Európska komisia (EK) predložila akčný plán pre kritické suroviny, zoznam kritických surovín z roku 2020 a prognostickú štúdiu o kritických surovinách pre strategické technológie a sektory s výhľadom do rokov 2030 a 2050.
Maroš Šefčovič, podpredseda pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad, vysvetlil: „Bezpečné a udržateľné dodávky surovín sú predpokladom odolného hospodárstva. Len na batérie do elektrických automobilov a uskladňovanie energie bude napríklad Európa do roku 2030 potrebovať osemnásťkrát viac a do roku 2050 šesťdesiatkrát viac lítia. Ako vyplýva z našej prognózy, nemôžeme dovoliť, aby sa súčasné spoliehanie sa na fosílne palivá nahradilo závislosťou od kritických surovín.“
Plán na zabezpečenie budúcnosti
Akčný plán pre kritické suroviny sa zameriava na súčasné a budúce výzvy a navrhujú sa v ňom opatrenia na zníženie závislosti Európy od tretích krajín. Má sa to dosiahnuť prostredníctvom diverzifikácie dodávok z primárnych aj sekundárnych zdrojov a zlepšenia efektívnosti využívania a obehovosti zdrojov. Súčasne podporuje zodpovedné získavanie zdrojov na celom svete.
Opatreniami EK sa podporí prechod EÚ na ekologické a digitálne hospodárstvo. Zároveň sa posilní odolnosť Európy a zaistí otvorená strategická autonómia v oblasti kľúčových technológií potrebných na takýto prechod.
Zoznam kritických surovín sa podľa EK aktualizoval tak, aby odrážal zmenený hospodársky význam a výzvy v oblasti dodávok na základe ich priemyselnej využiteľnosti. Obsahuje 30 kritických surovín. Lítium, ktoré má zásadný význam pre prechod na elektromobilitu, sa do zoznamu pridalo po prvýkrát.
Suroviny v tretích krajinách
Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton uviedol: „Na to, aby Európa stála na čele zelenej a digitálnej transformácie a zostala prvým priemyselným kontinentom na svete, sa nemožno zaobísť bez viacerých surovín. Nemôžeme si dovoliť plne sa spoliehať na tretie krajiny a v prípade niektorých prvkov vzácnych zemín dokonca len na jednu krajinu.“
Zásoby mnohých kritických surovín sú vysoko koncentrované. Napríklad Čína poskytuje 98 % dodávok prvkov vzácnych zemín (REE), Turecko 98 % dodávok boritanov do EÚ a Južná Afrika zabezpečuje 71 % potrieb platiny v EÚ a ešte vyšší podiel skupiny kovov platiny – irídia, ródia a ruténia. Dodávky hafnia a stroncia pre EÚ zabezpečuje vždy len jedna spoločnosť sídliaca v EÚ.
Kritické suroviny podľa EÚ
- antimón
- barit
- berýlium
- bizmut
- boritan
- kobalt
- koksovateľné uhlie
- fluorit
- gálium
- germánium
- hafnium
- ťažké vzácne zeminy
- ľahké vzácne zeminy
- indium
- horčík
- prírodný grafit
- prírodná guma
- niób
- skupina kovov platiny
- fosforit (fosfátová hornina )
- fosfor
- skandium
- kovový kremík
- tantal
- volfrám
- vanádium
- bauxit (pridaný v r. 2020)
- lítium (pridané v r. 2020)
- titán (pridaný v r. 2020)
- stroncium (pridané v r. 2020)
„Diverzifikáciou dodávok z tretích krajín a rozvojom vlastných kapacít EÚ v oblasti ťažby, spracovania, recyklácie, rafinácie a separovania prvkov vzácnych zemín môžeme dosiahnuť väčšiu odolnosť a udržateľnosť,“ uviedol ďalej eurokomisár T. Breton. „Vykonávanie opatrení, ktoré dnes navrhujeme, si bude vyžadovať spoločné úsilie priemyslu, občianskej spoločnosti, regiónov a členských štátov. Vyzývame členské štáty, aby do svojich národných plánov obnovy zahrnuli investície do kritických surovín.“
Najväčší dodávatelia jednotlivých CRM do EÚ
*Podiel na celosvetovej produkcii
Cieľom akčného plánu pre kritické suroviny je:
- vytvoriť odolné hodnotové reťazce pre priemyselné ekosystémy EÚ,
- znížiť závislosť od kritických primárnych surovín prostredníctvom obehového využívania zdrojov, udržateľných výrobkov a inovácií,
- posilniť získavanie surovín z domácich zdrojov v EÚ,
- diverzifikovať získavanie zdrojov z tretích krajín a odstrániť narušenia medzinárodného obchodu pri plnom dodržiavaní medzinárodných záväzkov EÚ.
