistiku
Najdôležitejší zákazníci Dachser Korea pochádzajú z automobilového a elektrotechnického priemyslu, zo sféry priemyselného a spotrebného tovaru a z odvetvia zdravotníckych potrieb. „Zmapovali sme a zoptimalizovali námorné cesty našich najdôležitejších obchodných partnerov z Číny, zo Spojených štátov a z Európy,“ hovorí R. Müller. Spoločnosť prevádzkuje logistický sklad na medzinárodnom letisku v Inčchone (Incheon ) blízko Soulu, určený na prekládku nákladného leteckého karga, a tiež prekládkové zariadenia v prístave v Pusane (Busan).
Južná Kórea sa nachádza v top desiatke svetových vývozcov a dovozcov v neposlednom rade aj pre hladký priebeh logistických procesov na jej území. Infraštruktúra pre leteckú, námornú, cestnú aj železničnú dopravu – osobnú aj nákladnú – je excelentná a výborne poprepájaná. Hustá cestná sieť krajiny znesie porovnanie s najvyspelejšími európskymi krajinami. Vďaka vynikajúcej infraštruktúre a organizácii procesov sa Južná Kórea v hodnotení Logistics Performance Index 2014 Svetovej banky umiestnila na 21. mieste zo 163 krajín.
Od roku 2004 premávajú v hodinovom takte rýchlovlaky dosahujúce rýchlosť až 350 km/h medzi Soulom a Pusanom, ležiacim asi 400 kilometrov na juhovýchod. Tento prístav na južnom konci krajiny má strategicky výhodnú polohu, takže sa stal významným hotspotom pre lodné trasy tak medzi Európou a východnou Áziou, ako aj pre trans-pacifické spojenia.
Rozvojová dynamika
Vďaka silnému ekonomickému rozvoju východnej Ázie a zemepisnej polohe medzi Čínou a Japonskom sa Kórejskej republike darí etablovať sa ako jedno z najdôležitejších logistických centier v severovýchodnej Ázii. S týmto cieľom rozširuje v súčasnosti vláda letisko v Inčchone, ako aj prístavy v Pusane, Inčchone a ďalších mestách. Plánuje sa aj výstavba ďalších veľkých logistických centier, najmä v okolí hlavného mesta.
„Sú to vynikajúce podmienky pre Dachser na zvýšenie jeho rastu v Južnej Kórei a celej Ázii,“ uvádza R. Müller sebaisto. Jeho optimistickú prognózu podporuje trend ďalšieho posilňovania miestnych firiem: outsourcing logistiky pre samostatných poskytovateľov služieb. Podľa prieskumu Kórejskej asociácie medzinárodného obchodu využilo v roku 2013 služby iných dodávateľov až 65 percent kórejských firiem. „Pracujeme v prostredí, v ktorom sú firmy a spotrebitelia vždy naklonení inovatívnym riešeniam,“ dodáva šéf Air & Sea logistických operácií Dachsera v krajine východoázijského ekonomického zázraku.
Karl Fink
(spracované podľa Dachser Magazin 2/2016)
