Konkurencieschopné Slovensko ako ho chcú zamestnávatelia

Autor DB december 2019 -
Konkurencieschopné Slovensko ako ho chcú zamestnávatelia Pixabay / Džoko Stach

Široká koalícia zamestnávateľských združení a obchodných komôr vyzvala politické strany dodržiavať dve „desatorá“ v záujme férového podnikateľského prostredia a prípravy kvalitnej pracovnej sily.

Koalícia trinástich zamestnávateľských organizácií varovala pred zhoršením konkurencieschopnosti Slovenska. Zamestnávatelia ešte v novembri vyzvali politické subjekty, aby sa v prípade účasti v budúcej vláde zaviazali podniknúť konkrétne opatrenia pre lepšiu vymožiteľnosť práva, reformu vzdelávacieho systému či modernejšie pravidlá zamestnávania.

Stranám adresovali dva strategické dokumenty:

  • I. Desatoro pre férové a predvídateľné podnikanie,
  • II. Desatoro pre krajinu talentu.

Prvé desatoro nadväzuje na odporúčania spoločnej zamestnávateľskej Iniciatívy za vládu zákona (Rule of Law Initiative) smerujúce k predvídateľnejšiemu legislatívnemu procesu, znižovaniu priestoru na korupciu ako aj k funkčnému a dôveryhodnému súdnictvu.

Druhou desiatkou opatrení apelujú jej autori na zosúladenie obsahu a formy vzdelávania na úrovni regionálneho aj vysokého školstva s potrebami trhu práce.

Desatoro o podnikaní – za férové pravidlá

„Stabilita a predvídateľnosť sú kľúčové predpoklady pre fungovanie podnikateľského prostredia v každej krajine. Podnikatelia potrebujú mať nastavené pravidlá, ktoré sú férové a dostatočne vopred všetkým známe,“ uvádza sa v zverejnenom materiáli Konkurencieschopné Slovensko.

„Faktom ostáva, že v oblasti kvality verejných inštitúcií a následnej vymožiteľnosti práva Slovensko zaostáva za najvyspelejšími krajinami sveta. Podľa Svetového indexu konkurencieschopnosti (World Competitiveness Index) sme v tomto ohľade až na 61. mieste.“

Desať požadovaných opatrení delia autori dokumentu do troch skupín – predvídateľná legislatíva, znižovanie korupcie a funkčné a dôveryhodné súdnictvo. Uvádzame ich v plnom znení.

Predvídateľná legislatíva

1. PRIJÍMANIE ZÁKONOV V NR SR AŽ PO DISKUSII. V modernom štáte sa zákon považuje za formu spoločenskej zmluvy, ktorú musia všetci rešpektovať. Je preto neprípustné, ak sa závažné zmeny s dopadom na celú spoločnosť robia bez diskusie s odbornou aj širokou verejnosťou.

Na rozdiel od vládnych návrhov zákonov pri poslaneckých návrhoch zákonov (vrátane pozmeňujúcich návrhov) absentuje povinnosť diskusie, či možnosť pripomienkovania širokou aj odbornou verejnosťou.

RIEŠENIE: Zavedenie povinného umožnenia pripomienkovania poslaneckých návrhov (vrátane pozmeňujúcich návrhov) zákonov. Uplatnenie rovnakých princípov ako pri vládnych návrhoch zákonov.

2. KONIEC NETRANSPARENTNÝM ZMENÁM/PRÍLEPKOM DO NÁVRHOV ZÁKONOV. Stále častejšie sme svedkami toho, že zmeny so zásadným dopadom na ekonomiku a podnikateľské prostredie sa prijímajú prostredníctvom poslaneckých pozmeňovacích návrhov počas rozpravy v druhom čítaní.

Popri tzv. goldplatingu pri transpozícii európskej legislatívy ide o ďalší spôsob netransparentného pridávania regulačnej záťaže.

Reálne to prebieha tak, že poslanci hlasujú a zvyčajne aj na základe politickej dohody schvália zmeny, ktoré boli predstavené len pár minút pred hlasovaním. Tento postup je vysoko netransparentný a ohrozuje stabilitu právneho štátu. Zároveň dehonestuje to prácu všetkých odborníkov na strane verejnej aj súkromnej sféry.

RIEŠENIE: Zavedenie primeranej lehoty medzi druhým a tretím čítaním v NR SR. Druhé a tretie čítanie by sa nemohli konať počas tej istej schôdze NR SR – vznikne tak priestor aj na pripomienkovanie „pozmeňovákov“.

