Oproti minulému obdobiu sa nároky na logistiku významne zmenili. Stáva sa tesnejšou súčasťou výroby a smeruje k prepojeniu všetkých výrobných a subdodávateľských procesov do jedného kompaktného systému. Kým ešte pred pár rokmi sa zastavila pri bráne závodu, dnes končí na konkrétnom stroji a prechádza linkami v dodávateľskom reťazci.
Formujú ju rastúce nároky trhu
Podľa odborníkov začína logistika čoraz viac determinovať to, či bude výroba fungovať efektívne. Dnes ju ovplyvňuje množstvo aspektov. Rastie dynamicky pod vplyvom trhových požiadaviek, reaguje na prudké zmeny sériovosti, pri raste nákladov sa vyrovnáva s tlakmi na znižovanie cien či minimalizovanie skladových plôch.
Odvetviu neprospieva nedostatok pracovníkov ani celková preťaženosť dopravy. „Slovenská logistika je vyspelá, ťahá ju rozvinutý automobilový priemysel. O to väčšie nároky sa na ňu kladú z pohľadu dynamiky rozvoja a možností ovplyvňovania kapacity zariadení. V plnom rozsahu využíva nástroje lean manažmentu, ktorý rozvíja a podporuje digitalizáciou a ďalšími smart technológiami,“ konštatuje Martin Morháč, predseda predstavenstva spoločnosti SOVA Digital.
Dynamicky rastie vnútorná i distribučná logistika. Podľa Martina Jesného, analytika Revue priemyslu, dynamiku rastu potvrdzujú čísla produkcie: „Vlani dosiahlo len 250 najväčších výrobných firiem v slovenskom priemysle tržby takmer 63 miliárd eur – to predstavuje objem produkcie, ktorý treba odviezť, prepraviť.
Tieto objemy sa členia do čoraz väčšieho dodávateľského reťazca. Len na Slovensku sú ich tisíce a globalizácia ich prepája do ešte rozvetvenejších medzinárodných prepojení. Vlani dosiahol objem prepravy súčastí výroby po ceste 160 miliónov ton; pri doprave pre priemyselných klientov to predstavuje spotrebu 620 miliónov litrov nafty, ďalších 30 miliónov litrov sa spotrebovalo pri obslužných činnostiach.“
Kustomizácia výroby, optimalizácia procesov
Zástupcovia podnikov hovoria, že kustomizácia výroby významne zvyšuje podiel change-over na linkách. Práve prestavovanie liniek kladie veľké nároky na oddelenia plánovania, nákupu a riadenia výrobnej, skladovej a distribučnej logistiky.
Zmenu v poslednom desaťročí zaznamenali aj v popradskej Tatravagónke. Tá v minulosti vyrábala série vagónov v tisícoch kusov. Podľa slov jej manažéra logistiky Martina Osvalda je to dnes približne 50 druhov vagónov po 20, 30 či 60 kusov. „A máme na linkách aj menšie série. Zmeny sú dramatické, prispôsobiť sa ťažšie. Prešli sme kus cesty – od tradičnej logistiky cez mostovo-žeriavové dráhy, typické pre strojárstvo, až po štíhlu logistiku so smart riešeniami,“ konštatuje M. Osvald.
Budúcnosť efektívnej logistiky je v priamom prepojení systémov naprieč firmou. Tomu by mala predchádzať optimalizácia už existujúcich procesov. „Veľakrát sa stačí pozrieť na ich aktuálne nastavenie a snažiť sa racionálne posúdiť celý reťazec. Je nevyhnutné, aby pracoval spolu. Veľmi úzka spolupráca musí prebiehať aj s oddelením nákupu,“ hovorí o svojich praktických skúsenostiach Dušan Okénka zo spoločnosti X-Company.
Za najužšie miesto v slovenských podnikoch považuje plánovanie výroby: „Plánuje sa stále v exceli, na manuálnej báze a s neprimerane vysokou závislosťou od konkrétnych ľudí.“
Veľké možnosti pre optimalizáciu sú aj v oblasti distribučnej logistiky. Na priestor pre zefektívnenie poukazujú aj štatistiky, ktoré uvádzajú, že ročne sa v slovenskej pozemnej doprave najazdí niečo cez štyri miliardy kilometrov, no z toho 820 miliónov bez nákladu.
Dôležité sklady
Problémom podnikov sa stáva aj nedostatok priestoru pre skladovanie materiálov a tovarov. V mnohých prípadoch sú jediným riešením pre rozširovanie biznisu naskladnenia smerujúce do výšky. Tam sú už nevyhnutné automatizované skladové systémy, ktoré pomôžu umiestniť materiál aj do výšky 30 – 40 metrov.
O zmenách spojených s rozvojom výroby a potrebou optimalizácie skladových plôch hovorí aj Zuzana Tryzňová zo spoločnosti Gefco Slovakia, ktorá je generálnym dodávateľom logistických riešení pre trnavskú automobilku Groupe PSA Slovakia: „Prvky Priemyslu 4.0 sme začali zavádzať už predvlani. Vďaka novému systému sme dokázali znížiť skladové plochy až o 20 percent. Nasadili sme inú techniku, kompaktovali manipulačné uličky. Nakoľko v aktuálnych priestoroch nemôžeme pracovať s výškou skladovania, do budúcna uvažujeme skôr o automatizovanom sklade v blízkosti výrobných objektov.“
Budúcnosť logistiky
Podľa odborníkov smeruje odvetvie k samoorganizovaným logistickým procesom. „Postupne začnú vznikať špecializované pracoviská, kompetenčné centrá, prispôsobené tomu, aký výrobok sa bude vyrábať. Vznikne takzvaná pružná výrobná linka. Koncepty budúcnosti si budú vyžadovať revolučné spôsoby plánovania a riadenia výroby. Tie musia byť založené na evolučných a holonických princípoch a na aplikácii umelej inteligencie,“ tvrdí Radovan Furmann zo spoločnosti CEIT.
Moderné systémy budú optimalizovať saturáciu kamiónov a eliminovať neefektívne vyťaženie dopravy. Hovoríme o nových biznisových modeloch, ktoré vytvoria portály pre nákladnú dopravu; tie budú vytvárať napr. prepojenie kolón kamiónov do autonómnej flotily či riadiť dovozy pomocou dronov.
Optimalizácie prinesú veľké úspory nielen v dopravných kilometroch a vyššej vyťaženosti dopravnej kapacity, ale aj v efektívnej prevádzke a pružnosti reakcií na požiadavky zákazníkov.
AB
