Medzinárodný filmový festival Febiofest Bratislava, ktorý v polovici marca otvorí svoje brány, uvedie 75 filmov v 8 sekciách.
Do programu zaradil festival aj špeciálnu sekciu Ukrajina v strede Európy. V nej uvedie osem titulov, ktoré reflektujú napätie a konflikty v krajinách postsovietskeho priestoru.
Film Odraz (2021) ukrajinského režiséra Valentyna Vasyanovyča je jedným z dvoch hraných filmov vo výbere špeciálnej sekcie. Film je príbehom ukrajinského chirurga, ktorého zajmú ruské vojenské sily v konfliktnej zóne na východnej Ukrajine. Po prepustení sa vracia do svojho pohodlného bytu a snaží sa nájsť zmysel života.
V separatistickom regióne sa odohráva aj film Donbas (2018), za ktorý režisér Sergej Loznica získal Cenu za réžiu v Cannes. Film prináša obraz neprehľadnej situácie v regióne, kde prebieha hybridná vojna – kde sa zároveň bojuje aj boj inscenuje.
Dokument Nahovno práca (2021) sleduje Natašu – úspešnú, bohatú ženu, ktorá túži po sláve a splnení si sna. V Putinovom Rusku sa rozhodne založiť nezávislú televíznu stanicu Dožď. Stanica dlho odolávala politickým tlakom, vysielanie prerušila až 3. marca 2022.
Film Odvaha (2021) bieloruského režiséra Aliakseia Paluyana bol nakrútený počas prezidentských volieb v Bielorusku. Dokument sleduje trojicu hercov z podzemného divadla v Minsku, ktorým nie je ľahostajný ďalší osud ich krajiny.
Čo znamená vojenská okupácia kdekoľvek na svete? Izraelský režisér Avi Mograbi sa to snaží vysvetliť v dokumentárnom filme Prvých 54 rokov – stručný manuál vojenskej okupácie (2021). Príkladom mu je izraelská okupácia palestínskych území Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy. K okupácii, ktorú zažila naša krajina v roku 1968 sa vracia cez unikátne novoobjavené archívne zábery film Jana Šikla Rekonštrukcia okupácie (2021).
Výber dokumentov uzatvárajú dva filmy znalca súčasného Ruska Vitalija Manského – prvým je unikátny portrét muža, u ktorého sa to celé začalo, dnes už staručkého Michaila Gorbačova (Gorbačov. Raj, 2020). Manského druhý film Príbuzní (2016) je osobným pohľadom na konflikt Ruska a Ukrajiny, ktorý sa začal po Majdane – režisér ako ruský občan ukrajinského pôvodu navštevuje svoju rozvetvenú rodinu na Ukrajine a otvorene s nimi rozoberá napätú situáciu, v ktorej sa obidve krajiny ocitli.
Výťažok zo vstupného z tejto sekcie a dobrovoľných príspevkov počas festivalu daruje festival iniciatíve #KtoPomôžeUkrajine.
Poľská kauza
Svoje sily Febiofest opäť spája s podujatím Visegrad Film Forum. Zdieľať budú nielen priestory, ale aj niektoré časti programu. Takým je aj otváracia snímka Nezanechať stopy (2021), ktorú príde uviesť režisér Jan P. Matuszynski osobne.
Tak ako v predošlom filme Posledná rodina, aj tu vychádza zo skutočného príbehu. V roku 1983 Poľskom otriasol prípad stredoškoláka Grzegorza Przemyka. Ten bol brutálne zbitý poľskou políciou Milicja Obywatelska. Vo filme divák sleduje príbeh Jureka – jediného svedka tohto incidentu, ktorý sa stal pre štát nepriateľom. Režisér Jan P. Matuszynski uvedie počas festivalu aj svoj hraný debut Posledná rodina (2016).
Snímky, ktoré ukončia Medzinárodný filmový festival FEBIOFEST Bratislava, budú dve. Prvou je nominant na Cézara – animovaný film Cez hranicu (2021) sledujúci dramatické cesty súrodencov, ktorí utekajú pred prenasledovaním z bližšie neidentifikovanej východoeurópskej krajiny a hľadajú nový domov. Premietať sa bude spolu s krátkou animovanou rozprávkou Zuza v záhradách (2022) Lucie Sunkovej.
