Saxo Bank, špecialista na online obchodovanie a investície, zverejnila Prognózu na prvý štvrťrok 2022 pre globálne trhy vrátane tipov na obchodovanie s akciami, menami, komoditami a dlhopismi, ako aj hlavných makroekonomických tém ovplyvňujúcich investorov a trhy.
„Od konca roku 2020 zastávame názor, že reálna ekonomika je príliš malá pre finančné a ekonomické programy vlád, centrálnych bánk a zelenú transformáciu,“ hovorí Steen Jakobsen, hlavný ekonóm a CIO Saxo Bank v úvode Štvrťročnej prognózy.
Dodáva, že úzkym hrdlom ekonomického rastu je aktuálna energetická kríza. Tá je spôsobená nedostatočnými investíciami za posledné desaťročia, najmä v oblasti fosílnych palív, ktoré stále poháňajú väčšinu energetických vstupov do našej ekonomiky.
„Toto je podstatou myšlienky o tom, že ,svet je príliš malýʻ,“ vysvetlil. V roku 2021 sme boli svedkami rastu cien energií a elektriny v miere, aký sme nevideli od 70. rokov minulého storočia.
Ceny elektriny v Európe vzrástli na desaťnásobok dlhodobého priemeru, čiastočne v dôsledku prerušenia dodávok v zahraničí, ale aj nedostatočnej výroby, keďže Nemecko odstavuje svoje jadrové elektrárne a nové alternatívne zdroje energie nie sú schopné tento výpadok nahradiť.
Prilievanie oleja do krízy
„Skrátka, vytvorili sme monštrum, v ktorom politická priorita ísť zeleným smerom poháňa energetickú krízu. Čím dlhšie budeme bez konkrétneho plánu na zabezpečenie hladkej cesty k očakávanej zelenej budúcnosti, tým viac budú naše ekonomiky trpieť v dôsledku nedostatočnej produkcie, keď povestne nepružný dopyt po energii prekračuje výrobné kapacity,“ uviedol Steen Jakobsen.
Politickou reakciou bol doteraz podľa neho len návrh ešte hlbšieho záväzku voči zelenej energii a ignorovanie potreby nevyhnutného zlepšenia sietí, prenosovej sústavy a lepšieho využívania konvenčnej energie.
„Najhorším prešľapom politikov je neschopnosť priznať si realitu, že len alternatívna energia nemôže sama o sebe uživiť budúcnosť pri súčasnej životnej úrovni. To, čo svet teraz potrebuje, je Manhattan Project 2.0. Tentoraz nie na zostrojenie väčšej bomby, ale na objavenie a vývoj nových zdrojov energií s vyššou hustotou a nízkym obsahom uhlíka, s najväčšou pravdepodobnosťou založených na jadrovom štiepení a fúzii,“ hovorí ďalej Steen Jakobsen.
„Veľkou revolúciou v roku 2022 bude, že začneme budovať našu energetickú budúcnosť na základe realizmu, nie fantázie,“ očakáva.
Víťazom budú energetické akcie
V roku 2021 rok sa globálna energetická kríza objavovala postupne, následne ku koncu roka explodovala v Ázii a Európe. Európske futures na zemný plyn vyleteli od mája 2020 o 2 381 percent.
Vyššie ceny energií – nosná téma tejto štvrťročnej prognózy – sú daňou pre spotrebiteľov a podniky. Môžu tlačiť nahor spotrebiteľské ceny a odkrojovať z marží prostredníctvom vyšších priamych prevádzkových nákladov a sekundárnych inflačných tlakov zasahujúcich rôzne odvetvia. Môžu tiež posunúť vyššie úrokové sadzby a znížiť ocenenie akcií.
