Členské štáty priebežne informujú Komisiu a vymieňajú si informácie o svojich úrovniach pripravenosti. Podľa informácií, ktoré poskytujú vnútroštátne orgány, sa dá konštatovať celková silná úroveň pripravenosti, pričom krajiny majú zavedené opatrenia na poskytnutie liečby pre chorých v EÚ a na zabránenie akémukoľvek ďalšiemu prenosu v rámci EÚ a do EÚ.
Mechanizmy a nástroje
Európska komisia pracuje na všetkých frontoch, aby podporila úsilie o boj proti šíreniu nákazy vírusom COVID-19. Zahŕňa to prebiehajúcu koordináciu s členskými štátmi v záujme výmeny informácií, posudzovania potrieb a zabezpečenia koherentnej celoeurópskej reakcie.
Komisia financuje aj výskum, pričom poskytuje podporu prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany a pomáha Číne poskytovaním núdzových zdravotníckych potrieb s cieľom bojovať proti šíreniu nákazy v jej ohnisku.
Na mimoriadnom zasadnutí Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) sa 13. februára zišli na politickej úrovni všetky členské štáty.
Prediskutovali na ňom opatrenia na zamedzenie šírenia vírusu COVID-19, ďalšie opatrenia na zaistenie pripravenosti, ktoré sa majú zvážiť v budúcnosti, a ich vzájomnú koordináciu.
Opatrenia a aktivity
V reakcii na závery Rady z tohto zasadnutia patrí medzi kľúčové opatrenia, na ktoré Komisia v súčasnosti nadväzuje:
- nepretržité posudzovanie rizika a usmernenia týkajúce sa odporúčaní pre cestovateľov;
- zvýšená pripravenosť, ak by nákaza prerástla do ďalšej fázy;
- aktivácia existujúcich mechanizmov financovania na podporu členských štátov, pokiaľ ide o pripravenosť a reakciu na vírus COVID-19.
Medzi ďalšie kľúčové opatrenia patrí preskúmanie spoločného obstarávania pre potenciálne potreby ochranného vybavenia a posilnená podpora Výboru pre zdravotnú bezpečnosť pri poskytovaní zosúladených informácií o víruse, jeho odhaľovaní, používaní vybavenia atď. v celej EÚ.
Ako sa hodnotí riziko pre verejné zdravie v Európe?
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) monitoruje nákazu COVID-19 prostredníctvom aktivít epidemiologického spravodajstva a poskytuje posudzovanie rizík na usmernenie členských štátov EÚ a Európskej komisie pri ich činnostiach v oblasti reakcií na núdzové situácie.
ECDC je v neustálom kontakte s Európskou komisiou, orgánmi verejného zdravia členských štátov EÚ, Číny a iných krajín a so Svetovou zdravotníckou organizáciou v záujme posúdenia tejto nákazy. ECDC uverejňuje aj denné súhrny a posúdenia rizík pre občanov EÚ.
Je k dispozícii očkovacia látka?
V súčasnosti neexistuje proti koronavírusom vrátane vírusu COVID-19 žiadne očkovanie.
Európska Komisia sa spolu s príslušnými agentúrami EÚ aktívne angažuje v oblasti vývoja liečby a očkovacích látok. V tomto štádiu Komisia zameriava svoje úsilie v oblasti financovania na výskum s včasným vplyvom na súčasné núdzové situácie v oblasti verejného zdravia vzhľadom na vírus COVID-19, a to aj pokiaľ ide o vývoj diagnostiky a liečby.
Je to v súlade s financovaním núdzového výskumu Komisie v objeme 10 miliónov eur, ktoré bolo k dispozícii v počiatočných fázach nákazy.
Vývoj očkovacej látky sa rieši prostredníctvom iniciatívy CEPI (Koalícia pre inováciu pripravenosti v oblasti epidemiológie), ku ktorej činnosti prispieva aj Komisia. Viac informácií o tomto bode nájdete na stránke Európskej agentúry pre lieky.
Čo Komisia urobila, odkedy v Číne vypukla nákaza?
1. Komisia sa na úrovni EÚ podľa rozhodnutia o cezhraničnej zdravotnej starostlivostikoordinuje s členskými štátmi prostredníctvom troch kľúčových mechanizmov:
- systému včasného varovania a reakcie;
- Výboru EÚ pre zdravotnú bezpečnosť;
- siete komunikátorov Výboru pre zdravotnú bezpečnosť.
Tieto nástroje slúžia na podporu spolupráce, rýchlej výmeny informácií, ako aj rýchleho monitorovania a koordinácie opatrení týkajúcich sa pripravenosti a reakcie na vírus COVID-19.