Druhým je česko-slovenský film Kryštof (2021), ktorý divákov zavedie do obdobia rušenia kláštorov v päťdesiatych rokoch v Československu.
Stred Európy od Bosny po Berlín
Obvyklú sekciu Slovenská filmová krajina tento rok nahrádza prehliadka snímok z krajín Vyšehradskej štvorky, Rakúska a z Ukrajiny – nesúťažná sekcia V strede Európy. Okrem záverečného titulu Kryštof a snímky Posledná rodina ponúkne ďalších 12 filmov.
Česko-taliansky dokumentárny film Bratstvo (2021) je príbehom troch mladých bosnianskych bratov, ktorí vyrastajú v tieni svojho otca – prísneho radikálneho islamského kazateľa. Otec je však odsúdený na dva roky väzenia a bratia tak ostávajú sami. Film vyhral cenu v kategórii Česká radost na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava - stal sa najlepším českým dokumentárnym filmom.
Sekcia prinesie aj najnovší film maďarského režiséra Kornela Mundruczóa Evolúcia (2021). V dráme opäť spojil sily so svojou partnerkou a scenáristkou Katou Wéber. Príbeh hovorí o osudoch troch generácií jednej rodiny od surrealistickej spomienky na druhú svetovú vojnu až po súčasný Berlín.
Režisérka Adéla Komrzý uvedie na festivale osobne svoj dokumentárny film Jednotka intenzívneho života (2021). Dramatický dokument s prvkami absurdity o tom, ako sa lekári a pacienti v našej technologicky vyspelej civilizácii znovu učia komunikovať o niečom tak základnom ako je smrť. Režisérka tri roky dokumentovala oddelenie paliatívnej starostlivosti v Prahe a za film získala Českého leva, Cenu českej filmovej kritiky a dve ceny si odniesla aj z Karlových Varov.
Prežiť vo Fukušime
Delegácia na čele s režisérom Adamom Kolomanom Rybanským uvedie na Febiofeste dramédiu Keby radšej horelo (2022). V malej obci počas veľkonočného jarmoku narazí do ľudí dodávka, ktorej vodič z miesta nehody utečie. Ľudia sú presvedčení, že išlo o teroristický útok a sviatočnú náladu strieda atmosféra strachu, nenávisti a dezinformácií.
Jediný krátky film v tejto sekcii je spin off, ktorý samostatne predstavuje pripravovaný celovečerný dokumentárny film Musíme prežiť o súčasných a budúcich dopadoch klimatických zmien na náš život. Musíme prežiť: Fukušima! (2022) Tomáša Krupu hovorí o Naotovi Matsumurovi. Je jediný z 80 000 ľudí, ktorý sa rozhodol aj po evakuácii obyvateľstva z okolia elektrárne ostať.
V sekcii Bez limitov dostal okrem iných aj český experimentálny film Morava, krásna zem III (2019) Petra Šprincla, posledný diel trilógie reflektujúcej špecifickú históriu, identitu a kultúru Moravy.
Dokumentárny film s aktuálnou témou porušovania základných ľudských práv v Rusku, Prípad (2021) od režisérky Niny Gusevovej uvedený v tejto sekcii sleduje demonštrantov v uliciach Moskvy v júli 2019. Chceli vtedy len jedno: spravodlivé voľby. Napriek tomu, že ich protest bol pokojný, 2 700 aktivistov poriadkové sily zatkli a stovky zranili.
Na Febiofeste nebudú chýbať filmy ocenené na svetových festivaloch ani detský program, zahraniční hostia, diskusie, odborné úvody či podujatie Works in Progress, na ktorom tento rok vystúpi viac ako 30 filmových profesionálov z celého sveta. V Bratislave bude festival prebiehať v kinách Lumière a Mladosť od 16. – 22. marca. Vybrané filmy si môžu pozrieť aj diváci v slovenských regiónoch v takmer dvadsiatich kinách.
Martina Hornová, Febiofest