„Existuje mnoho dôvodov domnievať sa, že ceny energií zostanú v dohľadnej budúcnosti na vysokých úrovniach v dôsledku nedostatočných investícií, ESG a zelenej transformácie. To bude lákať investorov, aby investovali do energetického sektora, aby vyvážili svoje portfólio exponované voči technologickému sektoru a rastovým akciám,“ tvrdí Peter Garnry, hlavný akciový stratég Saxo Bank.
Komoditné investície a greenflácia
Za súčasnou energetickou krízou stojí niekoľko dôvodov – niektoré sú krátkodobé a iné dlhodobé. Medzi najmarkantnejšie patria návrat Číny späť k uhliu, opustenie jadrovej energie Nemeckom, geopolitická hra Ruska, vplyv LNG na globálny trh so zemným plynom, nedostatočné investície do ropy a plynu a extrémne poveternostné podmienky znižujúce výrobu elektriny z vodných a veterných elektrární.
„Máme pred sebou ďalší rok, v ktorom obmedzená ponuka a inflačné tlaky podporia návratnosť investícií do komodít. Dekarbonizácia sveta bude vo zvýšenej miere vytvárať takzvanú greenfláciu, kde rastúci dopyt a ceny komodít potrebných na podporu tohto procesu sa stretnú s nepružnou ponukou čiastočne poháňanou nariadeniami, ako je ESG – zakazujúcimi niektorým investorom a bankám podporovať ťažbu tradičných komodít, “ hovorí Ole Hansen, hlavný komoditný stratég Saxo Bank.
V Európe bolo v uplynulých 6 mesiacoch čoraz viac vidieť krehkosť energetického trhu zameraného na dekarbonizáciu výroby energie. Výsledkom bola greenflácia, ktorej motorom boli trestuhodne vysoké ceny plynu a elektriny. Tie ohrozujú odvetvia s vysokou spotrebou energie a zároveň oslabujú tendenciu spotrebiteľov míňať a udržiavať tak hospodársku obnovu na správnej ceste.
Zatiaľ čo v Európe je zemný plyn vnímaný ako most medzi uhlím a obnoviteľnými zdrojmi energie, pre Áziu zostáva kľúčovým zdrojom energie uhlie. Najmä Čína a India vykrývali prudký dopyt po energii v minulom roku práve uhlím.
„To je dôvod, prečo napriek potrebe dekarbonizácie sa množstvo elektriny vyrobenej z uhlia zvýšilo vo svete približne o 9 percent na nový rekord. Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že dopyt sa tento rok zvýši na nový rekord na úroveň, kde sa udrží ešte ďalšie dva roky,“ nazdáva sa Ole Hansen.
Zlyhanie politiky a problémy s dodávkami
V posledných rokoch EÚ aktívne podporovala také obnoviteľné zdroje energie, ktoré nedokážu zabezpečiť kontinuálnu dodávky bez prerušení, nazdávajú sa analytici Saxo Bank. Zároveň presadzovala zatvorenie jadrových reaktorov, ktoré sú jedným z pilierov nízkouhlíkovej EÚ a to sú podľa banky dva prvotné hriechy európskej politiky prechodu na zelenú energiu.
„Preto platia teraz spotrebitelia oveľa vyššie účty. Namiesto toho, aby Európa upustila od fosílnych palív, je čoraz viac závislá od dovozu zemného plynu, udržiavania uhoľných elektrární v prevádzke a ani zďaleka nesmeruje k dekarbonizácii,“ píše v tlačovej správe k novej analýze.
Taxonómia živí nádej
Aj keď je situácia kritická, podľa Saxo Bank ešte nie je všetko stratené. Zemný plyn aj jadro sú s určitými podmienkami uvedené ako zelené zdroje elektrickej energie v schválenej taxonómii EÚ – klasifikačnom systéme, ktorý zavádza zoznam environmentálne udržateľných ekonomických činností.
„Ostáva nám dúfať, že jadrová energia zostane súčasťou taxonómie,“ myslí si Christopher Dembik , vedúci makroekonomického výskumu v Saxo Bank.
Zuzana Ďurčová, Crossline