2. Komisia s podporou príslušných agentúr EÚ, najmä Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), Európskej agentúry pre lieky (EMA) a Agentúry Európskej únie pre bezpečnosť letectva (EASA), poskytuje technické usmernenia týkajúce sa:
- posudzovania rizík,
- definície prípadu ochorenia na stanovenie diagnózy a zosúladenia ohlasovania podozrivých a potvrdených prípadov,
- predchádzania a kontroly infekcií v zdravotníckych zariadeniach,
- odporúčaní pre cestovateľov,
- aktualizovaných informácií o liečbe a očkovacích látkach,
- sledovania kontaktov v lietadlách,
- riadenia vstupných bodov,
- odporúčaní sektora leteckej dopravy.
Spoločné opatrenie členských štátov Healthy Gateways, ktoré financuje EÚ, poskytuje usmernenia a odbornú prípravu v oblasti vstupných opatrení, ako aj ďalšie spoločné opatrenie SHARP (posilnené medzinárodné zdravotné predpisy a pripravenosť v EÚ) v oblasti laboratórnej pripravenosti.
3. Komisia koordinuje poskytovanie pomoci Číne, ako aj financovanie nákladov na repatriáciu občanov členských štátov EÚ.
4. Na posilnenie celosvetovej pripravenosti, prevencie a snáh o zamedzenie šírenia vírusu sa nové finančné prostriedky v objeme 232 miliónov eur rozdelia medzi rôzne sektory, a to:
– 114 miliónov eur bude určených na podporu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), a to najmä celosvetového plánu pripravenosti a reakcie. Mali by pomôcť zvýšiť pripravenosť na núdzové situácie v oblasti verejného zdravia a zlepšiť ich riešenie v krajinách so slabými systémami zdravotnej starostlivosti a s obmedzenou odolnosťou. Časť týchto financií podlieha schváleniu rozpočtových orgánov EÚ,
– 15 miliónov eur sa plánuje vyčleniť pre Afriku, a to aj pre Pasteurov inštitút v Dakare, na podporu opatrení, ako sú rýchla diagnostika a epidemiologický dohľad,
– 100 miliónov eur bude určených na naliehavo potrebný výskum súvisiaci s diagnostikou, liečbou a prevenciou, čo zahŕňa 90 miliónov eur poskytnutých prostredníctvom iniciatívy za inovačnú medicínu (partnerstvo medzi EÚ a farmaceutickým priemyslom),
– 3 milióny eur budú vyčlenené na mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, konkrétne na repatriáciu občanov EÚ z čínskeho Wu-chanu.
Čo robí EÚ na podporu Číny?
Európska komisia koordinuje poskytovanie núdzových zdravotníckych potrieb Číne prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.
Do 21. februára poskytlo Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Lotyšsko a Estónsko Číne viac než 30,5 tony osobných ochranných prostriedkov. Náklady na dopravu boli spolufinancované prostredníctvom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany.
Komisia je pripravená poskytovať Číne ďalšiu pomoc, Európske Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie naďalej oslovuje členské štáty s cieľom mapovať potenciálne príspevky osobných ochranných prostriedkov, ktoré sa v blízkej budúcnosti poskytnú Číne.
Sú potravinové výrobky dovážané z Číny bezpečné?
Nezaznamenal sa žiadny prenos vírusu COVID-19 prostredníctvom potravín. Preto neexistuje žiadny dôkaz o tom, že potravinové položky dovážané do Európskej únie v súlade s platnými predpismi v oblasti zdravia zvierat a verejného zdravia, ktorými sa riadi dovoz z Číny, by predstavovali riziko pre zdravie občanov EÚ vo vzťahu k vírusu COVID-19.
Vzhľadom na situáciu v oblasti zdravia zvierat v Číne je navyše do EÚ povolený dovoz len malého množstva produktov živočíšneho pôvodu z Číny, a to pod podmienkou, že spĺňajú prísne požiadavky týkajúce sa zdravia a boli podrobené kontrolám.
Aký výskum v oblasti skúmania vírusu financuje EÚ?
Európska Komisia 31. januára predložila žiadosť o vyjadrenie záujmu v oblasti výskumných návrhov týkajúcich sa nového koronavírusu. Na výskum sa vyčleňuje rozpočet vo výške 10 miliónov eur, čím sa zlepší klinická starostlivosť o pacientov nakazených vírusom, ako aj celková reakcia v oblasti verejného zdravia.
Iniciatíva za inovačnú medicínu oznámila svoj plán zrýchlenej výzvy na predkladanie návrhov týkajúcich sa nového koronavírusu, ktorá sa má spustiť začiatkom marca.
EÚ už okrem toho financuje niekoľko prebiehajúcich výskumných projektov, ktoré sa preorientovali na riešenie šírenia nákazy vírusom COVID-19. Napríklad projekt PREPARE zabezpečuje výskumnú pripravenosť pracovísk klinickej liečby a využívanie harmonizovaných výskumných protokolov v celej Európe prostredníctvom ich siete 3 000 nemocníc a 900 laboratórií v 42 krajinách.
