Tridsať rokov V4 v číslach: najviac poskočilo Poľsko, na čele zostávajú Česi

Cieľ sa všetkým krajinám – Poľsku, Česku, Slovensku a Maďarsku – podarilo naplniť. Kým pred tridsiatimi rokmi dosahovali iba pätinu až tretinu úrovne západnej Európy, dnes sa dostali na 70 – 90 % priemeru EÚ. Ukazuje to analýza brokerskej spoločnosti CapitalPanda.

„Všetky ekonomiky V4 sa k priemeru EÚ v životnej úrovni úspešne priblížili. Najväčší skok za 30 rokov urobilo Poľsko. Česko si zasa v HDP na osobu vo vzťahu ku kúpnej sile obyvateľstva udržalo postavenie jednoznačne najvyspelejšej ekonomiky regiónu,“ okomentoval makroekonomické dáta analytik spoločnosti Jozo Perić.

Transformačný šok a prepad ekonomiky

Krajiny V4 za ostatných tridsať rokov zažili tri rozhodujúce udalosti: rozpad Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (akejsi sovietskej obdoby Európskeho hospodárskeho spoločenstva), hospodársku transformáciu smerom k trhovej ekonomike a vstup do Európskej únie. Ak vezmeme do úvahy odlišné štartovacie pozície a prvky ekonomickej transformácie v jednotlivých štátoch, môžeme vyvodiť, že do cieľa dorazili v porovnateľnej kondícii.

Začiatkom 90. rokov sa v každej krajine regiónu odohrával zásadný politický boj o podobu a priebeh ekonomickej transformácie. V Československu a Poľsku získal politickú podporu šokový scenár, tvárami ktorého sa stali Václav Klaus a Leszek Balcerowicz. Zmena mala prebehnúť rýchlo, aj za cenu výrazného krátkodobého hospodárskeho prepadu.

Maďarsko sa vydalo cestou postupnej transformácie, napokon však zmenilo stratégiu a pod vedením ministra financií Lajosa Bokrosa uverilo v rýchlu realizáciu potrebných reforiem.

Všetky zmienené ekonomiky bez výnimky zažili počiatočný šok – ich výkonnosť sa v roku 1991 prepadla dvojciferným tempom (s výnimkou Poľska, ktorého HDP kleslo iba o 7 %). Členské krajiny skupiny si tak uvedomili potrebu budovať obchodné vzťahy prakticky od začiatku. V roku 1992 podpísali dohodu o vzniku CEFTA – Stredoeurópskej zóny voľného obchodu. V ďalších rokoch sa k nej pridali aj členovia mimo zoskupenia V4: Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko a ďalší.

Česi predbehli susedov, do EÚ však celá V4 vstúpila súčasne

Po počiatočnom šoku sa ekonomiky zoskupenia na pozadí prebiehajúcich hospodárskych reforiem začali zotavovať. „Premiantom sa stala Česká republika, ktorá, rozdiel od ostatných, sa vyznačovala nízkou nezamestnanosťou a prijateľnou mierou inflácie. Poľsko a Maďarsko, naopak, v počiatočných rokoch sužovala inflácia v rade niekoľko desiatok percent ročne a tiež nezamestnanosť, ktorá presiahla desať percent. Do klubu dvojcifernej nezamestnanosti sa zaradilo tiež Slovensko,“ konštatoval J. Perić.

Istý obrat nastal po roku 1997, kedy česká ekonomika prechádzala prvou potransformačnou recesiou, kým ostatné krajiny V4 už také vážne problémy nepociťovali. Postupne sa začali dostávať do makroekonomickej rovnováhy a dokončovali nutné reformy, ktoré boli podmienkou vstupu do EÚ.

I keď sa zdalo, že ČR sa do elitného európskeho klubu dostane najrýchlejšie zo všetkých postkomunistických štátov, napokon sa EÚ v roku 2004 rozšírila hneď o desať krajín, medzi ktorými boli všetci členovia V4. Vrátane Slovenska, kde sa pod vedením premiéra Vladimíra Mečiara reformný proces načas zabrzdil. Vládny kabinet, ktorý po ňom nastúpil v roku 1998, však dokázal toto manko stiahnuť. Vstupom do EÚ – ktorá je sama o sebe zónou voľného obchodu – zaniklo krajinám V4 členstvo v CEFTA.

Slovensko ako jediné prijalo euro

Z hospodárskeho hľadiska možno dnes o krajinách skupiny povedať, že sú štandardnými trhovými ekonomikami s relatívne vysokou životnou úrovňou, stabilnou cenovou hladinou a pomerne solídnym stavom pracovného trhu. Zaujímavé je, že Slovensko – ako jediná krajina V4 – prijalo jednotnú európsku menu, kým ostatné štáty si zatiaľ držia svoje národné meny. A s ohľadom na úplne iné aktuálne problémy je pravdepodobné, že toto sa hneď tak nezmení.

Vyšehradská dohoda po vstupe jej signatárov do EÚ pokračovala ďalej a trvá dodnes. Jej význam je v súčasnosti politický. Členské krajiny sa naďalej stretávajú na pravidelných samitoch a rokujú o spoločnom postupe pri presadzovaní svojich európskych záujmov. Nie vždy sa to darí, inokedy je zasa ich postoj jednotný.

IS

Porovnanie makroekonomických ukazovateľov krajín V4

Zdroj: Svetová banka, Eurostat, Centrum pre ekonomiku a politiku