Výstava potrvá od októbra 2019 do februára 2020. Jej cieľom je poukázať na veľkú váhu, ktorú Leonardo da Vinci (1452 – 1519) prikladal maliarstvu, a na to, ako svojím skúmaním sveta vdychoval maľbám život.
Spoločne s piatimi da Vinciho maľbami a 22 kresbami, ktoré sa v Louvri nachádzajú trvalo, je v múzeu vystavených ďalších takmer 120 diel – maľby, kresby, rukopisy, sochy, umelecké predmety.
Najznámejší umelcov obraz – Mona Lisa – je však z kapacitných dôvodov ďalej inštalovaná na svojom stálom mieste v Louvri. Súčasťou výstavy k výročiu sú takisto aj diela da Vinciho učiteľov a žiakov.
Vystavované diela pochádzajú z najprestížnejších európskych a amerických múzeí, galérií a zbierok, medzi ktorými sú napr. britská Kráľovská zbierka, Britské múzeum, Národná galéria v Londýne, Vatikánske múzeá, Metropolitné múzeum umenia v New Yorku alebo Francúzsky inštitút.
Výstava je vyvrcholením viac ako desaťročnej práce, v ktorej išlo hlavne o vedecký pohľad na maľby v Louvri a snahu o zachovanie troch z nich – obrazov Svätá Anna, La Belle Ferronière (Portrét dámy z milánskeho dvora) a Svätý Ján Krstiteľ. Umožňuje lepšie pochopiť da Vinciho umelecké metódy a maliarske techniky.
Kurátormi výstavy sú Vincent Delieuvin a Louis Frank z Musée du Louvre.
Členenie výstavy
Výstava je rozdelená do štyroch častí. V prvej sa nachádzajú kresby z čias, kedy bol florentský umelec učňom u sochára Andrea del Verrocchia. Tu sa naučil zvládať prácu so svetlom, tieňmi a reliéfmi.
Druhá časť ukazuje, ako sa Leonardo vymanil z posadnutosti dokonalou formou, ktorá mu bránila zobraziť pohyby vierohodne, a ilustruje pôvod jeho techník.
Tretia časť je venovaná vedeckému bádaniu. Sú tu vystavené bohato ilustrované rukopisy o matematike, astronómii či anatómii. Vedeckú expozíciu uzatvára malá, ale pravdepodobne najslávnejšia da Vinciho kresba, tzv. Vitruviánsky muž – postava muža s rozpaženými rukami umiestnená v kružnici a štvorci.
Na záver výstavy sa môžu návštevníci vďaka virtuálnej realite dostať k Mone Lise bližšie, ako kedykoľvek predtým.
Leonardovo francúzske finále
Po násilnej smrti da Vinciho florentského podporovateľa, Giuliana de‘ Medici (1453 – 1478) žil Leonardo najmä v Miláne (kde vytvoril o. i. fresku Posledná večera) a pôsobil aj v Ríme a ďalších mestách v Taliansku.
V roku 1516 sa na pozvanie francúzskeho kráľa Františka I presťahoval do Francúzska, kde žil až do smrti na zámočku Château du Clos Lucé v meste Amboise. František I vymenoval Leonarda za hlavného kráľovského maliara, inžiniera a architekta.
Da Vinci strávil posledné tri roky svojho života zostavovaním poznámok k rôznym vedeckým a umeleckým predmetom. Pracoval tiež na maľbách, ktoré si so sebou priniesol, ako napr. Svätá Anna, Mona Lisa a Svätý Ján Krstiteľ.
Niektoré pozoruhodné kresby z tohto obdobia dokumentujú jeho prácu na hydraulických projektoch, slávnostiach pre kráľa či monumentálnej soche jazdca.
Veľký taliansky renesančný umelec zomrel 2. mája 1519 v Château du Clos Lucé. Preto je v Louvri uložená takmer tretina jeho malieb.
Diela, ktoré si Leonardo priniesol so sebou do Francúzska, František I kúpil a uložil do kráľovskej zbierky. V nej sa pravdepodobne už skôr nachádzali obrazy La Belle Ferronnière a Madona v skalách, získané kráľom Ľudovítom XII.
Tento mimoriadny súbor obrazov, ktorý tvoril začiatky zbierok v Louvri, doplnilo 22 pozoruhodných umelcových kresieb.
Pre výstavu k päťstému výročiu úmrtia talianskeho majstra je Louvre výborným miestom. K piatim veľkým obrazom u jeho zbierok sa pridali ďalšie z iných múzeí a krajín, ktoré odborníci pripisujú da Vincimu.
ML /TS
