Ako zlepšiť sledovanie ťažby a prepravy dreva

Autor Pavol Široký január 2020 -
Ako zlepšiť sledovanie ťažby a prepravy dreva Pixabay / Vasilijus Bortnikas

Verejná aplikácia by zvýšila verejnú kontrolu prevozu dreva a znížila nelegálnu ťažbu.

Na Slovensku dnes neexistuje jednoduchý a verejne prístupný systém na sledovanie legality ťažby a prepravy dreva.

Verejná kontrola prostredníctvom jednotného systému prístupného širokej verejnosti cez web aj mobilné aplikácie môže pomôcť pri odhaľovaní nelegálnej ťažby a prevozu dreva a prispieť k obnove dôvery verejnosti v udržateľnosť hospodárenia v slovenských lesoch.

V nelegálnej ťažbe je Slovensko rizikovou krajinou

Riziko nelegálnej ťažby a obchodu s drevom je podľa organizácie NEPCon (Nature Economy and People Connected) na Slovensku 6. najvyššie z 22 hodnotených európskych krajín.

Povolenia na kalamitnú ťažbu sú podľa správy zneužívané v zdravých porastoch, ťažbou sú ohrozované chránené územia a druhy a povinná starostlivosť v záujme ochrany prírody nie je dostatočne vykonávaná.

Problémom je najmä korupcia pri vydávaním povolení na ťažbu, ale aj ťažba bez platných povolení, dokonca aj v chránených územiach.

Skoro polovica kontrol končila pokutou

Pri kontrole prepravy dreva Slovenskou lesnícko-drevárskou inšpekciou (LDI) bola pokuta udelená až v takmer polovici prípadov. Od septembra 2018 do konca augusta 2019 LDI uskutočnila 433 kontrol prepravy dreva. Až v 45 % boli zistené pochybenia – či už išlo o nelegálnu ťažbu, výrub alebo krádež, alebo boli nájdené formálne nedostatky (chýbalo napríklad číslo dokladu, dátum, čas, odberateľ, dodávateľ a iné).

V súčasnosti pre komplexnosť problematiky je takmer nemožné dopátrať sa k porastu, z ktorého nelegálne drevo pochádza.

Polícia SR eviduje každoročne stovky prípadov krádeží dreva, ktoré však nemusia znamenať iba nelegálnu ťažbu. Podľa správy Prezídia Policajného zboru SR tvoria krádeže dreva až 51 % zachytenej environmentálnej kriminality. Ročne je ich zhruba 800 a ich počet je dlhodobo stabilný.

Na Slovensku existuje priestor na zlepšenie systému sledovania pôvodu dreva. Verejnosť má možnosť obrátiť sa na LDI s každým podozrením na nelegálnu ťažbu alebo prepravu dreva. Táto možnosť je však pomerne časovo náročná a neumožňuje rýchle zistenie legálnosti ťažby a prepravy dreva.

Ako bojujú proti nelegálnej ťažbe v Bulharsku a v Rumunsku

Inšpirovať sa možno aj dobrou praxou v Bulharsku a Rumunsku, kde zavedenie podobného systému na kontrolu prepravy dreva stálo asi 6 mil. eur. Obe krajiny patria medzi tie, ktoré sú najviac ohrozené nelegálnou ťažbou dreva, a preto zavádzajú inovatívne opatrenia na jej zamedzenie.

Bulharsko je podľa NEPCon-u najhoršou krajinou z hľadiska rizika nelegálneho obchodu s drevom v EÚ. Od roku 2014 postupne zavádza opatrenia na zlepšenie tohto stavu.

  • Stránka bulharskej Výkonnej lesnej agentúry (EFA) umožňuje skontrolovať, či majú výruby v lokalite povolenie. Zadaním evidenčného čísla vozidla prepravujúceho drevo môžu občania získať informáciu o množstve a druhu dreva či mieste nakládky a vyloženia.
  • Drevo sa musí v Bulharsku prepravovať s elektronickými prepravnými dokladmi a autá na prepravu dreva musia byť vybavené systémom GPS. Všetky sklady dreva musia mať elektronickú evidenčnú knihu a kamerový systém.
  • Horúca linka umožňuje občanom podávať hlásenia týkajúce sa lesov. Technologické plány ťažby sú prístupné na kontrolu EFA.

Opatrenia zavádza aj Rumunsko, v rebríčku NEPCon-u druhé najhoršie.

