„Obraz alebo socha, jediné zo všetkých druhov v umení, nemajú priebeh v čase. Hudba, román, dráma – to všetko má začiatok, vyvrcholenie, koniec. Obraz musí mať toto všetko v sebe zakódované do jedného okamihu. Musí v sebe ukrývať tajomstvo minulosti aj budúcnosti. Provokuje k otázkam na ktoré si každý sám hľadá odpoveď. S dobrým obrazom sa dá viesť dialóg celý život.“ Běla Kolčáková.
Na Tiché rozhovory nás pozýva Běla do svojho ateliéru. Tvorí ho čarovná krajina podliehajúca neustálym zmenám. Pozvoľna sa mení na ženské figúry a torzá. Autorka ponúka zvláštne prepojenie ženy a krajiny. Metamorfózy a vzájomné prelínanie oboch motívov vytvárajú ojedinelé kompozície.
Intenzívne očarenie oravskou krajinou preniesla priamo na plátno v snovom baladickom prevedení. Krajina plná oblých kopcov a tvarov sa postupne mení na postavu ženy a naopak. Ladné krivky, torzá tiel prechádzajú do kopčekov, kopcov, dolín, splývajú s krajinou.
Poetický surrealizmus
Rozvíja pred nami príbeh poetického surrealizmu, ktorý nemá na Slovensku obdoby. Predstavuje nostalgické obrazy plné lesných zátiší, ženských figúr či hmlových víl. Reálne bytosti stierajú hranice medzi racionálnym a rozprávkovým svetom. Torzá tiel vznášajúce sa nad krajinou sú unášané poryvmi vetra a nekonečným plynutím života. Privanú nám spomienku na letiace postavy Marka Chagalla.
Poeticko-lyrické variácie prezrádzajú bohatú predstavivosť a inšpiráciu najlepšími menami českého a svetového surrealizmu. Zrzavý, Toyen, Šíma, Štýrsky rezonujú ako spomienka na objavné výboje.
Meditatívna atmosféra
Zelenomodrá farebnosť navodzuje pokojnú lesnú atmosféru. Šíri dookola tíšinu, mĺkvosť, stav pokoja a rozjímania. Diela Běly Kolčákovej majú meditatívnu atmosféru. Vyžaruje z nich láskavosť a prívetivosť. Niečo hojivé a čisté zapĺňa priestor. Môžeme to nazvať ľudskosť a pokora. Ponárame sa do ticha pod morskú hladinu alebo na dno jazera. Obklopený azúrovou a blankytnou farbou v nekonečnom tichu cítime, že náladu určuje vyprázdnená krajina.
Oko diváka zasiahne Zelená explózia, zrejme najobľúbenejšia farba maliarky. Bytosti ženského rodu stotožňuje s prírodou, aby ukázala večnú metaforu nášho bytia. Valiaca sa láva, prúdy žiarivej červenej farby premenené na eruptívnu ženskú energiu vytvorili víziu Veselej sopky. Prostredníctvom živlov ako vietor, voda nás omámi smaragdovou Hlbočinou a otvára brány do priestoru našej duše. Odhaľuje tajomné zákutia prežívania našich snov.
Veselá sopka (2012)
Jej snenie je cnenie za stratenými chvíľami toho, čo máme najradšej. Hľadanie pokoja a mieru. Uvádza nás do stavu beztiaže, nehybnosti zakliatej krajiny z rozprávky o Sklenenom zámku. Maľba je stav hlbokej koncentrácie, sústredenia a ničím nerušeného intímneho priestoru umelkyne.
Z životopisu maliarky
Běla Kolčáková sa narodila v Prahe. Vyštudovala na tamojšej Akadémii výtvarných umení u prof. Vlastimila Radu (1957–1963). Po štúdiách odišla s manželom Ignácom Kolčákom na Oravu. Ich spoločné výtvarné a kultúrno-spoločenské pôsobenie zanechalo v tomto regióne nezmazateľné stopy. Od roku 1978 žije a tvorí v Bratislave.
Dolnokubínske i bratislavské pôsobisko zasvätila Běla Kolčáková predovšetkým voľnej ateliérovej tvorbe. Venuje sa nielen maľbe, ale aj kresbe, knižnej ilustrácii, koláži a tapisérii. Jej dielo predstavuje originálnu názorovú jednotu a vývinovú logiku. Vývin jej umeleckej osobnosti je cestou k poetickému, lyricko-epickému vyjadreniu subjektívnych pocitov, krehkého ľudského vnútra, ale aj cestou hlbinami ľudského intelektu, púťou k prepotrebnému dialógu.
Od roku 1960 mala viac ako 50 samostatných a kolektívnych výstav na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Francúzsku, Veľkej Británií, Nemecku, Poľsku, USA. Viackrát vystavovala s manželom, dcérou Karin Rothenstein – Kolčákovou, synmi Marekom a Michalom, nevestou Noémi Kolčákovou. Ilustrovala takmer 30 kníh. Jej tvorba je zastúpená v 13 galériách na Slovensku, v Česku a Nemecku.
Carmen Kováčová, kurátorka
Výstava: Bratislava
Termín: 4.11.2021 – 31.01.2022
Běla Kolčáková (vpravo) a kurátorka Carmen Kováčová
