Máme ešte šancu zastaviť globálne otepľovanie?

Autor MF marec 2017 -

Z výsledkov Svetovej meteorologickej organizácie vyplýva, že priemerná celosvetová teplota je o 0,85 °C vyššia ako pred sto rokmi.

Ľudia ovplyvňujú klímu a teplotu Zeme spaľovaním fosílnych palív, produkciou cementu, výrubom dažďových pralesov, chovom hospodárskych zvierat. Tieto činnosti pridávajú obrovské množstvo skleníkových plynov k tým, ktoré sa v atmosfére vyskytujú prirodzene – to zvyšuje účinok skleníkového efektu. Zvýšenie teploty o 2 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím je podľa vedcov prahovou hodnotou, ktorej prekročenie predstavuje oveľa väčšie riziko nebezpečných, možno až katastrofických zmien v globálnom prostredí.

Skľučujúce dôsledky

Globálne otepľovanie roztápa polárne ľady a ľadovce, čím zasa stúpa hladina morí. Dôsledkom sú záplavy a erózia pobrežných, nízko položených oblastí. To v blízkej budúcnosti hrozí masívnou migráciou obyvateľov pobreží, ktorá sa môže dotknúť aj miliardy ľudí.
Čoraz častejšie sú extrémne výkyvy počasia, napríklad silné dažde či veľké suchá. To môže viesť k povodniam a znižovaniu kvality vody, ale niekde aj k zhoršeniu dostupnosti vodných zdrojov. Napríklad severná Európa zaznamenáva výrazné zvýšenie vlhkosti, čo by mohlo znamenať viac záplav v zimnom období.
Iné oblasti zažívajú vlny horúčav, suchá a lesné požiare. Stredná a južná Európa, najmä krajiny okolo Stredozemného mora, sa stávajú čoraz suchšími. S rýchlou zmenou klímy sa ťažko vyrovnávajú aj rastliny či zvieratá. Mnohé druhy už prešli do nových oblastí, viacerým hrozí riziko vyhynutia.

Ide o zdravie i peniaze

Klimatická zmena pre ľudstvo znamená vyššie riziko úmrtí z tepla, od smädu, ale aj hladu. V niektorých regiónoch už v súvislosti s horúčavami dochádza k rastu počtu úmrtí; pozorujeme aj zmeny vo výskyte niektorých vodou prenášaných chorôb a ich prenášačov. Škody na ľudskom zdraví, ale aj majetku a infraštruktúre, predstavujú vysoké ekonomické i spoločenské náklady. Napríklad povodne v období 1980 – 2011 zasiahli viac než 5,5 milióna osôb a spôsobili priame hospodárske straty vo výške 90 mld. €. Najviac boli postihnuté odvetvia ako poľnohospodárstvo, lesníctvo, energetika a cestovný ruch, ktoré značne závisia od určitých úrovní teplôt a zrážok.

MF

Partneri

SOPK

lexikon logo cervene hlavicka KK blue1

Fijet logo