V priebehu roka od príchodu pandémie vrátane niekoľkých mesiacov rekordnej úmrtnosti sa koronavírusom nakazilo asi 13,6 percenta ľudí na Slovensku. Skoro sedem percent ľudí pozná blízkeho človeka, ktorý na koronavírus zomrel. Táto skúsenosť je spojená s väčším obmedzením kontaktov, nie však s vyššou ochotou sa dať zaočkovať. To sú zistenia ôsmej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorý iniciuje Slovenská akadémia vied, MNFORCE a Seesame.
Z výsledkov výskumu realizovaného na konci marca (24. – 27. 3) vyplýva, že osobnú skúsenosť alebo skúsenosť z bezprostredného okolia s koronavírusom majú už takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska, pričom na prelome januára a februára disponovala takou skúsenosťou len približne polovica respondentov.
Na konci marca osobne ochorenie COVID-19 zažilo 13,6 percenta respondentov, kým na prelome januára a februára to bolo len 8,3 percenta. V aktuálnom výskume uvádzali osobnú skúsenosť s koronavírusom častejšie muži (16,5 %) ako ženy (10,8 %).
Osobná skúsenosť
Vo výskume bola otázka na to, ako toto ochorenie prebiehalo. V prípade, že respondent poznal vo svojom okolí viacerých ľudí, ktorí sa koronavírusom nakazili, prípadne ochorenie zažil sám, mal uviesť, aký najťažší priebeh ochorenia sa v jeho okolí vyskytol.
Takmer sedem percent respondentov uviedlo, že člen ich domácnosti alebo blízky známy/kamarát na koronavírus zomrel. Ďalších takmer deväť percent respondentov pozná člena domácnosti alebo blízkeho známeho či kamaráta, ktorého s koronavírusom hospitalizovali.
Berieme si ponaučenie?
Ľudia, ktorí vo svojom okolí poznajú niekoho, kto na koronavírus zomrel, častejšie uvádzajú, že úplne obmedzili stretávanie sa s ľuďmi mimo svojich domácností. Naopak, ľudia, ktorí nepoznajú nikoho, kto sa koronavírusom nakazil, deklarujú nižšiu mieru obáv. Podľa autorov výskumu je však súvislosť medzi osobnou či sprostredkovanou skúsenosťou s vážnym priebehom ochorenia s obavami z epidémie a ochotou dať za zaočkovať slabá.
„Je zaujímavé, ako slabo súvisí osobná skúsenosť so smrťou alebo závažným priebehom ochorenia so správaním sa počas pandémie a postojmi k očkovaniu. Toto zistenie naznačuje, že naše vnímanie pandémie je výsledkom komplexnejšieho posudzovania, ktoré prebiehalo počas celého trvania pandémie a väčšinou ho nezmenila ani tragická udalosť v našom okolí,“ uviedol Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Projekt mapuje pohľad na pandémiu
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci minulého roka. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE a komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020, na prelome januára a februára a v marci 2021.
Dáta zo série výskumov Ako sa máte, Slovensko? budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát.
ML
