Návrh rozpočtu Európskej únie na rok 2020 predpokladá celkové výdavky v sume 168,3 miliardy eur. Väčšina z tejto ohromnej sumy smeruje do programov a fondov vytvorených na podporu cieľov EÚ v oblasti ekonomického vyrovnávania a udržania odvetví. Tieto peniaze končia u rôznych poberateľov.
Na personálne potreby administratívy zabezpečovanej centrálnymi inštitúciami Únie je potom v rozpočte vyčlenených bezmála šesť miliárd eur. Táto suma ide na armádu úradníkov usídlených v Bruseli aj inde.
Cena byrokratickej jednotky
Cena, ktorú v priemere stojí obyvateľov EÚ jeden „eurobyrokrat“, sa dá potom odvodiť jednoduchým delením celkového balíka počtom pracovníkov. Ak je teda v roku 2020 celá suma výdavkov na pracovníkov („staff“) rozpočtovaná v sume 5 892 359 305 eur – skrátene: 5,9 miliardy – a ich počet je 60 042, potom jeden z nich stojí Európanov ročne 98 137 eur. Rovná sa mesačne 8 178 €.
Uvedený počet 60-tisíc pracovníkov je v istom zmysle hrubý, pretože zahŕňa aj externistov, dočasných spolupracovníkov, rôznych najatých expertov a agentov.
Z uvedeného hrubého počtu predstavujú samotní úradníci a osoby v riadnom pracovnom pomere v euroinštitúciách číslo 39 830 a náklady na toto „jadro“ majú byť 4 838 577 675 eur (4,8 miliardy). Táto trieda zamestnancov je potom trochu drahšia – ročne vynaloží EÚ na každého z nich v priemere 121 480 eur, a teda mesačne 10 123 eur.
Európska komisia udáva tón
Ak je reč o európskych inštitúciách, väčšinou sa týka Európskej komisie, ktorej generálne riaditeľstvá a iné úrady zamestnávajú viac ako polovicu kmeňových eurobyrokratov. Konkrétne – je ich 20 422 a daňových úradníkov budú stáť 2 515 617 000 eur. Z toho potom vychádzajú priemerné ročné náklady na každého z nich v sume 123 181 eur, teda 10 265 eur mesačne.
Zamestnanci Komisie, pravda, v priemere nie sú tými najlepšie platenými euroúradníkmi. V nákladoch na prácu ich predbiehajú niektoré iné európske inštitúcie na čele s európskou diplomatickou službou, ktorej priemerný pracovník stojí rozpočet EÚ ročne 164 389 eur (13 699 € za mesiac).
Koľko vlastne zarobia?
Údaje uvádzané v rozpočtových tabuľkách vyznačujú náklady na prácu daných pracovníkov, teda v nijakom prípade ich mzdu. O jej priemernej výške možno pri danej sume informácií viac-menej len špekulovať.
Faktom je, že v Belgicku, kde veľká väčšina z nich pracuje, je v priemere pomer mzdy a nákladov na pracovnú silu na úrovni 3/4.
Je všeobecne známe, že platy euroúradníkov sú, mierne povedané, slušné – a to aj v porovnaní s hostiteľským Belgickom. Ich priemer by teda nemusel byť príliš ďaleko od sumy 7 000 eur mesačne, ktorá sa ponúka z predchádzajúcej úvahy.
Pravda, Slovensko na ich platy prispieva len málo. Jeho podiel na celom európskom rozpočte je iba asi pol percenta. Navyše, SR je stále čistý príjemca, ktorého poberatelia cez eurofondy inkasujú dovedna približne o miliardu viac ako krajina odvádza do Bruselu.
JF
Náklady na pracovníkov Parlamentu, Rady a Komisie
DB = návrh rozpočtu (draft budget); FTE = ekvivalent plného úväzku (full time equivalent)
Zdroj:
