Započítavanie pohľadávok v súdnom a exekučnom konaní

Autor RM december 2019 -
Započítavanie pohľadávok v súdnom a exekučnom konaní Pixabay

Odborníčka na občianske a obchodné právo vysvetľuje, ako rieši túto problematiku Občiansky zákonník a súdna prax.

JUDr. Oľga Tatranská je predsedníčkou občianskoprávneho grémia na Okresnom súde Košice-okolie. Venuje sa občianskoprávnej, spotrebiteľskej obchodnoprávnej a exekučnej agende.

Aké predpoklady musia byť splnené pre uskutočnenie účinného započítania pohľadávok v exekučnom konaní?

Úpravu, podstúpenie a započítanie pohľadávok upravuje najmä všeobecný civilný kódex, ktorým je Občiansky zákonník. Generálna úprava je uvedená v § 580 a § 581. Rieši aj určité špecifiká, ktoré sú uvedené v paragrafoch 358 až 364.

Paragraf 580 hovorí, že ak veriteľ a dlžník majú vzájomnú pohľadávku, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov vykoná voči druhému prejav smerujúci k započítaniu – tzv. započítací prejav.

Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. To znamená, že tak dlžník ako aj veriteľ sú si navzájom v postavení veriteľa a dlžníka zároveň. Pohľadávky jedného aj druhého nemusia ale vzniknúť v rovnakom čase.

Keď je započítanie účinné, pohľadávka, ktorá sa vymáha, zaniká. Pokiaľ v exekučnom konaní oprávnený súhlasí a potvrdí, že uznáva pohľadávku, alebo keď súd posudzuje námietku ako dôvodnú, tak súd musí exekúciu ex lege (podľa zákona) zastaviť. Ale len v takom rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú.

Dochádza k započítaniu automaticky?

Nie. Na to, aby došlo k stretu pohľadávok, musí byť urobený započítací prejav aspoň jedného z účastníkov. Je jedno, ktorého z nich. Pokiaľ nedôjde k tomuto úkonu, tak ten kto má judikovanú pohľadávku, bude ju od svojho dlžníka exekučne vymáhať aj naďalej.

Ak sa povinný bude chcieť úspešne brániť aj započítacou námietkou, musí preukázať, že potom ako mu pohľadávku vznikla, reálne vykonal započítací prejav voči oprávnenému.

Čo je započítací prejav?

Je to úkon, ktorý započítanie nasmeruje voči druhej strane. Pre tento úkon sa vyžaduje jeho určitosť a zrozumiteľnosť, čiže by malo byť zjavné a jasné, o aké pohľadávky ide, z akého právneho dôvodu a v akej výške (sume) sa navzájom kryjú.

Samozrejme, nižšia suma prekrýva vyššiu, lebo len do tejto sumy môže pohľadávka zaniknúť. A rozdiel, ktorý prevyšuje nižšiu sumu, je možné riešiť buď dobrou vôľou dlžníka, že ho zaplatí dobrovoľne, alebo podaním žaloby na súd.

Aká má byť forma započítacieho prejavu, aby bol uznaný?

Nestačí len to, ak sa dlžník preukáže listom, v ktorom je uvedené, kedy oznámil oprávnenému, že započítava pohľadávku. Musí preukázať dôkaz, že sa to reálne mohlo dostať do jeho dispozície – a to napríklad podacím lístkom na pošte, doručenkou, alebo iným dôkazom, ktorý by mohol byť posúdený ako dôveryhodný.

Akú úlohu hrá pri započítaní čas vzniku jednotlivých pohľadávok, prípadne zmeny jej držiteľa?

V podstate je úplne jedno, kedy pohľadávka vznikne. Dôležitým predpokladom však je, že musí ísť o započítania schopnú pohľadávku. Nemôže byť pochybnosť o tom, že ide o pohľadávku práve voči oprávnenému, a nesmie byť sporná ani jej výška.

Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka, t. j. že ide o záväzky medzi tými istými subjektmi. Je nevyhnutné, aby medzi týmito subjektmi išlo o existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento záväzok je zároveň povinný plniť druhej strane z iného právneho dôvodu.

Takisto je úplne jedno, či k takémuto úkonu dôjde v priebehu základného alebo exekučného konania.

Je možné uplatniť námietku smerujúcu k započítaniu vzájomnej pohľadávky bez toho, aby povinný musel svoj nárok uplatniť samostatnou žalobou?

Nie je to bezvýhradne nevyhnutné v prípade, ak ju oprávnený nespochybňuje či dokonca ju uznáva.

