Dvadsaťdeväťročný Edward Snowden v roku 2013 šokoval svet, keď sa ako príslušník CIA a NSA rozišiel so svetom amerických tajných služieb a zverejnil informácie o budovaní systému schopného zaznamenať každý telefonát, textovú správu či e-mail.
Výsledkom by bol zlom v dejinách špionáže – prechod od monitorovania jednotlivca k celým národom. Americká vláda by tak získala možnosť nazrieť do súkromia každého človeka, ktorý sa dotkne počítača či smartfónu, natrvalo uchovať získané údaje a použiť ich.
Svedectvo o svedomí
Snowden po rokoch v ruskom exile v knihe po prvý raz odhaľuje, kedy a za akých okolností v ňom dozrela morálna povinnosť porušiť zákon a prehovoriť. Kniha Trvalý záznam teraz vychádza v slovenčine vo vydavateľstve Ikar.
Prezradím vám jednu vec, ktorú si v tom čase neuvedomovala dezorganizovaná CIA, ani žiadny iný veľký americký zamestnávateľ okrem firiem zo Silicon Valley: zamestnanec zodpovedný za počítače vie všetko, respektíve, môže sa všetko dozvedieť. Čím vyššiu funkciu má a čím viac systémových oprávnení mu udelili, tým ľahšie sa dostane prakticky ku každému bajtu digitálneho bytia svojho zamestnávateľa.
Samozrejme, nie každý je taký zvedavý, aby túto výsadu využíval, a nie každého k jej využívaniu vedie čistá zvedavosť. Moje výpravy do systémov CIA však boli prirodzeným pokračovaním mojej detskej túžby pochopiť, ako veci fungujú, ako do seba zapadajú jednotlivé súčasti mechanizmu a vytvárajú jeden celok.
A vzhľadom na moju oficiálnu funkciu, oprávnenia systémového administrátora a technickú zdatnosť, ktorá mi umožňovala tieto oprávnenia naplno využiť, som sa dozvedel všetko, čo som chcel, a ešte aj čosi navyše.
Snowden vo svojej knihe vysvetľuje jednotlivé kroky, ktoré učinil v presvedčení, že konanie, o ktorom sa dozvedel, je v rozpore nielen s americkou ústavou, ale aj so základnými hodnotami akejkoľvek slobodnej spoločnosti.
Autobiografia Trvalý záznam zachytáva Snowdenov život od detstva v idylickom prostredí amerického predmestia cez roky v tajných službách CIA a NSA až po život v exile a utajení.
Tajné manévre na zvyšok života
Kedykoľvek sa vyberiem von, snažím sa trochu zmeniť svoj zovňajšok. Buď sa oholím, alebo si vezmem iné okuliare. Kým som nezistil, že čiapka a šál sú najkomfortnejší a najmenej nápadný anonymizačný prostriedok, nikdy som nemal rád zimu.
Mením rytmus a tempo chôdze a v rozpore s maminými dobrými radami sa pri prechádzaní cez cestu nikdy nepozerám smerom k premávke, takže ma nikdy nezachytili kamery na palubnej doske auta, ktoré sú tu všadeprítomné.
Pri prechádzaní okolo budov s bezpečnostnými kamerami mám sklonenú hlavu, aby ma nikto nevidel tak, ako sa zvyčajne objavujem na internete – spredu.
Pôvodne som sa bál chodiť autobusom či metrom, ale dnes sú všetci zaneprázdnení pozeraním do smartfónu, takže mi nikto nevenuje pozornosť. Keď idem taxíkom, nechám sa vyzdvihnúť na zastávke niekoľko blokov od svojho bytu a udám adresu niekoľko blokov od miesta, kam idem.
Súčasť vševidiaceho systému
Vo svojej autobiografii opisuje Snowden svoje detstvo, keď po prvý raz doma hackol čas, lebo sa mu nechcelo ísť spať. Ako sa zoznamoval s prvými hrami, pripájaním na internet cez telefón, zoznamkami ako HotOrNot, alebo tzv. bébéeskami, čo boli v podstate praveké internetové fóra.
Neskôr ho prijali do tajnej služby, kde pomáhal budovať rozsiahly sledovací systém. Výsledkom by bol prechod od monitorovania jednotlivca k celým národom. Americká vláda by tak získala možnosť nazrieť do súkromia každého človeka, ktorý sa dotkne počítača či smartfónu, natrvalo uchovať získané údaje a použiť ich.
Snowden odhaľuje, kedy a za akých okolností v ňom dozrel pocit morálnej povinnosti porušiť zákon a prehovoriť. Vysvetľuje jednotlivé kroky, ktoré urobil v presvedčení, že dané konanie je v rozpore nielen s americkou ústavou, ale aj so základnými hodnotami slobodnej spoločnosti.
Možnosti, z ktorých išiel strach
Zo študenta, ktorý v triede nevedel prehovoriť nahlas, som sa stal učiteľom jazyka novej éry, z dieťaťa skromných rodičov zo strednej triedy na Okružnej vyrástol muž, ktorý si vychutnával život na ostrove a zarábal toľko peňazí, že už preňho nemali význam.
Za sedem krátkych rokov svojej kariéry som sa zo správy lokálnych serverov vyštveral na pozíciu, kde som navrhoval a zavádzal systémy globálnych rozmerov – z nočného strážnika cintorína som sa stal strážcom univerzálneho kľúča v paláci tajomstiev.
Aj najkvalifikovanejšiemu človeku však hrozí nebezpečenstvo, že vyrastie príliš vysoko a príliš rýchlo, takže nemá dosť času stať sa cynikom a zabudnúť na svoje ideály.
Šok z 11. septembra a boom sledovacích aktivít
Snowden vstúpil do CIA, keď bola morálka na dne a časy boli veľmi ťažké po zlyhaniach spravodajských služieb pred udalosťami 11.septembra 2001.
Medzi dokumentmi, ktoré som poskytol novinárom, bol aj Čierny rozpočet na rok 2013. Ide o rozpočet utajených výdavkov, z ktorých 68 percent, teda 52,6 miliardy dolárov, pohltila spravodajská komunita.
Medzi týmito výdavkami boli aj náklady na 107 035 zamestnancov spravodajskej komunity, z ktorých viac ako pätinu, teda asi 21 800 ľudí tvorili externí zamestnanci na plný úväzok.
Toto číslo pritom nezahŕňa ďalšie desiatky tisíc zamestnancov v službách dodávateľov (či subdodávateľov alebo subsubdodávateľov), ktorí federálnym agentúram dodávajú isté služby alebo zaisťujú isté projekty...
Tajomstvo a zodpovednosť
Autobiografia Trvalý záznam je výnimočným svedectvom bystrého mladého muža, ktorý vyrástol na internete a nakoniec sa stal jeho svedomím.
Rozhodol sa vzdať normálneho života a slobody. „Nič nie je náročnejšie ako život s tajomstvom, o ktorom nesmiete hovoriť,“ tvrdí v knihe. Až po jej prečítaní si možno uvedomíte, ako veľmi riskoval a čo všetko obetoval...
Milan Buno, knižný publicista
Foto: Random Institute via Unsplash; IKAR; Permanent Record / Meropolitan Books
Zdroj: IKAR / PRServis
