Dosah zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb na podnikateľské prostredie je podceňovaný. Ak táto téma vôbec niekoho zaujíma, tak sa stotožňuje s väčšinovým názorom, že ide o ďalší byrokratický zákon, ktorý nebude mať žiaden efekt ani vplyv a v zásade sa týka iba tých spoločností, ktoré trestnú činnosť páchajú.
S tým však nemožno súhlasiť. Zákon totiž rozširuje doteraz zaužívané postupy a interpretácie pojmov ako zodpovednosť štatutárnych orgánov a iných osôb, povinnosť mlčanlivosti, obchodné tajomstvo, náhrada škody atď. Spojenie trestného konania s následkami v obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahoch je v zmysle uvedenej právnej normy v súčasnosti dokonané po teoretickej stránke (aj keď nedôsledne). Praktická stránka aplikácie nás však iba čaká a rozmery aplikácie sú rozsiahle.
Česká štatistika
Česká republika zaviedla principiálne podobný zákon už v roku 2011. Slovensko sa vtedy rozhodlo ísť cestou tzv. nepriamej trestnej zodpovednosti, kde bolo potrebné preukázať kauzalitu s konaním konkrétnej fyzickej osoby. Možno práve vtedy a v dôsledku neuplatňovania nástrojov tohto zákona sa ustálil v slovenskej podnikateľskej sfére dojem, že táto téma nie je pre bežných podnikateľov podstatná. Od 1. 7. 2016 však Slovensko aplikuje priamu trestnú zodpovednosť a je opodstatnené sa domnievať, že počet trestných stíhaní právnických osôb bude postupne, no neodvratne narastať.
V Českej republike bolo v prvom roku účinnosti zákona stíhaných 19 právnických osôb. Po 4 rokoch od účinnosti zákona to bolo už vyše 580 trestných stíhaní za rok.
Tresty padajú nielen za jasnú kriminalitu
Predpoklad, že sa zákon bude aplikovať iba na „biznis kriminálnikov“, sa v ČR tiež nepotvrdil. Väčšina trestných stíhaní sa týkala hospodárskej trestnej činnosti (v našom trestnom zákone napr. dane), majetkovej trestnej činnosti (v našom trestnom zákone napr. úžera, podielnictvo) a činnosti proti životnému prostrediu.
Podľa správy o činnosti Najvyššieho štátneho zastupiteľstva ČR význam zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb rastie. Rastie aj celkový počet trestne stíhaných celých firiem a inštitúcií. Pri drvivej väčšine podaní bolo začaté trestné stíhanie. Pri niektorých bola podaná obžaloba a pri niektorých dokonca padol aj rozsudok. Napríklad v roku 2014 sa iba minimum prípadov skončilo zrušením trestného stíhania alebo odložením veci. Nemáme dôvod domnievať sa, že situácia na Slovensku bude zásadne odlišná.
Iba ak je právnická osoba trestne stíhaná?
Samotná participácia firmy na trestnom stíhaní neznamená iba účasť ako trestne stíhanej, obvinenej alebo obžalovanej právnickej osoby (PO). Trestný poriadok pozná aj postavenie poškodeného alebo tzv. zúčastnenej osoby.
Asi nie je potrebné detailne opisovať, čo znamená byť obvineným alebo poškodeným, aj keď vo vzťahu k právnickej osobe tento terminus technicus nadobúda isté špecifiká. Pojem zúčastnená osoba sa však zatiaľ v laických kruhoch s právnickou osobou nespája tak často. Neprávom, keďže toto postavenie nie je v trestnom práve novinkou. So zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb však pojem zúčastnenej osoby nadobúda podstatne odlišný rozmer i obsah.
Zúčastnenou osobou je taká osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná vec. Na to plynule nadväzuje všeobecná povinnosť poskytnúť súčinnosť (§ 3 Trestného poriadku) a povinnosť na vydanie veci (§ 89 Trestného poriadku). Tá sa nevzťahuje iba na listiny alebo iné veci, ktorých obsah sa týka okolností, o ktorých platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti. Je potrebné si uvedomiť, že povinnosť mlčanlivosti v tomto ponímaní je iba povinnosťou mlčanlivosti zákonom stanovenou. Teda neplatí to pre povinnosť mlčanlivosti zmluvne dohodnutú.
