Priestornejší Panamský prieplav, rozbehnutý automobilový priemysel v Mexiku, ale tiež stagnujúca ekonomika nedávneho premianta – Brazílie – také sú trhy Severnej a Južnej Ameriky, plné výziev a príležitostí.
Panama: prísľuby od nového prieplavu
Až 40 000 robotníkov deväť rokov tvrdo pracovalo, aby bola jedna z najdôležitejších vodných ciest svetového obchodu schopná naplniť požiadavky budúcnosti. V lete 2016 stavbu dokončili a oficiálne slávnostne otvorili.
Pred viac než sto rokmi Panamský prieplav považovali za inžiniersky zázrak storočia. A to sa nezmenilo. Tovar z celého sveta na svojej ceste prechádza cez najužšiu časť Ameriky. Predtým sa tadiaľ mohli dostať len stredne veľké lode s maximálnym zaťažením 4 400 kontajnerov. Teraz môžu prieplavom prechádzať lode s maximálnym zaťažením až 13 000 kontajnerov. Úrad Panamského prieplavu (Autoridad del Canal de Panamá) očakáva zdvojnásobenie lodného tranzitu na 600 miliónov ton tovaru ročne.
Vzhľadom na optimistické vyhliadky rozvoja obchodu a ekonomiky v Severnej i Južnej Amerike boli rozšírenie a modernizácia prieplavu dobre načasované.
Motor stredoamerického autopriemyslu
Pozitívna nálada je obzvlášť zrejmá v Mexiku, kde automobilový priemysel poháňa hospodársky rast. Podľa Medzinárodnej organizácie výrobcov automobilov (OICA) sa tu v roku 2015 vyrobilo asi 3,4 milióna vozidiel; medziročné zvýšenie sa odhaduje na viac než 5 %.
V súčasnej dobe pôsobia v krajine veľkí hráči automobilového priemyslu: z výrobných liniek tu schádzajú nové autá a autodiely pre značky Nissan, General Motors, Chrysler, Ford, Honda, VW a Toyota. Nedávno postavili svoje závody aj ďalšie spoločnosti – Audi, BMW a Daimler. Napríklad v San José Chiapa v štáte Puebla (asi 200 km od hlavného mesta) začali vyrábať terénne Audi Q5. Vedľa fabriky stojí aj park s prevádzkami subdodávateľov, z ktorého prichádzajú komponenty na montážne linky v režime just-in-sequence.
Prednosť majú v každom prípade komponenty, vyrobené na tomto kontinente. Vzhľadom na nestále ceny surovín totiž spoločnosti v tejto „nearshoring“ stratégii vidia nákladovo efektívnu alternatívu k dlhým prepravným časom cez Pacifik. Okrem toho, cena práce rastie už aj v Číne.
„Stabilná ekonomika Mexika, jeho výhodná poloha – najmä vzhľadom na USA, vysoko schopná pracovná sila a rad obchodných dohôd vytvárajú priaznivé podmienky pre miestny automobilový priemysel,“ vysvetľuje Guido Gries, výkonný riaditeľ Air & Sea Logistics Americas spoločnosti Dachser. Zdôrazňuje, že dohody o voľnom obchode so 44 krajinami uľahčujú výmenu tovarov a dávajú Mexiku konkurenčnú výhodu voči iným krajinám Latinskej Ameriky.
Nákladný prístav v Miami
Miami: hub medzi severom a juhom
Hlavnou bránou tokov tovaru medzi USA a Latinskou Amerikou je Miami. Tunajšie medzinárodné letisko je jedným z troch najdôležitejších prekladísk leteckého nákladu v Spojených štátoch, pričom asi 80 % zásielok smeruje do Južnej Ameriky. Reflektuje to aj Dachser; podľa G. Griesa práve z Miami poskytuje svojim klientom riešenia leteckej a námornej prepravy, ako aj ich kombinácie s vnútroamerickou nákladnou dopravou.
Avšak zhruba 80 percent všetkých prepráv medzi USA a Mexikom sa uskutočňuje prostredníctvom kamiónov a železnice. „To nie je vždy ľahké, pretože sa často boríme s problémami infraštruktúry, komplikovanými colnými postupmi a dlhými zdržaniami na hraniciach,“ upozorňuje G. Gries. Ale vďaka spoločným iniciatívam ako „Unified Cargo Processing Program“ sa blýska na lepšie časy. Cieľom je zaviesť spoločné colné kontroly kamiónov, aby nezastavovali na obidvoch stranách hranice. Znížila by sa tak čakacia doba pri cezhraničnej preprave a zvýšila frekvencia vybavovania.
Výroba áut značky Range Rover v meste Itaiaia v brazílskom štáte Rio de Janeiro
Hľadajúca i tápajúca Brazília
Vedľa Mexika patrí i Brazília medzi hnacie motory Amerík, hoci jej vyhliadky výrazne poklesli. V rokoch 2004 až 2011 tu rástol hrubý domáci produkt v priemere o temer päť percent ročne – až do roku 2012, kedy sa ekonomika začala zadrhávať. V nasledujúcom roku sa ešte hovorilo o navýšení HDP približne o 2,3 %, ale rok 2014 bol prakticky nulový. Aj ďalšie dva roky boli poznamenané recesiou. Záchrana sa očakáva od programu multimiliardovej privatizácie, ktorý sa dotkne aj dopravných uzlov. Plán zahŕňa čiastočnú privatizáciu štyroch letísk vrátane Porto Alegre a Salvadora, rovnako ako centier prekládky obilia a prepravy plynu. Záujemcovia sa môžu hlásiť do tendrov na manažovanie diaľnic a vodných elektrární. Prezident Michel Temer, ktorý nastúpil po odvolaní Dilmy Rousseffovej, oznámil aj reformy dôchodkového systému, pracovného práva a ekonomiky.
G. Gries verí, že v Brazílii stále existujú dôvody na optimizmus. Prípravy na olympiádu podľa neho viditeľne – hoci stále nedostatočne – prispeli k zlepšeniu infraštruktúry v Rio de Janeiru a okolí. V najnovšom logistickom rebríčku Svetovej banky sa Brazília posunula o desať pozícií na 55. priečku. V kategórii infraštruktúra si polepšila o sedem bodov a je na 47. mieste. Na druhej strane, pretrvávajú závažné nedostatky, týkajúce sa efektivity dodávateľského reťazca. Podľa americkej poradenskej firmy Armstrong & Associates tvoria náklady na logistiku 11,6 % brazílskeho HDP. Pritom v USA je to 8,2 a v Nemecku 8,8 %. „Je tu veľký priestor na zlepšenie,“ uzatvára G. Gries.
Karl Fink, Dachser Magazin
