Tieto ale aj ďalšie otázky padnú na konferencii Jarná ITAPA 2019, ktorá sa uskutoční 28. mája 2019 v Bratislave. Zoznam hostí naznačuje búrlivú debatu.
Šéf štátneho IT: Plakať nad rozliatym mliekom nestačí
Premrhaná miliarda, drahá údržba a prevádzka štátneho IT. Zbabrané verejné obstarávania, zastarané technické riešenia. Taký je mediálny obraz o stave informatizácie verejnej správy na Slovensku.
Generálny riaditeľ Sekcie informačných technológií verejnej správy Jaroslav Kmeť s tým nesúhlasí: „Môžeme sa donekonečna umárať a plakať nad rozliatym mliekom a vyčíslovať koľko peňazí sme už do IT naliali, ale ja si myslím, že to nemá žiadny zmysel. Treba sa pozrieť na to, čo sa v uplynulom období podarilo – a nie je toho málo. Na hlavných rezortoch máme vybudované robustné agendové systémy a centrálne komponenty, základné registre, pomaly sa štátne IT presúva do centrálneho úložiska – cloudu – spustili sme stovky elektronických služieb pre občanov. Analýza projektov ukázala, že tieto investície už vrátili štátu a občanom svoju hodnotu v úsporách času a peňazí a to nad očakávania.“
Polčas rozpadu slovenského eGovernmentu?
Podstatne kritickejšie sa na informatizáciu verejnej správy pozerá občianske združenie Slovensko.digital, ktoré sa za posledných rok snažilo mobilizovať IT komunitu a pripomienkovať štátne projekty. Na konferencii Jarná ITAPA za platfomu vystúpi Ľubor Illek, ktorý tvrdí že eGovernment je v polčase rozpadu. Po tlaku, ktoré Slovensko.digital vyvolal, boli niektoré projekty zastavené.
Expertka: Technológie nestačí kúpiť, treba s nimi hospodárne nakladať
Lucia Kondáš-Mušková, ktorá sa už 20 rokov pohybuje v informatizačnom biznise a je spoluzakladateľkou ITAPA, upozorňuje na nebezpečenstvo paušalizácie, ak sa na takzvané štátne IT budeme pozerať ako na jeden balík: „Biznis IT sektora so štátom je trochu ťažko uchopiteľný pojem – v konečnom dôsledku ide o konkrétne projekty na konkrétnych úradoch. Ja nemám problém s objemom »IT biznisu v štáte«, ak prináša svoj úžitok. Avšak súčasné myslenie je nastavené na to, že peniaze treba minúť a nie s nimi hospodáriť. To je predsa choré. Preto v prvom rade musia sedieť na rozhodovacích stoličkách ľudia, ktorí svojej oblasti rozumejú a hľadajú spôsoby, ako služby štátu ľuďom zlepšovať a strážia si ich realizáciu. Výsledok sa dá potom veľmi konkrétne pozorovať. Inak sú to len premrhané peniaze, bohužiaľ so sprievodnou záťažou v podobe vysokých prevádzkových nákladov na mnoho rokov dopredu.”
TS