Povinnosť mlčanlivosti a obchodné tajomstvo
Ak hovoríme o zmluvne dohodnutej povinnosti mlčanlivosti, má táto, samozrejme, podstatne širší rozmer. Dosah sprístupnenia dát, ktoré môžu byť povinnosťou mlčanlivosti dotknuté, je rozsiahly. Nejde ani tak o primárne sprístupnenie utajovaných informácií orgánom činným v trestnom konaní (zmluvné ustanovenia väčšinou výhradu sprístupnenia voči orgánom/súdom obsahujú). Ide skôr o sprístupnenie informácií všetkým osobám, ktoré prípadne budú mať prístup do spisu. Rovnako nejde ani o náhradu škody, ktorá môže byť nárokovaná v prípade, ak zo spisu uniknú informácie, ktoré uniknúť nemali (aj keď tu je možné právne polemizovať). Ide skôr o dosah sprístupnenia týchto informácií, ak sa raz dostanú zo spisu von.
Riziko, ktoré je spojené s únikom takto získaných informácií, je značné. Čím citlivejšia je informácia, tým obozretnejšie by sa s ňou malo narábať aj v preventívnej rovine, teda predtým, ako by prípadne mohlo dôjsť k trestnému stíhaniu, ktoré ani nemusí s danou spoločnosťou súvisieť.
Ruská ruleta s citlivými firemnými dátami?
Povinnosť súčinnosti ustanovená § 3 Trestného poriadku ukladá všetkým osobám vrátane PO povinnosť poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich úloh, ktoré súvisia s trestným konaním (opäť akýmkoľvek). Dožiadania tohto typu ste navyše povinní vybavovať včas (t. j. podľa určenia orgánu/súdu).
Týmito ustanoveniami nie je dotknutá povinnosť (tzn. na vašej strane nespôsobí sprístupnenie porušenie) zachovávať utajovanú skutočnosť, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové alebo telekomunikačné tajomstvo. Teda aj tieto údaje môže súd alebo orgán činný v trestnom konaní od vás vyžadovať do spisu. Ochrana je zabezpečená jedným zákonným ustanovením, ktoré určuje, kto a v akom štádiu trestného konania môže údaje spĺňajúce charakteristiku uvedenú vyššie žiadať, a tiež, samozrejme, všeobecnou povinnosťou takéto dáta chrániť (avšak bez ďalšieho konkrétneho obsahu).
Na zváženie je aj zákonná možnosť orgánov činných v trestnom konaní doručovať si medzi sebou písomnosti a informácie aj elektronickou formou, pričom nie je stanovená povinnosť takto zasielané dáta aspoň kódovať alebo inak chrániť, aby tieto nemohli byť zneužívané.
Ak zoberieme do úvahy, že každá spoločnosť podniká jedinečným spôsobom, má svoje postupy, metodiky, chránené dáta, know-how, kalkulácie, možno aj licencie, chránené patenty, receptúry, nadobúda potenciálne riziko spojené s poskytnutím takýchto dát obludné a teoreticky až likvidačné rozmery. Bez prijatia preventívnych opatrení na strane samotnej firmy je ďalšie fungovanie v „štandardnom“ režime nakladania s jej dátami alebo dokumentmi ruskou ruletou.
Zodpovednosť nielen trestnoprávna...
Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb zaviedol priamu trestnú zodpovednosť právnickej osoby, ktorá NIE JE viazaná na preukázanie konania konkrétnej fyzickej osoby. To má, samozrejme, obrovský dosah na kontrolné a preventívne mechanizmy vnútri samotných spoločností. Ak orgán činný v trestnom konaní nemusí skúmať koreláciu konania určitej fyzickej osoby s konaním právnickej osoby v zmysle naplnenia znakov konkrétnej skutkovej podstaty (a je ich 78), potom bude skúmať najmä ohrozenie alebo porušenie záujmu chráneného konkrétnou skutkovou podstatou trestného činu – a až následne konanie samotné.
