Sama o sebe je táto stopa neškodná, no informácie z nej môžu poslúžiť kyberútočníkom napr. pri tvorbe falošných profilov vydávajúcich sa za iné osoby, či pri kyberšikane. Ako toto riziko minimalizovať?
Príklady zneužitia
Digitálna stopa je súbor dát a informácií, ktoré vytvárame pri našich aktivitách na internete: od otvorenia Facebooku či Instagramu cez prezeranie e-shopov, sledovanie videí až po objednávky jedál prostredníctvom donáškovej služby.
Táto stopa môže byť úplne neškodná, no môže nám aj poškodiť. V extrémnych prípadoch sa môže stať napríklad dôvodom na zamedzenie štúdia na výberovej škole či zámienkou pre neprijatie do zamestnania.
„Môže tiež poslúžiť kyberútočníkom na vytvorenie falošnej identity, kopírujúcej vaše správanie, aby od vás či vašich blízkych vylákali prístupové heslá alebo financie,“ vysvetľuje Vladimír Palečka, expert na kyberbezpečnosť spoločnosti Aliter Technologies.
„Takéto falošné profily môžu v našom mene pýtať rôzne citlivé údaje, dostať sa napríklad do nášho bankového účtu a spôsobiť tak nemalú škodu. Digitálna stopa je častokrát i zdrojom kyberšikany, keď útočník vydiera používateľa pod hrozbou zverejnenia intímnych informácií,“ dodáva.
Aktívna i pasívna
Na digitálnej stope je najhoršie to, že je trvalou a nezmazateľnou súčasťou našej online prezencie. V prípade, že jej nevenujeme pozornosť, môže ovplyvniť aj náš život. V rámci stopy totiž zanechávame dva typy informácií – pasívnu a aktívnu digitálnu stopu.
Pasívnu stopu tvoria dáta, ktoré zanechávame v online svete nevedome. Zväčša ide o informácie o tom, z akého zariadenia sa pripájame, aký operačný systém používame, aká je naša IP adresa, typ prehliadača či približná lokalita.
Aktívnu digitálnu stopu tvoria často zaujímavejšie dáta, ktoré zverejňujeme o sebe vedome: naše názory a záujmy, vek, deň narodenín, trvalé bydlisko, fotografie, informácie o rodine, históriu vyhľadávania a pod. Všetko sú to údaje, ktoré zväčša dobrovoľne umiestňujeme na sociálne siete či do verejných profilov pod rôznymi registráciami.
Opatrnosť, opatrnosť...
Digitálna stopa pritom nie je súkromná. Práve naopak – mnohé spoločnosti zbierajú informácie o svojich návštevníkoch, aby lepšie poznali zákazníkov a efektívnejšie na nich cielili reklamu.
V. Palečka upozorňuje: „Mnohí z nás sa stretli so situáciou, keď na webe niečo hľadali a po chvíli sa im začali na monitore zobrazovať reklamy s ponukami na hľadaný tovar. To je ten lepší príklad neškodného využitia digitálnej stopy. Aby sme sa chránili pred jej zneužitím, mali by sme si rozmyslieť, čo o sebe publikujeme na sociálnych sieťach, aké informácie dávame do online priestoru a či by nemohli byť zdrojom pre kyberútočníkov.“
Ako sa čo najlepšie brániť
Ak sa chceme brániť zneužitiu našej digitálnej stopy, mali by sme v prvom rade triediť informácie o nás, ktoré sa dostávajú do prostredia internetu.
Odborníci z Aliter Technologies radia, aby sme sa predovšetkým postarali o nastavenie súkromia na sociálnych sieťach, aby sme pravidelne mazali históriu nášho prehliadania – špeciálne na počítačoch a zariadeniach, ktoré nie sú našimi súkromnými – a aby sme prehliadali stránky anonymizovane (takýto mód dnes ponúka takmer každý internetový prehliadač).
„Pokročilejšou možnosťou je využiť anti-trackingové nástroje, ktoré softvéru zamedzujú sledovať a zaznamenávať naše kroky,“ uzatvára V. Palečka.
AT