3. POCTIVÉ VYHODNOTENIA DOPADOV PRI POSLANECKÝCH NÁVRHOV ZÁKONOV. Na rozdiel od vládnych návrhov zákonov, na poslanecké návrhy vrátane pozmeňovacích návrhov nie sú uplatňované rovnaké požiadavky z hľadiska vyhodnotenia predpokladaných dopadov resp. tieto údaje poslanci uvádzajú len veľmi povrchne.

Vládne návrhy zákonov musia obsahovať výpočet predpokladaných vplyvov na rozpočet, podnikateľské prostredie, životné prostredie, rodinu, informatizáciu, sociálne vplyvy, či vplyv na služby verejnej správy.

Keďže tieto náležitosti poslanecké návrhy obsahovať nemusia, ostatným poslancom tak pri hlasovaní, ako aj verejnosti, chýbajú podstatné informácie o možných dôsledkoch ich hlasovania.

RIEŠENIE: Poslanecké návrhy vrátane pozmeňujúcich návrhov musia obsahovať podrobné vyhodnotenie dopadov (rovnako ako vládne návrhy zákonov v zmysle Jednotnej metodiky na posúdenie vplyvov. Nie je dôvod vyžadovať nižší štandard ako pri vládnych návrhoch zákonov).  

4. NIŽŠIA FREKVENCIA ZMIEN ZÁKONOV. Pre bežného občana či najmä menšieho podnikateľa je extrémne náročné dokázať sa orientovať v tak častých zmenách zákonov. Tie sa dnes menia bez toho, aby sa najprv objektívne zhodnotilo, či a ako boli dosiahnuté ciele, pre ktoré bola regulácia prijatá a či je v aktuálnom znení regulácia ešte vôbec opodstatnená.

Zavedenie ex post hodnotenia by malo hneď dva významné prínosy – prehodnotenie opodstatnenia zmeny/novej regulácie a zásadné spomalenie frekvencie zmien.

RIEŠENIE: • Zavedenie ex post hodnotenia dopadov regulácií. • Zavedenie pravidla o účinnosti legislatívy vždy k 1. januáru kalendárneho roka.

Pred zavedením novej regulácie, resp. začatím novelizácie zákona sa najprv bude musieť vyhodnotiť efektívnosť poslednej takejto zmeny.

Znižovanie korupcie

5. REÁLNA NEZÁVISLOSŤ REGULAČNÝCH INŠTITÚCIÍ. Pre zachovanie férovej hospodárskej súťaže sú kľúčové inštitúcie nezávislého dohľadu (ÚVO, RRZ, NBS, atď.), ktoré sa podieľajú nielen na nastavení spravodlivého legislatívneho rámca, ale aj na výkone dohľadu. To platí rovnako aj o sektoroch podliehajúcich prísnejšej regulácii (energetika, telekomunikácie, atď.).

Dôveryhodnosť takýchto inštitúcií sa odvíja od schopnosti nestranného rozhodovania na základe faktov a dát, zamedzenia konfliktu záujmov, ale aj spôsobu výberu vrcholných predstaviteľov týchto inštitúcii, ktorý doteraz často podlieha vplyvu politických strán či záujmových skupín.

RIEŠENIE:  Zvýšenie nezávislosti regulačných inštitúcii. Cestou je napr. zavedenie povinných verejných vypočutí kandidátov na vedúce funkcie týchto úradov či zapojenie čo najširšieho spektra relevantných inštitúcií do výberového procesu (ako príklad môže poslúžiť výber šéfa ÚOOPČ).

6. VIAC ODBORNOSTI A MENEJ POLITICKÝCH NOMINÁCIÍ VO VEREJNEJ SPRÁVE. Pre stabilitu podnikateľského prostredia je kľúčová kvalita a odbornosť vo verejnej správe. Problémom sú časté zmeny na kľúčových odborných pozíciách, ktoré často neodôvodnene podliehajú politickým nomináciám.

To má negatívny vplyv na kvalitu činnosti ústredných orgánov štátnej správy či verejnej správy a rozširuje tak priestor pre netransparentné konania, ktoré viac ako verejný záujem sledujú partikulárne ciele istých politických, resp. záujmových skupín.

RIEŠENIE: Zvýšenie nezávislosti a odbornosti v štátnej správe. Dôsledné uplatňovanie princípu odbornosti by limitovalo tradičné povolebné politické nominácie len na nevyhnutné minimum a zásadne by obmedzilo aj dosadzovanie politikov do nezávislých regulačných inštitúcií.

7. FÉROVÝ PRÍSTUP UCHÁDZAČOV (PODNIKATEĽOV) AJ VEREJNOSTI (KONTROLA) K VEREJNÝM SÚŤAŽIAM. Verejné obstarávanie má zmysel vtedy, keď sú informácie o súťažiach verejné dostupné.

