Vyplýva to z výsledkov najnovšieho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, ktoré zverejnili vo februári.
Takmer tretina respondentov v celej EÚ (32 %) si v prieskume vybrala demokraciu ako najdôležitejšiu európsku hodnotu, ktorú by mal Európsky parlament obhajovať. Na druhé a tretie miesto zaradili občania EÚ slobodu prejavu a myslenia (27 %) a ochranu ľudských práv v EÚ a na celom svete (25 %). Občanov znepokojuje rastúci extrémizmus, šírenie dezinformácií a oslabovanie právneho štátu.
Tieto výsledky zodpovedajú nedávnemu prieskumu o budúcnosti Európy, ktorý bol zverejnený Európskym parlamentom a Európskou komisiou v januári. V rámci neho sa deväť z desiatich Európanov zhodlo na potrebe ďalšieho úsilia zameraného na posilnenie demokracie v EÚ.
Respondenti v jedenástich členských štátoch EÚ zaradili ochranu demokracie na prvé miesto. Išlo o Švédsko, Nemecko, Fínsko, Taliansko, Dánsko, Rakúsko, Luxembursko, Maltu, Poľsko, Česko a Maďarsko. Občania v Česku a Maďarsku zaradili na prvé miesto okrem ochrany demokracie aj ochranu ľudských práv.
Na Slovensku zaradili respondenti na prvé miesto slobodu pohybu (35 %). Za druhú najdôležitejšiu hodnotu, ktorú by mal obhajovať Európsky parlament, si občania zo Slovenska zvolili slobodu prejavu a myslenia (28 %), na treťom mieste skončil právny štát (26 %) a v tesnom závese ochrana demokracie (25 %).
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola v tejto súvislosti vyhlásila: „Ako správne uvádzajú občania, obrana demokracie je tá najdôležitejšia európska hodnota. Nemôžeme považovať demokraciu za samozrejmosť. Extrémizmus, autoritárstvo a nacionalizmus sú dnes rastúcimi hrozbami pre náš spoločný európsky projekt.“
Priority občanov: verejné zdravie a boj proti chudobe
Parlament by sa mal podľa občanov EÚ naďalej prioritne venovať najmä oblasti verejného zdravia (42 %), boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (40 %) a opatreniam proti zmene klímy (39 %). V priemere EÚ zdôrazňujú boj proti zmene klímy ako prioritu pre Európsky parlament najmä mladí ľudia.
Priority Európskeho parlamentu z pohľadu respondentov na Slovensku sú podobné: na prvé miesto zaradili verejné zdravie (50 %), na druhé miesto boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (38 %), na tretie miesto podporu hospodárstva a vytváranie nových pracovných miest (37 %), pričom opatrenia proti zmene klímy (33 %) na Slovensku tesne predbehla poľnohospodárska politika (34 %).
Viac informácii o Únii a využívaní fondov EÚ
Z výsledkov výskumu vyplýva, že občania EÚ sa chcú dozvedieť viac o fungovaní Únie. Informácie o konkrétnom vynakladaní prostriedkov EÚ by boli najzaujímavejšie pre 43 % respondentov v EÚ (47 % na Slovensku).
Občanov zaujímajú aj informácie o konkrétnych dôsledkoch európskej legislatívy v ich členskom štáte (30 % v EÚ, 23 % na Slovensku), konkrétne aktivity poslancov z ich členských štátov (29 % v EÚ, 26 % na Slovensku) a úsilie EÚ zamerané na prekonanie pandémie ochorenia COVID-19 (29 % v EÚ aj na Slovensku).
Respondentov z Slovenska zaujímajú aj informácie o tom, čo konkrétne urobila alebo zmenila Únia v ich obci, regióne či krajine (30 % na Slovensku, 28 % v EÚ), aké sú ich práva ako občanov EÚ (27 % na Slovensku, 28 % v EÚ) a aký konkrétny vplyv majú európske politiky a rozhodnutia na nich osobne (25 % na Slovensku, 22 % v EÚ).
„Občania žiadajú a zaslúžia si viac informácií o konkrétnom vplyve politík a rozhodnutí EÚ na ich každodenný život. Ľudia by mali vedieť, na čo sa vynakladajú peniaze,“ vyhlásila predsedníčka EP Roberta Metsola.
Európsky parlament v minulosti zdôraznil, že vyplácanie prostriedkov z fondov obnovy EÚ by malo byť založené na jasných a schválených plánoch, malo by podliehať dôslednej kontrole, malo by byť transparentné a malo by závisieť na rešpektovaní základných demokratických hodnôt EÚ.
Podpora EÚ a EP
Podpora Európskej únie a Európskeho parlamentu sa v priemere v celej EÚ počas pandémie ochorenia COVID-19 zvýšila.
Väčšina občanov EÚ (58 %) chce, aby Európsky parlament v budúcnosti zohrával dôležitejšiu úlohu. Na Slovensku rovnaký názor vyslovilo 32 % opýtaných.
Podiel respondentov z celej EÚ, ktorí majú pozitívnu predstavu o Európskom parlamente, vzrástol od roku 2015 o 12 percentuálnych bodov a oproti roku 2019 o tri percentuálne doby - na aktuálnych 36 %. Neutrálnu predstavu o Európskom parlamente má 45 % občanov EÚ a 17 % vníma Parlament negatívne. Tieto výsledky zodpovedajú výsledkom Štandardného prieskumu Eurobarometer Európskej komisie z jari 2021, ktorý ukázal, že Európsky parlament je pre občanov Únie najdôveryhodnejšou inštitúciou EÚ.
Na Slovensku má pozitívnu predstavu o Európskom parlamente 25 % respondentov, teda o šesť percentuálnych bodov viac ako v roku 2015. Neutrálne vníma Parlament 50 % opýtaných na Slovensku a negatívne 23 % respondentov.
Väčšina občanov EÚ (62 %) považuje členstvo svojej krajiny v Európskej únii za dobrú vec a 9 % za zlú vec. V roku 2015 považovalo členstvo v EÚ za dobrú vec 55 % a za zlú vec 15 % respondentov z EÚ. Už druhý rok po sebe ide o najväčšiu podporu členstva v EÚ medzi všetkými občanmi Únie od roku 2007. Na Slovensku považuje členstvo krajiny v EÚ za dobrú vec 39 % respondentov, v roku 2015 to bolo 48 % opýtaných.
Takmer tri štvrtiny respondentov (72 % v celej EÚ a rovnaké percento na Slovensku) uviedlo, že ich krajina má prospech z členstva v EÚ. Väčšina opýtaných (63 % v EÚ a 52 % na Slovensku) vyjadrila optimizmus v súvislosti s budúcnosťou EÚ.
Súvislosti
Minuloročný jesenný prieskum verejnej mienky Eurobarometer Európskeho parlamentu sa uskutočnil v dňoch 1. novembra až 2. decembra vo všetkých 27 členských štátoch.
Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov a v dôsledku obmedzení vyplývajúcich z pandémie ochorenia covid-19 bol v nevyhnutných prípadoch doplnený rozhovormi online. Celkovo prebehlo 26.510 rozhovorov a výsledky na úrovni EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov každého členského štátu Únie.
Ján Jakubov, Ivana Janíková – tlačová služba Európskeho parlamentu