Ďalším projektom financovaným EÚ, ktorým je európsky archív vírusov GLOBAL (EVAg), sa už sprístupnilo viac než 1 000 súprav na diagnostiku nového koronavírusu do 79 krajín na celom svete.
Komisia v koordinácii so Svetovou zdravotníckou organizáciou a inými financovateľmi výskumu zabezpečuje pokrytie medzier vo výskume. Deje sa tak najmä prostredníctvom siete „Globálna výskumná spolupráca pre pripravenosť v prípade infekčných chorôb“ (GloPID-R), ktorej sekretariát financuje EÚ.
Svetová zdravotnícka organizácia a GloPID-R zorganizovali 11. a 12. februára celosvetové fórum pre výskum a inovácie s cieľom určiť výskumné priority v desiatich rôznych tematických oblastiach.
K dispozícii sú ďalšie informácie o novej výskumnej činnosti Komisie, ako aj o súčasnom výskume financovanom z prostriedkov EÚ v súvislosti s koronavírusom.
Súvislosti
Čo je vírus COVID-19? Tento vírus, predtým označovaný ako 2019-nCoV, bol v Číne identifikovaný na konci roka 2019 a predstavuje nový kmeň koronavírusu, ktorý nebol predtým ľudstvu známy.
Aké sú príznaky vírusu COVID-19? Z toho, čo doteraz vieme, môže mať tento vírus mierne príznaky podobné chrípke, ako sú
- horúčka,
- kašeľ,
- ťažkosti pri dýchaní,
- bolesť svalov,
- únava.
Pri závažnejších prípadoch sa objavuje ťažký zápal pľúc, syndróm akútnej dychovej tiesne, sepsa a septický šok, ktoré môžu viesť k smrti pacienta.
Zdá sa, že ľudia s chronickými zdravotnými stavmi sú náchylnejší na závažné ochorenie.
Odkiaľ pochádzajú koronavírusy? Sú to vírusy, ktoré sa šíria medzi zvieratami, ale niektoré z nich postihujú aj ľudí. Po tom, ako vírus nakazí ľudí, môže prenos pokračovať aj medzi nimi.
Preukázalo sa, že zdrojom koronavírusov je široké spektrum zvierat. Napríklad koronavírus z Blízkeho východu, ktorý spôsobuje respiračný syndróm (MERS-CoV), pochádzal z tiav a závažný akútny respiračný syndróm (SARS) vznikol u cibetiek.
Viac informácií o koronavíruse možno nájsť v informačnom prehľade ECDC.
Aký je spôsob prenosu? Ako (ľahko) sa šíri? Aj keď sú zdrojom tohto vírusu zvieratá, vírus COVID-19 sa v súčasnosti šíri medzi ľuďmi – prenáša sa z človeka na človeka. V súčasnosti neexistuje dostatok epidemiologických informácií na určenie toho, ako ľahko a udržateľne sa tento vírus šíri medzi ľuďmi. Zdá sa, že sa prenáša hlavne prostredníctvom respiračných kvapôčok, ktoré ľudia kýchajú, vykašliavajú alebo vydychujú.
Inkubačný čas vírusu COVID-19 – t. j. čas medzi vystavením sa vírusu a vznikom príznakov – sa v súčasnosti odhaduje na päť až šesť dní, dokonca možno až na 14 dní.
Hoci je známe, že vírus sa môže prenášať, keď má nakazená osoba príznaky, stále nie je jasné, či sa môže tento vírus prenášať aj v prípade osôb s miernymi príznakmi alebo bez príznakov.
Pretože proti vírusu COVID-19 neexistuje očkovanie, je veľmi dôležité predchádzať infekcii alebo zamedziť ďalšiemu šíreniu po infekcii.
Ak sa ľudia nakazení vírusom COVID-19 budú včas testovať a diagnostikovať, a ak sa budú uplatňovať prísne opatrenia na kontrolu infekcií, pravdepodobnosť udržateľného prenosu z človeka na človeka v komunitných strediskách v EÚ/EHP je nízka. Systematické vykonávanie opatrení na prevenciu a kontrolu infekcií bolo účinné pri kontrole vírusov SARS-CoV a MERS-CoV.
Existuje liečba na COVID-19? Pri tomto ochorení neexistuje osobitná liečba, takže prístup používaný na liečbu pacientov s infekciami spojenými s koronavírusom je liečiť klinické príznaky, napríklad horúčku. Podporná starostlivosť – napr. podporná terapia a monitorovanie, kyslíková terapia, manažment tekutín a antivirotiká – môže byť pre nakazených ľudí vysoko účinná.
EK / Stefan DE Keersmaecker, Balázs Újváry, Darragh Cassidy, Daniel Puglisi
Viac informácií:
Pre každodennú aktualizáciu situácie v EÚ/EHP a Spojenom kráľovstve
Internetová stránka Európskej komisie o koronavíruse
Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany
Informačné webové stránky členských štátov
