Zdravie slovenského obyvateľstva sa za posledných 15 rokov značne zlepšilo a odvetvie zdravotnej starostlivosti prešlo zásadnými reformami.
Stredná dĺžka života stúpla oproti roku 2000 o štyri roky a v roku 2017 dosiahla 77,3 roka, čo je však stále takmer o štyri roky menej ako priemer EÚ. Pretrvávajú výrazné nerovnosti podľa rodu a úrovne vzdelania.
Ženy zvyčajne žijú o sedem rokov dlhšie než muži, pričom stredná dĺžka života vo veku 30 rokov je v prípade najvzdelanejších mužov výhľadovo o 14 rokov viac v porovnaní s najmenej vzdelanými.
Príčiny úmrtnosti na Slovensku
Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku možno pripísať rizikovým faktorom správania, čo je podiel vysoko presahujúci priemer EÚ na úrovni 39 %.
Pre zdravie slovenských občanov predstavuje hrozbu dlhodobo vysoká spotreba tabaku a rastúce miery nadváhy a obezity u detí. Zatiaľ čo vo väčšine krajín EÚ podiely fajčiarov za posledné desaťročie výrazne klesali, na Slovensku zostala spotreba tabaku stabilná, pričom každý piaty dospelý fajčí každodenne.
Slovensko vykazuje vysoké miery úmrtnosti z príčin, ktorým sa dalo predísť a ktoré sa dali liečiť, z čoho vyplýva naliehavá potreba obmedziť počet predčasných úmrtí prostredníctvom politík verejného zdravotníctva a zdravotnej starostlivosti.
Kardiovaskulárne ochorenia sú najvýznamnejšou príčinou úmrtia na Slovensku. Aj napriek znižovaniu priemerného počtu úmrtí ročne spôsobila ischemická choroba srdca v roku 2016 každé štvrté úmrtie.
Výdavky na zdravotníctvo
Investovanie do prevencie by mohlo pomôcť zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva a znížiť rozdiely v oblasti zdravia. Len 1 % výdavkov na zdravotníctvo je pridelených na prevenciu – v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 3 %.
Posilnenie sektora primárnej starostlivosti by mohlo zlepšiť aj zisťovanie a manažment chronických chorôb a znížiť počet zbytočných hospitalizácií.
Výdavky na zdravotníctvo na Slovensku sú oveľa nižšie než vo väčšine krajín EÚ; dosahujú 6,7 % HDP v porovnaní s 9,8 % HDP v EÚ.
Napriek pomerne nízkej úrovni výdavkov poskytuje slovenský systém zdravotnej starostlivosti komplexný balík výhod takmer celému obyvateľstvu, s nízkymi hotovostnými výdavkami. Systém však zostáva zameraný na nemocnice a ešte sa musí priorizovať rozšírenie jeho odvetvia primárnej starostlivosti.
Starnutie obyvateľstva bude vyvíjať značný tlak na výdavky na zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť na Slovensku a očakáva sa, že miera rastu výdavkov na zdravotníctvo bude v najbližších niekoľkých desaťročiach vyššia ako priemer EÚ.
Zároveň súčasný systém zdravotnej starostlivosti vykazuje veľký potenciál na zvýšenie efektívnosti prostredníctvom lepšej kontroly výdavkov na lieky, presunu ťažiska na ambulantnú starostlivosť a väčších investícií do prevencie a podpory zdravia.
Rovnaká starostlivosť pre všetkých
Aj keď prístup k zdravotnej starostlivosti je vo všeobecnosti pre väčšinu obyvateľstva dobrý, niektoré marginalizované skupiny obyvateľstva (napríklad etnické menšiny a ľudia žijúci v znevýhodnených oblastiach) čelia značným prekážkam v prístupe k starostlivosti.
V zásade majú Rómovia rovnaký prístup k zdravotníckym službám, ale majú nižšie pokrytie očkovaním, nižšiu spotrebu zdravotníckych služieb a realitou sú podstatne vyššie miery úmrtnosti. V posledných rokoch bolo zavedených niekoľko iniciatív na zlepšenie ich prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Budúcnosť lekárov na Slovensku
Lekári sú v rámci krajiny rozdelení nerovnomerne a súčasná pracovná sila v zdravotníctve starne. Existujú obavy o budúce udržanie mladých lekárov, ktorí sa v súčasnosti školia, aby nahradili tých, ktorí pôjdu v najbližších rokoch do dôchodku.
V nedávnych rokoch boli podniknuté dôležité opatrenia na riešenie tohto problému, napríklad zvyšovanie miezd zdravotníckym pracovníkom a reforma osnov odbornej prípravy.
ZEK
Zdroj:
OECD/European Observatory on Health Systems and Policies (2019), Slovensko: Zdravotný profil krajiny 2019, State of Health in the EU, OECD Publishing, Paris/European Observatory on Health Systems and Policies, Brusel.