V základnom konaní v prípade, ak ten, kto má vyššiu pohľadávku, nebude požadovať plnenie, ktorým prevyšuje započítanú časť, sa takýto úkon považuje za formu obrany. A v prípade, ak trvá na zaplatení zvyšku – za predpokladu, že dlžník je v pozícii žalovaného – môže protinávrhom uplatniť, aby bol žalobca zaviazaný zaplatiť jemu.

Aké sú možnosti z hľadiska započítania pohľadávok v priebehu exekučného konania?

V exekučnom konaní sa môže preukázať, že povinný má započítania schopnú pohľadávku voči oprávnenému – judikovanú alebo nerozporovanú. V takom prípade sa v závislosti od štádia exekučného konania sa bude rozhodovať o tom, či sa vyhovie námietkam povinného – to platí vtedy, ak k započítaniu došlo pred podaním návrhu na začatie exekúcie – alebo najneskôr v čase do vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

Ak už upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené obidvom procesným stranám a k započítaniu došlo účinne až v tomto období, tak je to dôvod na zastavenie, prípadne čiastočné zastavenie exekúcie pre zánik pohľadávky týmto spôsobom.

Čo v prípade, ak dlžník predloží pohľadávku, ktorú veriteľ neuznáva?

Stávajú sa prípady, že v čase exekúcie sa ohľadom pohľadávky povinného, ktorá môže byť dokonca vyššia ako je pohľadávka oprávneného v exekúcii, vedie súdne konanie.

Ak sa touto skutočnosťou povinný napríklad bráni v exekúcii vedenej proti nemu, zakladá to dôvod na odklad exekúcie až do právoplatnosti rozhodnutia príslušného súdu o pohľadávke povinného.

Ak sa potom pohľadávka povinného judikuje právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a povinný vznesie účinne kompenzačnú námietku, exekúcia sa zastaví. Ale do doby, kým nie je rozhodnuté právoplatne a vykonateľne, pohľadávka povinného nie je splatnou podľa § 581, odsek 1 Občianskeho zákonníka. Nemožno započítať splatnú pohľadávku s nesplatnou pohľadávkou.

Aký vplyv na účinnosť započítania v štádiu exekučného konania má otázka, či vzájomná pohľadávka vznikla pred alebo po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom pre výkon exekúcie?

Určujúcim momentom pre to, akým spôsobom sa bude o obrane povinného rozhodovať v samotnej exekúcii, ktorú začne oprávnený, je započítací prejav.

Ak má judikovanú pohľadávku aj povinný a urobil započítací prejav pred podaním návrhu na exekúciu, tak je to dôvod na to, že v prípade ak sa povinný bráni námietkami proti upovedomeniu o začatí exekúcie, môže mu byť vyhovené.

Keď započítací prejav vykonal až po podaní návrhu na exekúciu a o exekúcii sa dozvedel až po doručení upovedomenia, aj toto súd akceptuje. Samozrejme, ak preukáže vykonanie úkonu započítania smerujúcemu k oprávnenému.

V takomto prípade súd má za to, že exekúcia bola dôvodná, bez ohľadu na to, že bude vzápätí zastavená pre zánik pohľadávky.

Úkon započítania jednej alebo druhej strany je ten, na ktorom zánik pohľadávky stojí. Musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky – musí ísť o vzájomnosť, započítania schopnú pohľadávku a úkon smerujúci k započítaniu pohľadávky.

Môže súd odmietnuť zaoberať sa vznesenou námietkou započítania?

Ak žalovaný v štádiu živého základného konania vzniesol námietku započítania ohľadom určitej pohľadávky, súd sa ňou musí bezvýhradne zaoberať. Takáto námietka je totiž zásadnou a základnou vecou pre konečné rozhodnutie o tom, či žalovaná pohľadávka žalobcovi patrí alebo nepatrí.

Kvalifikovaný zánik pohľadávky žalovaného v dôsledku jej započítania voči žalobcovi by totiž v prípade, ak by v celom rozsahu kryla pohľadávku žalobcu, znamenalo, že súd by musel žalobu zamietnuť.

Ak však súd v základnom konaní z akéhokoľvek dôvodu zistí, že pohľadávka žalovaného nie je započítateľná, tak vyhovie žalobe žalobcu – ak je dôvodná – a tá sa stane exekučným titulom. Ak bude pohľadávka žalovaného voči žalobcovi dôvodná len čiastočne, úspech žalobcu bude vo výške rozdielu medzi výškou uplatnenej sumy a zaniknutej pohľadávky.

Pripravil: RM

(Prevzaté z časopisu Dimenzie, júl-august 2019)

Partneri