Je rok 1954. Marilyn Monroe sa práve vydala za Joea DiMaggia, Elvis Presley v Memphise nahráva „That’s All Right“ a „Blue Moon of Kentucky“ a Walt Disney je v záverečnej fáze výstavby svojho prvého zábavného parku v Kalifornii.
Zatiaľ čo krajina prechádza povojnovým boomom, v Illinois sa 52-ročný podnikateľ Raymond Kroc snaží zarábať na živobytie ako obchodný cestujúci pre výrobcu mixérov. Hlavným produktom je päťosový multimixér na výrobu mliečnych koktailov v populárnych drive-in reštauráciách, ktoré si Američania v tomto čase veľkých áut skutočne užívajú.
Od Michiganu k Pacifiku
Kým sa Ray trápi s predajom na svojich každodenných cestách po Stredozápade, jeho svedomitá manželka Ethel vedie domácnosť blízko Chicaga. Po dlhé roky je svojmu mužovi oporou, no je tiež nespokojná s tempom jeho života na cestách – a so vzdušnými zámkami jeho nevydarených špekulatívnych obchodov.
Ray sa raz dopočuje, že ďaleko na západe, v kalifornskom San Bernardine, si nejaká drive-in reštaurácia objednala hneď šesť multimixérov. To ho zaujme: čo za podnik by mohol potrebovať robiť 30 koktailov naraz? A tak sa vydáva na stretnutie s bratmi Dickom a Macom McDonaldovcami, ktorí prevádzkujú v meste veľmi obľúbený hamburgerový kiosk.
Raya po firme prevedú a jemu sa rozsvieti v hlave; je si istý, že radikálny koncept McDonaldovcov, v ktorom príprava jedla pripomína Fordovu montážnu linku, má obrovský potenciál. Takéto fastfoodové reštaurácie ponúkajúce obmedzený, ale vysoko kvalitný sortiment, treba rozšíriť po celých Štátoch, musia byť na každej „Main Street“ od pobrežia k pobrežiu, tak ako sú na nich kostoly a budovy súdu.
Výrobná linka McDonald's
Bratia McDonaldovci pracovali pred svojou reštauratérskou kariérou v Hollywoode ako šoféri nákladných áut pre spoločnosť Columbia Pictures. Chceli sa však stať vlastnými pánmi a vstúpili do brandže stravovania; otvorili si stánok s hot dogmi na predmestí Arcadia. Odtiaľ viedla ich cesta k prvému McDonaldu v neďalekom San Bernardine; jeho 27-položkové menu zahŕňalo každé predstaviteľné jedlo.
Išli však ďalej – v snahe šetriť náklady vytvorili revolučný systém, ktorý nazvali „speedee“. V tej dobe „drive-in“ reštaurácie zväčša rozširovali svoje menu; McDonaldovci ho však, naopak, zredukovali na niekoľko najpredávanejších položiek - tých, ktoré sa predávali najlepšie.
Väčšina ľudí kupovala tri veci: hamburgery, hranolčeky a nealko nápoje. Aby dostali svoje jedlo rýchlo, v mcdonaldovskej kuchyni musela byť jeho príprava vysoko synchronizovaným „tancom“ rýchlosti a účinnosti. To bolo možné vďaka racionálnemu usporiadaniu zariadenia, ktoré si sami vyvinuli.
Zlatý oblúk ako ikona doby a biznisu
Spočiatku si McDonaldovci najali Raya Kroca ako franšízingového agenta. Ako skúsený obchodník mal zmysel pre efekt; jednou z prvých vecí bolo, že keď uvidel Dickov návrh veľkých zlatých oblúkov pre exteriéry ich prevádzok, trval na tom, že musia byť súčasťou každej. Reštaurácie McDonald's mali predstavovať ikonické miesto, ktoré vyčnieva nad okoloidúcimi ľuďmi ako žiariaca gloriola. Zlaté oblúky boli ako pop-artový maják a okamžite sa stali rozpoznateľným a všadeprítomným symbolom – podobne ako fľaša Coca-Coly alebo plechovka Campbellovej polievky.
Po návrate do Chicaga začal Ray Kroc s náborom množstva franšízistov, aby si každý mohol otvoriť svoj vlastný McDonald's. Sám otvoril v krátkom čase v Chicagu a okolí 13 prevádzok. Prenikal ďalej na Stredozápad a jeho plány predpokladali expanziu po celých USA. Po rokoch driny sa veci pre tohto vytrvalého podnikateľa začali vyvíjať dobre.
Pozemky, až potom burgery
Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Napriek tomu, že franšízované reštaurácie boli populárne a navštevované, Ray nezvládal splácať úvery. Frustrovala ho aj na jeho vkus stále pomalá expanzia a rigidné obmedzenia, ktoré bratia McDonaldovci vyžadovali, pokiaľ išlo o prevádzku reštaurácií s ich menom. Kroc mal pre firmu väčšiu víziu – víziu globálnej dominancie; v tej ho však dvaja malomestskí výrobcovia hamburgerov už len brzdili.
Riešenie sa objavuje po stretnutí s finančníkom Harrym Sonnebornom. Ukázal nový smer: ak by bol McDonald's viac realitnu firmou ako len reštauračným biznisom, môže zarobiť oveľa viac. Myšlienka bola jednoduchá: Ray bude kupovať a vlastniť pozemky pod predajňami McDonald's a franšízisti si ich budú musieť prenajímať od neho. Znamená to stabilnejší tok príjmov – a navyše, práva Dicka a Maca McDonaldovcov sa vzťahujú len na vnútro reštaurácie, nie na pozemok.
„Dog eat dog“ – toto tvrdé heslo amerického biznisu si osvojil aj Ray Kroc a povedal ho aj svojim menej šikovným spoločníkom, keď ich vyhadzoval z firmy nesúcej ich meno (pravda, vyplatil im odstupné 2,7 milióna dolárov). „Zakladateľ“ vykúpil ich podiel v McDonald's v roku 1961.
Ray Kroc ďalej pokračoval v budovaní impéria rýchleho občerstvenia, ktoré ho urobilo legendou už počas jeho života. Tento podnikateľ s českými koreňmi zomrel v roku 1984 ako miliardár. Režisér John Lee Hancock nakrútil v roku 2016 film s názvom Zakladateľ (The Founder) o kľúčových udalostiach života R. Kroca.
FF
