Sporeniu na dôchodok sa donedávna venovala na Slovensku len okrajová pozornosť. Situácia sa však zmenila. V súvislosti so zabezpečením v starobe sa vynára stále viac nezodpovedaných otázok. Paradoxom je, že túto zmenu spôsobil pokrok a postupné zlepšovanie podmienok života. Jeho priemerná dĺžka rastie.
Dožívame sa sedemdesiatky aj osemdesiatky
„Podľa aktuálnych prieskumov Európskej komisie je na Slovensku očakávané dožitie u mužov 73,8 roka, ženy sa dožívajú o 7 rokov viac. Priemerný vek dožitia Slovákov sa len za poslednú dekádu zvýšil o 2,5 roka,“ upozornil Vladimír Klimeš, projektový manažér Across Private Investments.
„Toto je pre ľudí dobrá správa,“ povedal. Pre priebežný dôchodkový systém na Slovensku je však takýto pokrok paradoxne nepriaznivý.
„Mení sa pomer ľudí v produktívnom veku k celkovému počtu dôchodcov. Starnutie populácie a predlžovanie poberania dávok v starobe výrazne zvyšuje tlak na štátnu kasu. Priemerný vek dožitia na Slovensku pritom patrí k najnižším v Európskej únii a Slováci sú v tomto ukazovateli poslední z Vyšehradskej štvorky,“ vysvetľuje projektový manažér Acrossu.
Slovenský demografický vývoj je zlý
Demografický vývoj na Slovensku prejde v nasledujúcich dekádach najnepriaznivejším vývojom v celej Európskej únii. Potvrdzujú to posledné analýzy Medzinárodného menového fondu, Eurostatu i Rady rozpočtovej zodpovednosti SR.
„Počnúc dnešnými štyridsiatnikmi bude týmto vývojom zasiahnutá celá populácia. Okolo roku 2040 budú na jedného dôchodcu pracovať sotva dvaja ľudia v aktívnom veku, čo bude mať výrazné dopady na výšku dôchodkov,“ tvrdí V. Klimeš.
Dopĺňa, že v súčasnosti predstavujú penzie zhruba 45 % posledného príjmu, o 20 rokov to bude už len 30 %, ale pravdepodobne aj menej. Tento fakt by mal byť signálom, aby sa mladí ľudia vážne zamysleli nad životom v seniorskom veku.
Nielen dlhšie, ale aj zdravšie
Pohľad na údaje o dĺžke života sa začal v poslednom desaťročí meniť. V súčasnosti má významnú váhu štatistika o „rokoch života v zdraví“. Je to veľavravný ukazovateľ, ktorý poprehadzoval poradie krajín v rebríčkoch priemerného dožitia.
Najvyššiemu počtu zdravých rokov sa tešia Švédky – v zdraví prežívajú až 73 rokov. V priemernej dĺžke dožitia sa napríklad Bulharsko nachádza na chvoste, no podľa rokov života v zdraví patrí medzi Top 5 krajín v Európskej únii.
Žiaľ, aj z tohto hľadiska sa Slovensko nachádza na konci európskeho rebríčka. Podľa Vladimíra Klimeša sa Slováci v zdraví dožívajú len 57 rokov.
Tieto fakty hovoria o úrovni kvality nášho života, najmä v dôchodku. „Ak sa nad tým zamyslíme, dostaneme sa k neúprosnej rovnici. Postupne sa síce náš život predlžuje, ale väčšina z nás zápasí, a pravdepodobne v dôchodkovom veku aj bude zápasiť, so zdravotnými problémami,“ konštatuje V. Klimeš.
Ako zvládnuť nároky a náklady neskoršieho veku
Horšia kvalita života vo vyššom veku znamená nezanedbateľný zásah do rodinného rozpočtu. „Nelichotivú pozíciu Slovákov v zdraví potvrdzuje aj skutočnosť, že v spotrebe liekov na jedného obyvateľa patríme na popredné miesta vo svete,“ upozorňuje manažér.
Z pohľadu dôchodkov podľa neho hovoríme o nepriaznivých faktoch, ktoré môžu zmeniť dôstojnú starobu na „zúfalý boj len pre odvážnych“, ako to svojho času povedal český herec Vlastimil Brodský.
Pohľad na štatistiky o dĺžke a kvalite života ľudí a z toho vyplývajúcich dopadov na seniorský vek by mal zmeniť aj pohľad na to, ako máme konať v produktívnej časti nášho života. Prognózy o demografickom vývoji Slovenska by mali motivovať k investičnému sporeniu jednotlivcov aj zamestnávateľov.
Kristína Schronerová, Across Private Investments