  • Mapový portál Forest Inspector umožňuje v reálnom čase sledovať celú prepravu dreva v Rumunsku a tiež aj historické údaje o nej. Za nenahranie dreva do systému môže prepravca dostať pokutu 2 000 až 4 000 eur.
  • Mobilná aplikácia Lesný radar, prevádzkovaná štátom, poskytuje verejnosti prístup k trase kamiónu, druhu a množstvu dreva aj s presnými GPS súradniciam miesta naloženia. Okrem toho funguje alternatívny súkromný systém Timflow, ktorý lepšie rieši problém falšovania GPS údajov.
  • Aj v Rumunsku je v prevádzke horúca linka na kontrolu oficiálnej registrácie vozidiel prepravujúcich drevo.

Systém evidencie dreva už funguje aj na Slovensku

Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky (VLM) prevádzkujú od roku 2005 vlastný systém „Evidencia vyťaženého dreva“ (EVD), ktorý môže slúžiť ako inšpirácia pre návrh celoštátneho systému kontroly dreva. Výsledkom je presná evidencia ťažby a prehľad o zásobách dreva. Systém zaznamenáva:

  • presný pohyb drevnej hmoty od ťažby cez uskladnenie až po expedíciu,
  • informácie o poraste, kde ťažba vznikla,
  • jedinečné číslo (plastový štítok, ktorým sa kmeň označí),
  • druh dreviny, sortiment a akosť (kvalitatívne zatriedenie),
  • objem a druh vykonanej ťažby (úmyselná, náhodná), v prípade náhodných ťažieb aj škodlivý činiteľ,
  • pracovnú skupina, ktorá ťažbu vykonala,
  • odvozné miesto, kam bola hmota priblížená a uskladnená.

Lesníci sú vybavení PDA zariadením s aplikáciou EVD, označovacím kladivom a plastovými štítkami. Algoritmus kopíruje pracovný postup lesníka pri prijímaní drevnej hmoty. Používané štítky sú vyrobené z ekologického, v prírode rozložiteľného plastu.

V súčasnosti by bola na ďalšie rozšírenie takéhoto prístupu potrebná investícia približne 3 200 eur na jedného lesníka, keďže zariadenie musí fungovať aj za extrémnych poveternostných podmienok a minimálne 8 hodín denne na jedno nabitie pri plnej prevádzke.

Verejná aplikácia by veľmi pomohla

Verejnosti dobre prístupný informačný systém sledujúci pôvod dreva by na Slovensku výrazne znížil riziko nelegálnej ťažby a prepravy dreva.

Takýto systém môže mať podobu webovej či mobilnej aplikácie a musí fungovať na troch úrovniach; ťažba dreva, preprava guľatiny a skladovanie a konečný produkt z guľatiny. Každá ťažba dreva by mala byť nahlásená do integrovaného elektronického systému na základe platného povolenia.

Nahlasovanie sa musí týkať štátnych, súkromných aj všetkých ostatných lesných a nelesných pozemkov. Výmera nelesných pozemkov sa odhaduje až na 288-tisíc hektárov a momentálne neexistuje evidencia dreva z týchto zdrojov.

Prepravca nebude môcť drevo ďalej prevážať, pokiaľ nebude v systéme registrované povolenie na ťažbu, jeho pôvod, cieľová destinácia, kvalita, objem a ďalšie potrebné údaje. V praxi by systém mohol vyzerať nasledovne.

  • Keď občan uvidí ťažbu dreva v lese, vie si cez svoje aktuálne GPS súradnice overiť, či je na ťažba povolená, v akom množstve, aký je druh a približný vek ťažených stromov atď. V prípade nesúladu odošle podanie na kontrolný orgán.
  • Ktokoľvek môže zadať evidenčné číslo vozidla prepravujúceho drevo a zistí, či má na to povolenie. Systém preverí aj súlad v kategóriách, ktoré sú mu známe.
  • Občan zadá do aplikácie čiarový kód predávaného alebo kúpeného dreva či výrobku a tá mu zobrazí druh produktu, pôvod dreva a ďalšie obchodné a zákonné náležitosti. V prípade nesúladu odošle podanie na kontrolný orgán.

Všetky nahlásenia od občanov musia byť archivované a verejne prístupné. Dôležité tiež je, aby bola v systéme evidovaná štiepka, ako aj drevo pochádzajúce z pozemkov mimo lesa. Podobne je nutné zaznamenať aj drevo a vozidlá, ktoré vezú importované drevo zo zahraničia.

Inštitucionálne by systém mohla zastrešiť Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia. Základný právny a finančný rámec by mohlo nastaviť Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR, jeho podriadenými organizáciami a environmentálnou políciou.

Pavol Široký, Inštitút environmentálnej politiky

(Komentár IEP 2019/5, december 2019 – krátené)

Partneri