Po zásadnom zvýšení limitov na ZNH v rokoch 2018 a 2019 došlo k výraznému poklesu vyhlásených verejných súťaží. Pre samosprávy to v praxi znamená, že tovary a služby (do 84 000 EUR s DPH), či stavebné práce (do 216 000 EUR s DPH) môžu zadať priamo bez zverejnenia či súťaže a bez možnosti primeranej kontroly verejnosti.

Táto situácia zásadne obmedzuje férovú hospodársku súťaž a zvyšuje priestor pre netransparentné priame zadávanie a potenciálne korupčné praktiky.

RIEŠENIE: Povinné zverejňovanie výziev na predkladanie ponúk aj pri zákazkách s nízkou hodnotou. Docieli sa tak zachovanie nevyhnutnej miery flexibility a slobody verejných obstarávateľov, férovejšia súťaž medzi uchádzačmi a podporili by sa malé s stredné podniky v SR.

Funkčné a dôveryhodné súdnictvo

8. SKRÁTENIE DĹŽKY SÚDNYCH KONANÍ. Obchodnoprávne spory dnes na Slovensku trvajú v priemere 21 mesiacov, pričom tento trend má stúpajúci charakter. V tejto kategórii je Slovensko na chvoste krajín EÚ.

Táto situácia má negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pôsobí ako negatívny faktor pri rozhodovaní potenciálnych investorov. Dĺžka konaní priamo úmerne súvisí s nákladmi, resp. viazanými zdrojmi, ktoré mohli byť medzičasom investované do ďalšieho rozvoja firiem a o ktoré tak slovenská ekonomika zbytočne prichádza.

RIEŠENIE: Aktívnejšie implementovať opatrenia na zníženie dĺžky súdnych konaní. • Tematická špecifikácia konkrétnych súdov. • Zvýšenie investícií do vzdelávania sudcov a súdnych úradníkov.

9. ZAMEDZENIE ŠKODÁM PRI NESÚLADE ZÁKONOV S ÚSTAVOU. Už viackrát sa ukázalo, že NR SR schválila zákon, pri ktorom sa neskôr potvrdilo, že bol v rozpore s Ústavou. To posudzuje Ústavný súd (ÚS). Priemerná dĺžka takéhoto konania je však viac ako 2 roky, počas ktorých musia občania aj podnikatelia dodržiavať schválený zákon.

Aj keď ÚS neskôr rozhodne o protiústavnosti, nemožno si žiadať spätne náhradu za ujmu resp. škody, ktoré počas trvania zákona nastali. Pre zamedzenie škôd pre občanov aj podnikateľov navrhujeme prijatie súboru procesných opatrení pre zabezpečenie ochrany práv verejnosti.

Riešiť sa to dá prostredníctvom pevnej lehoty pre rozhodnutie alebo odložením účinnosti právnej úpravy.

RIEŠENIE: Prijatie procesných opatrení za účelom zabezpečenia ochrany práv fyzických a právnických osôb pri posudzovaní súladu všeobecne záväzných právnych predpisov s Ústavou SR.

Možnosťou je určenie pevnej lehoty na rozhodnutie (270 – 360 dní od podania návrhu na vyslovenie nesúladu právnych predpisov) alebo povinným odložením účinnosti zákona, ak v stanovenej fixnej lehote nepríde k rozhodnutiu vo veci.

10. ODBREMENENIE SÚDOV A POSILNENIE DÔVERYHODNOSTI. Na rozdiel od vyspelejších európskych jurisdikcií, v slovenskom prostredí nie je verejnými orgánmi dostatočné akceptovaný inštitút rozhodcovského konania ako časovo aj finančne efektívnejšieho nástroja pre riešenie obchodnoprávnych sporov.

Tie dnes na Slovensku trvajú v priemere 21 mesiacov. Ak sa však firmy dohodnú na riešení sporu prostredníctvom rozhodcovského súdu, ten vie byť vyriešený v jednoduchších prípadoch aj do 3 – 4 mesiacov. V krajinách západnej Európy je inštitút obchodnej arbitráže bežne využívanou, efektívnou a predvídateľnou alternatívou.

RIEŠENIE: Podpora dôveryhodnosti obchodnej arbitráže. Štátne súdy by mali akceptovať a propagovať riešenie obchodných sporov v rozhodcovskom konaní a akceptovať rozhodcovské rozsudky. Prispelo by to k odbremeneniu súdneho systému.

DB

logá komory

Partneri