Opatrenia a zámery
V záujme dosiahnutia uvedených cieľov sa v oznámení EK uvádza desať konkrétnych opatrení. Komisia v nadchádzajúcich týždňoch vytvorí Európsku alianciu pre suroviny. Spojením všetkých relevantných zainteresovaných strán sa aliancia v prvom rade zameria na najnaliehavejšie potreby, konkrétne na zvýšenie odolnosti EÚ v hodnotových reťazcoch prvkov vzácnych zemín a magnetov, keďže je kľúčová pre väčšinu priemyselných ekosystémov EÚ, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, obrana a vesmír. Neskôr by aliancia mohla rozšíriť svoju činnosť o riešenie ďalších potrieb týkajúcich sa kritických surovín a základných kovov.
S cieľom lepšie využívať domáce zdroje bude Komisia spolupracovať s členskými štátmi a regiónmi na identifikácii ťažobných a spracovateľských projektov v EÚ, ktoré možno zrealizovať do roku 2025. Mimoriadny dôraz sa bude klásť na oblasti ťažby uhlia a iné transformujúce sa regióny, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať odborným znalostiam a zručnostiam v oblasti ťažby a spracovania surovín.
Komisia bude podporovať využívanie svojho programu pozorovania Zeme Copernicus s cieľom zlepšiť prieskum zdrojov, prevádzkové činnosti a environmentálne manažérstvo po ukončení ťažby. Program Horizont Európa bude zároveň podporovať výskum a inovácie, najmä v oblasti nových technológií ťažby a spracovania, nahrádzania a recyklácie.
Zelená dohoda, recyklácia a partnerstvá
Ďalšie opatrenia budú v súlade s európskou zelenou dohodou zamerané na obehovosť a udržateľnosť hodnotového reťazca surovín. Komisia preto do konca roka 2021 vypracuje kritériá udržateľného financovania pre banský a ťažobný priemysel.
Zmapuje aj potenciál sekundárnych kritických surovín zo zásob a odpadu EÚ s cieľom identifikovať do roku 2022 životaschopné projekty zamerané na obnovu.
Komisia bude rozvíjať strategické medzinárodné partnerstvá s cieľom zabezpečiť dodávky kritických surovín, ktoré nie sú v Európe dostupné. V roku 2021 sa začnú pilotné partnerstvá s Kanadou, so zainteresovanými krajinami v Afrike a susednými krajinami EÚ. V rámci týchto a iných fór medzinárodnej spolupráce bude Komisia presadzovať udržateľné a zodpovedné ťažobné postupy a transparentnosť.
Súvislosti
Bezpečnosť dodávok surovín pre európsky priemysel je dlhodobým problémom. EÚ hľadala spôsoby, ako ju riešiť, od zriadenia skupiny pre dodávky surovín v 70. rokoch 20. storočia až po spustenie iniciatívy v oblasti surovín v roku 2008. V tejto iniciatíve sa stanovuje stratégia na zníženie závislosti priemyselných hodnotových reťazcov a spoločenského blahobytu od neenergetických surovín diverzifikáciou zdrojov primárnych surovín z tretích krajín, posilnením získavania surovín z domácich zdrojov a podporou dodávky druhotných surovín prostredníctvom efektívneho využívania zdrojov a obehovosti.
V európskej zelenej dohode a novej priemyselnej stratégii EÚ sa uznáva, že prístup k zdrojom je strategickou bezpečnostnou otázkou pre úspešnosť zelenej a digitálnej transformácie.
Kríza spôsobená koronavírusom v súčasnosti vedie k tomu, že mnohé časti sveta kriticky skúmajú spôsob, akým organizujú svoje dodávateľské reťazce, najmä ak ide o verejnú bezpečnosť alebo strategické sektory. V pláne obnovy, ktorý navrhla Komisia, sa kladie dôraz na budovanie ekologickejšej, digitálnejšej a odolnejšej Európy. Európa by sa preto mala usilovať o rozvoj otvorenej strategickej autonómie a diverzifikáciu dodávok surovín.
ZEK
Potenciál ťažby kritických surovín v EÚ
Zdroj: Správa EK pre EP o CRM, 2020
Ďalšie informácie
- Odolnosť v oblasti kritických surovín: zmapovanie cesty k väčšej bezpečnosti a udržateľnosti
- Kritické materiály pre strategické technológie a sektory v EÚ – prognostická štúdia
- Otázky a odpovede k oznámeniu o kritických surovinách
- Informačný prehľad o akčnom pláne pre kritické suroviny
- Európska zelená dohoda
- Európska priemyselná stratégia
- Webové sídlo GR GROW venované kritickým surovinám
- Webové sídlo Spoločného výskumného centra venované informačnému systému pre suroviny
