Prezidentka Slovenskej republiky dňa 3. augusta 2020 vetovala parlamentom schválenú novelu zákona č. 153/2002 Z. z. o prokuratúre. Prezidentka nesúhlasila s nasledovnými zmenami:
(i) novela založila fakticky disciplinárnu právomoc Národnej rade SR nad generálnym prokurátorom, avšak Ústava Slovenskej republiky zveruje túto právomoc výlučne Ústavnému súdu SR, čo podľa názoru prezidentky zakladá protiústavnosť tejto novely;
(ii) generálny prokurátor, ktorý nebol pred menovaním do funkcie generálneho prokurátora prokurátorom (advokát, sudca), automaticky po skončení tejto funkcie prestane byť prokurátorom Generálnej prokuratúry, čo podľa názoru prezidentky porušuje princíp nezávislého postavenia prokuratúry, pretože („neprokurátorský“) generálny prokurátor môže byť ovplyvňovaný tým, že po skončení funkcie príde o svoju prácu.
Prezidentka poukázala aj na zjavnú nesprávnosť schválenej novely, pretože tá predpokladala rozhodovanie Ústavného súdu SR v disciplinárnych veciach voči špeciálnemu prokurátorovi, avšak zo zákona má túto právomoc iba disciplinárna komisia Generálnej prokuratúry SR, a preto je táto časť schválenej novely v praktickej rovine nevykonateľná.
Rozhodnutie prezidentky vetovať uvedené časti schválenej novely zákona o prokuratúre bolo nepochybne správne. „Podľa môjho názoru však prezidentka mohla – a aj mala – vetovať taktiež ďalšie časti schválenej novely, ktoré sú rovnako problematické,“ konštatuje Martin Kluch, zakladajúci partner advokátskej kancelárie HKV.
Zmierniť podmienky pre povinné odvolanie
I. Povinné odvolanie špeciálneho prokurátora v prípade jeho odsúdenia za akýkoľvek trestný čin.
Parlament schválil v rámci novely zákona o prokuratúre tiež dôvody povinného odvolania špeciálneho prokurátora, medzi ktoré patrí aj odsúdenie za spáchanie akéhokoľvek trestného činu, a nie iba úmyselného.
Takéto nastavenie nie je štandardné, je veľmi prísne a bezdôvodné. Špeciálny prokurátor je tiež len človek a aj jemu sa môže prihodiť nešťastie, pri ktorom môže spáchať nedbanlivostný trestný čin – napríklad na lyžovačke zrazí iného lyžiara a ľahšie ho zraní alebo spôsobí dopravnú nehodu, pri ktorej sa ťažie zraní iný účastník cestnej premávky (spáchanie trestného činu ľahkého alebo ťažkého ublíženia na zdraví z nedbanlivosti, prípadne usmrtenia).
Štandardné nastavenie, ktoré je dôvodné, je také, ktoré spája stratu povolania iba v prípade spáchania úmyselného trestného činu. Toto nastavenie navyše platí nielen pri obdobných funkciách ako napr. ústavný sudca, ale taktiež v prípade rádových prokurátorov: „Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený pre úmyselný trestný čin“ (§ 15 ods. 2 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry).
Medzi spáchaním úmyselného trestného činu a nedbanlivostného trestného činu je zásadný rozdiel. Podľa môjho názoru takto prísne nastavenie porušuje ústavné princípy rovnosti a primeranosti.
Politické odvolávanie šéfa prokuratúry?
II. Odvolávanie generálneho/ špeciálneho prokurátora z dôvodu, že prestal vykonávať svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne.
Uvedený dôvod pre odvolanie generálneho/ špeciálneho prokurátora je nepochybne reakciou na nedávno zverejnenú nahrávku medzi bývalým generálnym prokurátorom a bývalým ministrom financií a jeho evidentným cieľom je umožniť „riešenie“ takejto situácie. Pre právnych laikov sa môže zdať takého riešenie ako správne a potrebné. Ani jedno z uvedeného však pravdou nie je.
Riešenie tejto situácie existuje a existuje veľmi dlho. Je ním disciplinárna zodpovednosť každého prokurátora. V prípade generálneho prokurátora vykonáva disciplinárnu právomoc Ústavný súd Slovenskej republiky, v prípade špeciálneho a radového prokurátora disciplinárna komisia zriadená na Generálnej prokuratúre SR.
Rovnako ako v pri navrhovanom „vykupiteľskom“ trestnom čine „ohýbania práva“, ktorý má trestať sudcov za svojvôľu, aj v tomto prípade sa prijíma nový, „spásonosný“ mechanizmus na riešenie konkrétneho problému, ktorý rieši aj situácie, keď sa nevyužíva dlhodobo existujúci mechanizmus tak, ako sa má.
Novým dôvodom pre odvolanie generálneho/ špeciálneho prokurátora sa daný problém určite nevyrieši. Dovolím si tvrdiť, že sa skôr zneužije – či je to riadny, čestný, nezávislý alebo nestranný výkon funkcie, bude na konci dňa záležať od predstaviteľov politickej moci, a to je veľmi nebezpečné, pretože sa to môže použiť ako prostriedok politického boja.
Oba problémy vyriešia iba riadne fungujúce inštitúcie (Generálna prokuratúra SR/ Ústavný súd SR) a riadne uplatňovanie štandardných právnych mechanizmov ochrany (včasné vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti). Nové právo a nové právne mechanizmy nám vôbec netreba.
Nový dôvod pre odvolanie generálneho/ špeciálneho prokurátora nie je nič viac ako „marketingový“ ťah na voličskú základňu, ktorý však vo svojom dôsledku veľmi znehodnocuje právne prostredie. Takýmto legislatívnym zmenám by sa mala vyspelá spoločnosť, organizovaná v právnom štáte, oblúkom vyhýbať.
Mgr. Michal Mikuš, advokát
Hamala Kluch Víglaský, s. r. o.
(Titulok a medzititulky doplnila redakcia)
