Veterná energia je celosvetovo najlacnejší zdroj elektriny a veľa štátov si túto skutočnosť uvedomuje, keďže majú signifikantné podiely veternej energie vo svojich energetických mixoch. Energia vyrobená z vetra je čistá a jej uhlíková stopa patrí medzi najnižšie vôbec.
Veterné parky sa budujú mimo osídlených oblastí, stimulujú rozvoj infraštruktúry, vytvárajú nové pracovné miesta a pomáhajú rozvoju samospráv.
V súčasnej dobe máva jedna turbína výkon 5 až 6 MW, čo znamená že na veterný park stačí zopár vhodne rozmiestnených turbín. Turbíny navyše pracujú vo výške 150 až 200 metrov, čím nepredstavujú prekážku pre činnosti na zemi. Už postavená elektráreň dokáže fungovať dlhé desaťročia, vymieňajú sa len jednotlivé komponenty.
Vietor je dostupný zdroj energie, no rizikom rozvoja je náročná príprava. Investor musí zvážiť lokality, kde je dostatočne vysoká veternosť. Určeniu lokality predchádzajú dlhodobé merania a modelovania.
Proces si vyžaduje zapojenia rôznych expertov a vypracovanie viacerých analýz. Po dlhej a náročnej príprave je už následná realizácia rýchla a jedna turbína sa dá uviesť do prevádzky do dvoch mesiacov.
Zapojenie samospráv
Základom pre úspešný rozvoj akejkoľvek zelenej energie je dostatočná informovanosť obyvateľstva. Ľudia musia poznať výhody, no zároveň chápať aj negatíva. Tie sa môžu objaviť napríklad pri posudzovaní vplyvu na životné prostredie.
Tu by mal skúsený investor dopredu vedieť medze a limity vybranej oblasti a poznať environmentálne kritériá, ktoré musí dodržať.
Jedným z troch dôležitých partnerov pri realizácii nových projektov sú samosprávy. Na Slovensku sú oslovované investormi a novým iniciatívam sú vo všeobecnosti otvorené. Problémom však je nedostatok informácií a skúseností.
„Samosprávam chýbajú odporúčania zo strany ministerstva hospodárstva, aby sa vedeli zorientovať v ponukách a reagovať na občas dokonca až protichodné argumenty konkurujúcich si investorov,“ približuje Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ kancelárie ZMOS.
Územné plánovanie môže urýchliť rozvoj
„Pri schvaľovaní projektov je potrebné dosiahnuť politickú dohodu v zastupiteľstve. Najlepšou cestou je osveta. Poslancom zastupiteľstiev je potrebné vysvetliť všetky benefity a faktami vyvrátiť akékoľvek obavy. Prvé úspešné projekty budú poskytovať aj pekné príklady pre ďalšie samosprávy a šírenie informácií bude o niečo jednoduchšie,“ myslí si M. Kaliňák.
Ak budú samosprávy dostatočne informované, budú môcť zvažovať iniciatívy aj zo svojej strany. V západných krajinách, kde samosprávy rozumejú potenciálu regiónu aj obnoviteľným zdrojom, sú takéto aktivity bežnou praxou. Zástupcovia myslia dopredu a určujú časti územia, kde je výstavba nových OZE prípustná.
Na základe toho robia aj výberový proces, ktorý priláka investora, pre ktorého ide o pozitívny signál a menej rizikovú investíciu. Na Slovensku by mohlo byť cestou územné plánovanie.
„Samospráva je dôležitý partner, keďže jej súhlas je základným predpokladom pre vybudovanie nového projektu. Je nesmierne dôležité, aby zastupitelia rozumeli problematike, poznali výhody aj nevýhody pre región a rozhodovali sa na základe informácií a nie mýtov a emócií,“ hovorí Ján Karaba, riaditeľ SAPI.
„Napriek tomu, že na Slovensku nemáme skúsenosti s veternou energetikou, SAPI má bohaté medzinárodné skúsenosti s prípravou a budovaním nových projektov. Sme pripravení byť samosprávam nápomocní, poskytnúť informácie a odpovede ich otázky. Výhody veternej energie sú totiž veľké a to či už z pohľadu ekonomického alebo ekologického,“ zdôrazňuje J. Karaba.
Juraj Vedej, Chapter4
