KNIHA prešla historickým vývojom od rukopisov, cez tlačenú až k elektronickej podobe. Aj v období informatizácie, moderných technológií a počítačov má kniha vytlačená na papier stále „svoje čaro“. Nie je podstatná jej podoba, ale význam, ktorý má aj vsúčasnosti pre spoločnosť i jednotlivca – od detí až po dospelých každého veku.
V mesiaci marec sa narodil aj zomrel MATEJ HREBENDA HAČAVSKÝ (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880), legendárny šíriteľ slovenskej a českej knihy, osvety a vzdelanosti. Napriek tomu, že mal od detstva zrakové postihnutie, MILOVAL KNIHY. Keď už vôbec nemohol ako 15-ročný chlapec čítať a neskôr oslepol, žiadal iných, aby mu knihy čítali . Neskôr spolu so svojou druhou ženou Annou Choljavou, ktorá bola chromá (prvá žena Zuzana Gabajová zomrela na choleru v roku 1831), chodil ako PRVÝ SLOVENSKÝ KOLPORTÉR KNÍH nielen po Slovensku.
Aj keď obaja trpeli postihnutím aboli žobráci, ktorí často bývali len „po krčmách“, vybrali si túto záslužnúčinnosť. Z dnešného pohľadu mali až poľutovaniahodný život, keď nič nemali, alenapriek tomu možno boli šťastní a spokojní. Až v roku 1833 sa im podarilopostaviť si jednoduchú chalúpku v Hačave, kde Matej Hrebenda vo veku 84 rokovaj zomrel.
A práve na jeho počesť bolprvýkrát v roku 1955, v bývalom Československu, vyhlásený MAREC za MESIAC KNIHY– ako snaha o udržanie a podporu trvalého záujmu o knihy.
V 19. storočí sa čítanie kníhpovažovalo za nepodstatnú a nepotrebnú vec, knihy slúžili v prvom rade prevzdelancov. Matej Hrebenda je aj dnes považovaný za ľudovo-výchovného človeka,národného buditeľa, ale aj zberateľa národných piesní. Do histórie sa zapísalneúnavnou PROPAGÁCIOU SLOVENSKÝCH a ČESKÝCH KNÍH, s ktorými pochodil celéSlovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem.
Medzi slovenských vlastencov avzdelancov roznášal nové knihy najmä od vydavateľov GašparaFejérpataky-Belopotockého z Liptovského Mikuláša a Karla Amerlinga z Prahy.Zaslúžil sa aj o rozvoj slovenského národného povedomia a života v období národnéhoobrodenia.
Rozširovaním obľúbenýchkalendárov a populárnej spisby medzi pospolitým slovenským ľudom spôsobil, žeaj chudobní a nevzdelaní ľudia začali spoznávať knižnú kultúru a získavaťprehľad o verejnom dianí.
MATICI SLOVENSKEJ daroval svojusúkromnú zbierku 16 zväzkov cenných kníh a kalendáre. Jeho príležitostnégratulačné verše na melódie ľudových a duchovných piesní sú tam uložené vLiterárnom archive. PRVÉMU SLOVENSKÉMU GYMNÁZIU v Revúcej daroval svojuknižnicu a úspory. V roku 1980, pri príležitosti 100. výročia úmrtia vyhlásiliMateja Hrebendu (Hačavského) za jubilanta UNESCO.
Dnes sa šírením knižnej kultúry apodporou vzdelávania zaoberajú KNIŽNICE. Svoje knižné fondy sprístupňujúčitateľom po celý rok, ale v marci zvlášť aktivizujú svoju činnosť. Do mesiaca knihy vhodne zapadol aj TÝŽDEŇ SLOVENSKÝCH KNIŽNÍC, ktorý vyhlásila Slovenskáasociácia knižníc v roku 1999 a pravidelne sa organizuje posledný marcovýtýždeň.
-iwi-