Ak nastane konanie opísané skutkovou podstatou trestného činu a toto konanie je možné všeobecne pričítať právnickej osobe (konanie tzv. kvalifikovanej osoby, ktorou môže byť zamestnanec, štatutár, ale dokonca aj osoba zmluvne s danou PO dohodnutá napr. na základe mandátnej zmluvy), považuje sa takéto konanie za konanie samotnej právnickej osoby. Pritom nehrá úlohu, či táto osoba bola alebo nebola oprávnená konať alebo či konala nad rámec svojich oprávnení. Následky porušenia trestného zákona vo forme naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu sú taxatívne vymenované. Pravdepodobný scenár je... aplikácia najmä peňažného trestu do výšky 1 600 000 EUR.
Regresný nárok – hrozba pre štatutárov
Povedzme, že spoločnosť je odsúdená a trest zaplatí. Vznikla jej škoda vo výške 1 600 000 EUR. Je tu potenciálny regresný nárok vo výške 1 600 000 EUR. S ohľadom na objektívnu zodpovednosť najmä štatutárnych orgánov kapitálových spoločností je regresný nárok uplatniteľný práve voči nim za porušenie povinností spravovať spoločnosť s odbornou starostlivosťou. Musia preukázať, že, naopak, s odbornou starostlivosťou postupovali a konali v dobrej viere; dôkazné bremeno je teda na nich.
Regresný nárok je však možné si uplatniť aj náhradou škody pri porušení zmluvných vzťahov (priame porušenia v súvislosti s daným konaním alebo porušenia záväzkov mlčanlivosti, ako bolo spomenuté vyššie), prípadne v značne obmedzenej miere aj voči zamestnancom. Občianskoprávna náhrada škody tiež prichádza do úvahy. Rozmanitosť možných scenárov pri regresnom uplatňovaní náhrady škody je širokospektrálna a dotýka sa takmer každého z nás, najmä však kvalifikovaných osôb.
Kvalifikovanou osobou, teda osobou, ktorá reálne môže spôsobiť trestné konanie právnickej osobe, môže byť de facto aj de iure ktokoľvek. Konanie, ktoré napĺňa danú skutkovú podstatu trestného činu (vymenované trestné činy), sa pričíta právnickej osobe, ak ide o konanie, nekonanie alebo opomenutie konania zo strany:
a) štatutárnych orgánov alebo ich členov,
b) toho, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby,
c) inej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať (aj zmluvne) právnickú osobu alebo za ňu rozhodovať.
Okrem uvedených základných kvalifikovaných osôb zákon určuje ešte ďalší okruh osôb, ktorých konanie možno pričítať konaniu samotnej právnickej osoby.
Funkčná prevencia
Z dikcie § 4 ods. 3 vyplýva, že spáchanie trestného činu právnickou osobou sa právnickej osobe nepričíta, ak vzhľadom na predmet činnosti, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinnosti v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby alebo kvalifikovanej osoby nepatrný. Znamená to, že prevenčný systém aplikovaný konkrétnou právnickou osobou musí byť aj primerane efektívny, nie formálny.
Iba efektívny systém prevencie môže pokryť alebo limitovať aj ďalšie riziká spojené s trestnou zodpovednosťou právnickej osoby. Bude postačovať iba prijatie smernice, interného nariadenia alebo interného pokynu? Možno. Podľa nášho názoru však iba vo veľmi limitovaných prípadoch a jednoduchých organizačných a kompetenčných schémach. Čím komplikovanejšia a sofistikovanejšia organizácia v rámci konkrétnej právnickej osoby existuje, tým detailnejšia a komplexnejšia prevencia v oblasti trestnej zodpovednosti bude musieť byť na úrovni spoločnosti aplikovaná.
Bez ohľadu na to, ako bude aplikovaný zákon v praxi, či sa osvedčí teória vývoja z okolitých krajín – prevencia minimálne na úrovni ochrany obchodného tajomstva a postupov pre prípad policajných zákrokov je absolútne minimum, ktoré by mal zvážiť každý podnikateľ, každá právnická osoba.
JUDr. Lucie Schweizer, partnerka, Ružička Csekes, s. r. o.
