Agrárnu krajinu na Slovensku treba zmeniť, apeluje minister. Veľké plochy jej neprospievajú

Autor MPRV SR august 2020 -
Agrárnu krajinu na Slovensku treba zmeniť, apeluje minister. Veľké plochy jej neprospievajú Pixabay / Walkers.sk

Zlepšenie úrodnosti, biodiverzity a vodozádržnosti si žiada rozčlenenie veľkých parciel, striedanie plodín a budovanie krajinných prvkov.

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský vyzval všetkých slovenských farmárov na vážnu zmenu agrárnej krajiny, ktorá by mala byť prínosom pre celú spoločnosť.

„Majte na mysli pôdu, ktorá vám umožňuje vyrábať vaše produkty. Teraz, keď prichádza doba osevných postupov, zakladania novej úrody na budúci rok, osievajte tak, aby parcely s jednou plodinou neboli väčšie ako 50 hektárov a v prípade plôch ohrozených eróziou pôdy to nebolo viac ako 30 hektárov,“ odporučil minister počas jedného z výjazdov.

Poľnohospodárov vyzval, aby jednotlivé parcely oddeľovali striedaním plodín, vysádzaním biopásov, stromoradí či alejí. Mali by vytvárať vetrolamy, vodozádržné prvky a ďalšie prospešné opatrenia pre krajinu. „Ak bude ochota farmárov pestovať pestrejšiu skladbu plodín, zvýši sa aj naša sebestačnosť,“  konštatoval Ján Mičovský.

Začať už túto jeseň

Slovenské polia sú už roky príliš uniformné a prevláda na nich pestovanie monokultúr na veľkých výmerách – obilia, repky či kukurice. Približne 516 700 ha výmery ornej pôdy z celkovej výmery 1,3 mil. ha je obhospodarovaných v celkoch väčších ako 50 hektárov. Cieľom ministerstva je zmena „farieb“ krajiny a zlepšenie biodiverzity.

„Chceme, aby poľnohospodári už pri oseve ozimín použili systém zmenšovania parciel osiatych jednou plodinou. Naším cieľom je zlepšiť naše prostredie a upraviť osevné postupy, čím by poľnohospodári prispeli k zvýšeniu kvality života v krajine,“ uviedol Martin Nevolný, generálny riaditeľ sekcie poľnohospodárstva MPRV SR.

Zvýšenie rôznorodosti pestovaných plodín sa podľa neho dosiahne podporou živočíšnej výroby. „Už teraz máme nástroje na zlepšenie biodiverzity v krajine napríklad greening,“ dodal generálny riaditeľ. 

Vzťah k pôde

Podľa rezortu je dôležité pôde vrátiť to, čo z nej berieme a do krajiny investovať tak, aby ju bolo možné zachovávať aj pre budúce generácie zdravú, kvalitnú a úrodnú. Pôda je živý organizmus, nenahraditeľné bohatstvo národa, a tak by k nej mali obhospodarovatelia aj pristupovať. Rozčlenenie veľkých parciel, najmä parciel s výmerou nad 50 ha, na poľnohospodárske parcely s menšou výmerou je jedným z predpokladov pre zlepšenie štruktúry pôdy, úrodnosti pôdy a predovšetkým k rastu biodiverzity a dôležité pre udržanie vody v krajine.

Minister Mičovský predniesol výzvu farmárom počas návštevy na salaši v Pružine pri Považskej Bystrici. Prevádzka, ktorá sa zameriava na chov oviec, pestovanie maku a ďalších plodín a tiež ich spracováva, podľa neho reprezentuje ideu slovenského poľnohospodárstva a spojitosti prvovýroby s finalizáciou produktov.

„Chceme mať poľnohospodárov, ktorí budú prispievať k obžive slovenského obyvateľstva, ktorí budú prínosom pre Slovensko. Poľnohospodárov, akých vidíme aj dnes tu v Pružine. Pre takýchto poľnohospodárov so zemou za nechtami urobím všetko, čo bude v mojich silách,“ uviedol šéf agrorezortu.

Ekologické akcenty

Prvky zelene prinesú lepšie výsledky v boji proti klimatickým zmenám, ktoré už dnes výrazne ovplyvňujú aj slovenské pôdohospodárstvo. Prevencia je aj v tomto prípade nevyhnutná.

Zmenšenie veľkých poľnohospodárskych parciel umožňuje vytvorenie medzí, stromoradí a biokoridorov. Vznik týchto krajinných prvkov je plne v súlade s krížovým plnením. Krajinné prvky súčasne vytvárajú stabilné oblasti ekologického záujmu (OEZ) v rámci poľnohospodárskych postupov, prospešných pre klímu a životné prostredie. Tieto plochy sa môžu zaradiť do povinnej výmery 5 % OEZ, čo súčasne s diverzifikáciou plodín napĺňa požiadavky greeningu.

Medze a stromoradia navyše plnia tieto funkcie:

  • pôdoochrannú – ochrana pôdy pred vonkajšími deštrukčnými procesmi, akými sú vodná a veterná erózia (zvetrávanie), snehové lavíny, zosuvy a pod.,
  • hydrickú – vplyv na hospodárenie s vodou, napríklad reguláciou vsakovania atmosférických zrážok a vyrovnávaním celkovej bilancie vody v prírode,
  • klimatickú – vplyv na mikroklímu prostredia, napríklad znižovaním výparu z pôdy, znižovaním transpirácie, zvyšovaním relatívnej vzdušnej vlhkosti, zvyšovaním kondenzácie vodných pár, zmierňovaním teplotných extrémov, priaznivým pôsobením na prúdenie vzduchu, zachytávaním prachu a pod.,
  • biotickú – zachovanie rozmanitosti rastlín, živočíchov, mikroorganizmov a vytvorenie podmienok pre ich existenciu vhodnými vegetačnými úpravami a formáciami.

Prispôsobiť aj potrebám poľovníkov

Ján Mičovský zároveň poukázal aj na potrebu spolupráce poľnohospodárov s poľovníkmi. Aj v boji s obrovským problémom, akým je africký mor ošípaných, komplikujú obrovské výmery niektorých plodín snahu poľovníkov o znižovanie počtov diviačej zveri.

Je v záujme samotných poľnohospodárov, ak chcú jednak znížiť škody, ktoré im zver spôsobuje, ako aj ochrániť chovy ošípaných, aby pristúpili k prekoseniu parciel s vysokými plodinami.

Je dôležité, aby poľnohospodári po dohode s poľovníkmi vytvorili v poraste prieseky, na ktorých by mohli poľovníci intenzívne a efektívne loviť zver, ako aj aby v kontakte s lesom siali nízko rastúce porasty.

Zákonom či dobrovoľne

MPRV SR plánuje obmedzenie výmery pestovania monokultúr zaradiť aj do legislatívy a zároveň chce motivovať poľnohospodárov k týmto krokom podpornými mechanizmami.

Vedenie rezortu však verí, že sa nájde dostatok poctivých poľnohospodárov už dnes a dobrovoľne ukážu, že im na tejto krajine záleží a myslia aj na budúcnosť.

TS MPRV SR / SK

zips 4850255 1920

 

Partneri

SOPK

lexikon logo cervene hlavicka KK blue1

Fijet logo