Poslanci Európskeho parlamentu odobrili novú legislatívu, ktorá s cieľom obmedziť daňové úniky prinúti nadnárodné spoločnosti verejne informovať o daniach zaplatených v každom členskom štáte EÚ.
Parlament schválením smernice ukončil legislatívny proces poznačený päťročnou neochotou vlád časti členských štátov konať.
Nová legislatíva ukladá nadnárodným spoločnostiam a ich dcérskym podnikom, ktorých ročné príjmy prevyšujú sumu 750 miliónov eur a ktoré pôsobia vo viac než jednej krajine EÚ, povinnosť informovať o daniach zaplatených v jednotlivých členských štátoch Únie. Tieto informácie budú musieť byť prostredníctvom spoločného vzoru a v strojovo čitateľnom formáte zverejnené aj na internete.
Poskytovanie podrobných informácií
Spoločnosťami poskytované údaje by sa na základe schváleného legislatívneho textu, na ktorého znení sa poslanci vopred dohodli so zástupcami členských štátoch, mali rozčleniť na konkrétne položky, ako sú napríklad povaha aktivít spoločnosti, počet zamestnancov na plný úväzok, výška zisku alebo straty pred zdanením príjmov, suma akumulovanej a zaplatenej dane z príjmu či akumulované výnosy. Tým sa uľahčí využívanie sprístupnených informácií a zvýši sa transparentnosť.
Záruky proti zneužívaniu
Povinnosť zverejňovať daňové informácie budú mať aj dcérske spoločnosti alebo pobočky pod stanovenou hranicou príjmov, ak vznikne podozrenie, že ich jediným účelom je pomáhať materskej spoločnosti vyhýbať sa novým pravidlám o poskytovaní informácií.
Ustanovenia novej smernice umožňujú, aby boli nadnárodné spoločnosti od určitých požiadaviek týkajúcich sa poskytovania informácií dočasne oslobodené. Takéto možnosti sú však striktne obmedzené.
Exteritoriálna pôsobnosť
Na základe schváleného textu smernice by sa správy zamerané na daňovú transparentnosť mali venovať aj krajinám za hranicami EÚ, ktoré sa nachádzajú na zozname Únie obsahujúcom jurisdikcie nespolupracujúce na daňové účely (t. j. krajiny na tzv. čiernom a sivom zozname EÚ). Nové pravidlá umožnia odhaľovanie daňových príjmov, ktoré skončili v daňových rajoch, hoci poslanci požadovali prísnejšie ustanovenia zamerané na boj proti presunu ziskov do daňových rajov mimo EÚ.
V uznesení z januára 2021 Parlament skonštatoval, že 6 z 20, resp. 2 zo 6 najväčších daňových rajov sa nachádza v EÚ. Zo štúdie riaditeľa daňového monitorovacieho strediska EÚ zároveň vyplýva, že približne 8 0% presunutých ziskov v EÚ smeruje práve do daňových rajov v Únii.
Vyhlásenie spravodajcov
Spravodajkyňa Evelyn Regner (S&D, AT) uviedla: „Vytrvalosť sa vypláca. Napriek všetkým ťažkostiam a päť rokov trvajúcej blokáde v Európskej rade môžeme hrdo oznámiť, že výzva na väčšiu transparentnosť podnikových daní sa dočkala odpovede. Korporácie pridlho hrali podľa vlastných pravidiel. Vďaka transparentnosti, ktorú prinesie verejné podávanie správ podľa jednotlivých krajín si budeme môcť posvietiť na túto neprehľadnú korporátnu džungľu.“
Spravodajca Ibán García del Blanco (S&D, ES) uviedol: „Výsledok dnešného hlasovanie je dlho očakávaným krokom smerom k vyššej podnikovej transparentnosti a je vo svete precedensom. EÚ musí odstrániť pláštik tajomstva zahaľujúci, kde a ako veľké nadnárodné spoločnosti podnikajú a aké dane platia v každej krajine. Občania, investori, odborári, výskumníci a novinári majú právo na prístup k tejto informácií a korporácie musia dokázať, že sa správajú zodpovedne.“
Ďalší postup
Smernica nadobudne účinnosť 20 dní po jej uverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať potom 18 mesiacov na jej transpozíciu do svojho vnútroštátneho práva. To znamená, že podniky budú musieť splniť prvé ustanovenia smernice do polovice roka 2024.
Smernica zároveň obsahuje doložku o preskúmaní. Nové pravidlá by sa preto mali o štyri roky prehodnotiť a v prípade potreby predĺžiť.
ZEK v SR
